Kiska vymenoval za profesorku Mečiarovu novinárku

Bola pri tom, keď Vladimír Mečiar na jeseň 1998 zaspieval S pánom Bohom, idem od vás. Hana Pravdová si s dojatým lídrom HZDS, ktorý končil ako premiér, potriasla rukou a poďakovala sa mu. Bola moderátorkou relácie, ktorá vznikla v STV ako pravidelný formát vytvorený pre Mečiara, a zastávala aj funkciu šéfky spravodajstva.

Oddnes je profesorkou masmediálnej komunikácie na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave.

Vymenoval ju prezident Andrej Kiska.

Zatiaľ čo pri ústavných sudcoch Kiska podrobne skúma ich spôsobilosť vykonávať funkciu, profesorov tentoraz vymenoval bez toho, aby sa pozastavil nad ich minulosťou. Pravdová patrila medzi novinárov, ktorí Mečiara pravidelne velebili v denníku Republika a neskôr Nový deň.

Nevymenovať profesora je neobvyklé, ale to platí aj o nevymenovaní ústavných sudcov, čo Kiska urobil. Keď si mal vybrať medzi Janou Laššákovou a Mojmírom Mamojkom (obaja Smer), povedal, že nevymenuje ani jedného. Dovtedy to žiadny prezident neurobil.

Pravdová viedla spravodajstvo Slovenskej televízie v období, keď bola STV pod silným politickým vplyvom HZDS a o Mečiarovi a jeho vláde informovalo spravodajstvo len pozitívne aj v období, keď Slovensko vypadlo z integrácie do Európskej únie a NATO, či vtedy, keď uniesli prezidentovho syna a zavraždili Róberta Remiáša.

Pozorovatelia OBSE v predbežnej správe o predvolebnej kampani v roku 1998 napísali, že STV stratila verejnoprávny charakter, písal denník Sme o čase, keď Pravdová viedla spravodajstvo a publicistiku.

„Reláciu som moderovala sama, pretože v televízii bol taký zvyk, že reláciu moderuje šéf spravodajstva,“ spomínala neskôr pre týždenník Život. Mečiarovo mávanie a patetický tón sa jej ani po rokoch smiešne či trápne nezdali.

Po Mečiarovi musela odísť

Po voľbách v roku 1998 a rozlúčke Mečiara skolabovala a zakrátko musela z televízie odísť – nové vedenie televízie vtedy postupovalo proti ľuďom napojeným na HZDS radikálne a až do ukončenia pracovného pomeru sa mohli v budove pohybovať len na im vyhradenom poschodí.

Pravdová s Mečiarom spolupracovala, aj keď bol predseda HZDS v opozícii. Bola šéfredaktorkou Nového dňa, ktorý ovládala Mečiarova rodina. Keď polícia vyšetrovala, odkiaľ má Mečiar peniaze na výstavbu luxusného sídla Elektra v Trenčianskych Tepliciach, súčasná profesorka masmediálnej komunikácie mu v rozhovore položila takúto otázku:

„Upozornili ste, že v prípade medializácie a škandalizácie pôžičky na rekonštrukciu vášho domu koná finančná polícia podľa istých pokynov zhora a že pri vyšetrovaní používa dva metre. Jeden na vás a druhý na koaličných politikov. Z dobre informovaných kruhov, blízkych SDKÚ, prenikli na verejnosť informácie, podľa ktorých jej šéf Mikuláš Dzurinda a zároveň aj premiér dal údajne pokyn istým ľuďom, pôsobiacim v orgánoch činných v trestnom konaní. Tí si majú nájsť akúkoľvek zámienku na začatie trestného stíhania voči vám, a to ešte pred septembrovými voľbami. Minister vnútra Ivan Šimko to striktne odmietol. Pripúšťate po vašich skúsenostiach s rezortom vnútra počas vlády Mikuláša Dzurindu pravdivosť týchto informácií, a ak áno, ako sa chcete voči takémuto druhu štátneho terorizmu a politickej perzekúcii brániť?“

Pravdovej sa v Novom Dni nepáčilo ani to, že médiá skúmajú pôvod majetku Mečiarových detí: „Súčasní provládni škrabálkovia ani v tomto období ‚nesklamali‘. S dobre motivovanou vervou sa pustili do paľby na politika, ktorý ich vládnym miláčikom spôsobuje permanentné zimomriavky na chrbte a vyvoláva horúci pot na ich ustarostených čelách.

Drvivú väčšinu provládnych médií, samozrejme, nezaujímajú korupčné škandály, v ktorých sa táto ‚podarená koaličná kopa‘ priam topí,“ bránila Mečiara Pravdová. Jej kandidatúra za HZDS do parlamentu v roku 2002 pôsobila ako prirodzené pokračovanie spolupráce, zo 78. miesta sa do parlamentu nedostala.

Prezident: Vychádzal som zo zákona

Ako sa Pravdová s takýmto profesijným životopisom mohla stať profesorkou? Kiska ju vymenoval na základe návrhu ministra školstva Petra Plavčana, tvrdí prezidentov hovorca Roman Krpelan.

