Denník N

Na Islande zaujali divákov, médiá aj promotérov a koncert venovali Jurajovi Kušnierikovi

Plný klub počas koncertu The Ills. Foto - Tatiana Lehocká
Plný klub počas koncertu The Ills. Foto – Tatiana Lehocká

Mladá slovenská skupina The Ills vystúpila na festivale Iceland Airwaves a čaká ju cesta na ďalšiu prestížnu zahraničnú akciu Eurosonic.

Buďme úprimní hneď od začiatku. Keď ma Oliver Rehák z N-ka oslovil, aby som napísal reportáž z Iceland Airwaves „z prvej ruky“, váhal som. Pretože som vo všetkom až príliš zainteresovaný. A preto dopredu priznávam, že skupine The Ills už nejaký čas pomáham s promom. A rovnako priznávam, že novinár Juraj Kušnierik bol nielen môj dobrý priateľ, ale aj učiteľ. Preto bude tento článok veľmi subjektívny. Ale zase pozor – bude postavený na faktoch.

Pozvanie na Iceland Airwaves, ktorý síce nie je najväčší, ale určite patrí k najprestížnejším showcaseovým festivalom na svete, prišlo po 17-mesačnej komunikácii s riaditeľom Airwaves, Grímurom Atlasonom. Ten sa pravidelne zaujímal o plány skupiny a najmä o ich napĺňanie. Grímur vedel, že na jar tohto roku sa chystá nový album, a pýtal sa naň. Mal možnosť vypočuť si ho medzi prvými, dostal ho ešte pred oficiálnym vydaním. Album Ornamental or Mental ho musel presvedčiť, pretože vzápätí prišla vysnívaná ponuka. Od apríla až do novembra však uplynulo veľa času.

Ako zbaliť činely?

Chalani si v lete zahrali na trenčianskej Pohode či Colours of Ostrava, ale aj na menších, no dôležitých festivaloch Incubate v holandskom Tilburgu či Waves Vienna, odohrali niekoľko spoločných koncertov s japonskou kapelou Tricot a intenzívne koncertovali doma aj v zahraničí. Dá sa povedať, že čo sa týka tourovania, sú to už ostrieľaní borci. Ale ako sa zbaliť na Island? The Ills dostali na slovenské pomery slušný honorár, no väčšina akurát pokryla náklady na letenky a doplatenú batožinu. Gitary išli ako podaná batožina, pedále pre také dôležité špeciálne efekty si museli muzikanti zbaliť do osobnej batožiny.

„Jednoducho sme rozobrali pedalboard a vzali sme si špeciálne pásky, ktorými si jednotlivé pedále uchytíme na zem,“ hovorí cestou tam Iso. Bubeník Daron si musel zase zbaliť činely. „Každý dobrý festival ti ponúkne všetko, jedine činely si nosíš sám,“ vysvetľuje. Je to háklivá vec, každý má iný zvuk, a je to vec, ktorá sa nepožičiava. A tak Daron zbalil činely do svojej batožiny plus „rytmičák“ do osobnej. Keď jeho kufor prechádza na budapeštianskom letisku cez skener, bezpečnostný pracovník spozornie. „Čo to je? Bubon?“ krúti hlavou.

Na letisku v Keflavíku na nás čaká šofér s minibusom, ktorý nás dovezie do štvorhviezdičkového hotela priamo v centre Reykjavíku. Chalani žartujú, že takýto život by sa im veru páčil. Prvý večer ani nejdú do mesta, zostávajú na izbe a trocha si spolu „zadžemujú“.

hotel-room-session

Ďalší deň už hrajú v klube Húrra. Keď prídu na zvukovku, technici im oznámia, že nemajú sľúbený aparát pre basgitaristu, ale že im požičali chalani zo Sigúr Ros, či môže byť… Basista Peťo Berák sa vyškiera od ucha k uchu. A nebude to posledný široký úsmev na Islande.

Klub Húrra, ktorý patrí k miestnym obľúbeným, je pred koncertom The Ills úplne plný. Stojí sa aj v časti pri bare a sedení. Áno, je tu aj niekoľko Slovákov, no väčšinu publika tvoria cudzinci a domáci. A po každej pesničke nadšene tlieskajú. Jednoznačný úspech. „To čo bolo?“ – akoby „Illsáci“ nechceli veriť, že to nebol sen… Neskôr, na hotelovej izbe, sa donekonečna preberajú detaily výnimočného večera.

V piatok je trocha času na prehliadku mesta aj okolia, v sobotu ráno je naplánované fotografovanie a už popoludní druhý koncert. Tentoraz vo Whiskey Bare Dillon, ktorý odporúča každý bedeker ako skvelé miesto. Prichádzame akurát načas, no do klubu, ktorý je umiestnený nad barom na prvom poschodí, sa nevieme dostať. Ľudia stoja aj na schodisku a počúvajú. Nakoniec sa nám podarí predrať dopredu. Publikum sa parádne baví, a keď gitarista Miro Luky oznámi, že Iso oslavuje narodeniny, celý klub spieva Happy Birthday.

V záverečnej pasáži poslednej skladby ponúkne Iso gitaru do publika, zdvihne sa mladý chalan a hrá so zvyškom kapely ako o život. Nadšenie v publiku vrcholí, tentoraz majú široké úsmevy hádam všetci diváci… „Najkrajšie narodeniny,“ komentuje Iso a nie je dôvod mu neveriť.