Pri posudzovaní vychádzala hlava štátu z vysokoškolského zákona. „Iné než zákonom ustanovené podmienky hlava štátu neskúma,“ hovorí Krpelan s tým, že pri rozhodnutí zohľadnil aj úspešné vymenúvacie konanie a súhlasné stanovisko Akreditačnej komisie.

Doteraz pri profesúrach hlava štátu nevyhovela len raz, keď kandidátka mala nesúhlasné stanovisko Akreditačnej komisie.

„Rozdiel s ústavnými sudcami je, že prezident je povinný z ústavy dbať na riadny chod ústavných orgánov. Akademická pôda nie je ústavný orgán,“ hovorí prezidentov hovorca Krpelan. „Tu sa riadime len zákonom a jeho podmienkami,“ dodal.

Pravdová dnes nezdvíhala mobil a nereagovala ani na sms správu a e-mail. Na univerzite v Trnave je prodekankou pre vedecko-výskumnú činnosť. V Trnave vyučuje od roku 2003, prednáša predmety Masová kultúra, Masová a mediálna kultúra či Žurnalistické žánre. Podľa profilu na stránke univerzity vyštudovala kulturológiu na Univerzite Komenského v Bratislave, neskôr na Univerzite Johannesa Keplera v Linzi a na Medzinárodnom inštitúte manažmentu kultúry v Salzburgu.

Dekanke Fakulty masmediálnej komunikácie na UCM v Trnave Dane Petranovej sa otázky Denníka N o Pravdovej nepáčili. „Už dlho mi nikto neposlal také kádrovácke a xenofóbne otázky. Rozhodli sme sa ich používať pri výuke budúcich novinárov ako príklad žurnalistickej nekompetentnosti a primitívnej mediokracie,“ zareagovala dekanka, ktorá mala odpovedať na to, prečo odporučili Pravdovú na profesorku, prečo u nich učí a či by človek s takou profesionálnou minulosťou mal učiť budúcich novinárov.

Učí budúcich novinárov

Na to, aby niekto získal najvyšší vysokoškolský titul, musí získať odporučenie oponentov. Pravdovej oponentmi boli profesorka Danuša Serafínová z Univerzity Komenského, profesor Andrej Tušer zo súkromnej Paneurópskej vysokej školy a profesor Slavomír Gálik, ktorý zároveň vedie katedru masmediálnej komunikácie a je profesor etiky. Táto katedra ju aj navrhla na profesorku.

„Je to na jej žiadosť, ktorú si podala. Prešla kritériami, absolvovala prednášku, posunulo sa to ministrovi, prezidentovi a dnes bola menovaná,“ hovorí Gálik. Jej inauguračná prednáška bola na tému Tendencie vývoja mediálnej kultúry v postmiléniovom veku.

Gálik dal Pravdovej aj oponentský posudok. Na začiatku rozhovoru tvrdil, že nič nepísal a bola to dekanka, ale potom povedal, že je v poriadku, že jej dal pozitívne stanovisko, pretože spĺňala kritériá.

A prečo Pravdová učí budúcich novinárov na katedre, ktorú Gálik vedie? „To sú už trošku politické veci, ktoré sa neskúmajú pri inaugurácii,“ povedal profesor etiky Gálik a dodal, že nevie, či má význam to rozoberať.

Nemali by Pravdovú jej ódy na Mečiara diskvalifikovať? „Ďakujem, nemám čas rozoberať inauguráciu pani Pravdovej,“ povedal už len šéf katedry masmediálnej komunikácie a zložil telefón.

„Kritériá na habilitácie a vymenúvacie konanie na profesorov sú postavené na posudzovaní vedecko-pedagogickej činnosti uchádzačov, teda do úvahy sa berú výsledky v oblasti učenia, publikovania, vedeckovýskumnej či grantovej činnosti,“ bráni podporné stanovisko Danuše Serafínovej dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Jaroslav Šušol.

Posledné podporné stanovisko podpísal Andrej Tušer zo súkromnej Paneurópskej vysokej školy. Ten tiež hovorí, že konanie odobril, pretože Pravdová splnila kritériá, ktoré si vysoká škola stanovila. „Za kvalitu svojich pedagógov ručí samotná vysoká škola, na ktorej prednášajú,“ dodala Paneurópska vysoká škola.

Gašparovič profesorov odsúval

Aj keď sa nestalo, že by prezident profesora nevymenoval, Ivan Gašparovič ich vymenovanie napríklad odsúval. V roku 2011 odsunul vymenovanie sto nových profesorov a presadil sprísnenie kritérií na ich vymenovanie. Pri vtedajšom ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi (Smer) mu však mäkké kritéria neprekážali.

Vysoké školy profesorov dnes potrebujú, pretože im zaručujú, že budú mať garantov štúdia. Bez garanta nezískajú akreditáciu na jednotlivé odbory a stupne.

Koho vymenoval prezident