Táňa a novinári

Pokiaľ chalani z kapely si cez deň užívajú Reykjavík a aj okolie, my s Tatianou Lehockou sedíme v Harpe na konferencii, ktorú tu frivolne nazývajú Nonferencia. Mimochodom, Táňa. Chalani na svoju manažérku a agentku nedajú dopustiť, práve ona je strojcom všetkého, čo sa okolo kapely v ostatnom čase deje. Navonok placho a introvertne pôsobiace dievča má v sebe nesmierne odhodlanie. Verí, že aj nie veľmi známa kapela zo Slovenska (ak je výnimočná) môže preraziť v zahraničí.

A tak sa v Harpe stretávame s dôležitými ľuďmi, pozývame ich na koncert (samozrejme, máme vytlačené špeciálne letáky), rozdávame cédečká. Stretávame sa napríklad so zástupcom rešpektovaného hudobného servera The Quietus Karlom Smithom. Ten sľúbi, že na koncert príde, a naozaj ho uvidíme v Dillone po druhom vystúpení. Zdravíme sa, prehodíme zopár slov, Karlovi sa koncert páčil. „A vidno, že aj divákom, kupujú si veľa cédečiek,“ usmeje sa sledujúc, ako Táňa nestíha rovno pred pódiom predávať. Rozprávali sme sa aj s Davidom Frickeom, novinárskou legendou píšucou pre Rolling Stone. Na koncerte sme ho síce nevideli, no cédečko The Ills má…

Keď už píšeme o médiách, chalanov priamo v Reykjavíku vyspovedali z renomovaného videokanála Toazted, no prekvapenie prišlo dva dni po skončení festivalu, keď ďalší popredný hudobný server, Consequence of Sound, zaradil  The Ills medzi 25 najvzrušujúcejších vystúpení na Iceland Airwaves. Adam Kivel priznal, že na koncert zablúdil omylom, no „masívny ťažký post-rock/math/shoegaze bol viac ako odmenou za túto náhodu“, napísal vo svojom hodnotení, ktoré uzavrel nadšenou vetou, že sa cítil, ako keby sa nadnášal niekoľko stôp nad zemou.

Dvakrát aj na Eurosonicu

Takisto sme sa stretli s Robom Meijerinkom, bookerom najväčšieho showcasu v Európe, Eurosonic Noorderslag. The Ills potvrdil účasť už dávnejšie, keď videl ich koncert v klube Húrra, ponúkol, že sa pokúsi pridať ešte jeden koncert. A o dva dni to aj plní – chalani budú aj v Groningene hrať dvakrát. „Podarilo sa. Môžeme byť spokojní, The Ills dokázali, že aj malá slovenská kapela môže zaujať v zahraničí,“ spokojne konštatuje Tatiana Lehocká, vďaka ktorej budú hrať The Ills aj na februárovom festivale Ment v Slovinsku a na apríl im chystá veľké turné. O detailoch zatiaľ nehovorí. „Nechcem nič zakríknuť…“

Hneď po potvrdení účasti The Ills na Airwaves sa bavíme s Isom, ktorý je rozhodnutý venovať koncert Jurajovi Kušnierikovi. „Nezabudnem, ako nás pozval do televíznej Lampy ešte v časoch, keď sme začínali. A dnes môžem povedať, že sme zneli hrozne,“ spomína si Iso. „Tak ako si naňho pamätajú mnohí, vidím ho aj ja. Prišiel na náš koncert a s tým svojím typickým úsmevom len stál a počúval. Podľa mňa bude súhlasiť veľa slovenských muzikantov, že Juraj vedel dodať kapele optimizmus.“

Tesne pred prvým islandským koncertom ideme s Táňou na recepciu na vrchnom poschodí nádhernej budovy Harpa, ktorá organizuje Iceland Music Export. Tomu šéfuje Sigtryggur Baldursson, Jurajov islandský kamoš. Musíme mu odovzdať pozdravy od Jurajovej manželky Natálie a dcéry Leny. Prijíma ich so širokým úsmevom, pýta sa, ako sa majú, a dáva ich pozdravovať tiež. Ukazujem mu svoje tričko s motívom, ktoré tento rok nechala vyrobiť Pohoda. Je na ňom Jurajov najtypickejší citát „Je to výborné“. Siggy sa smeje, bavíme sa o Jurajovi, hovoríme, že je nespravodlivé, že tu už nie je. Práve teraz, keď na Airwaves hrá prvá slovenská skupina v histórii. Siggy ukáže na moje tričko a láskavo povie: „Toto by povedal Juraj. Musíme na to vždy myslieť.“ Nato sa usmeje a sľúbi, že na prvý slovenský koncert na Islande stopercentne príde.

Ak tam bol, určite počul, komu ho chalani venovali. „Toto je pre priateľa Juraja Kušnierika, ktorý zomrel pred rokom na mieste, ktoré najviac miloval, tu v Reykjavíku. Aj my už rozumieme, prečo to tu tak miloval. Juraj, toto je pre teba,“ povedal Iso z pódia a publikum sa mu odvďačilo veľkým potleskom. Bolo to naozaj výborné…

Teraz najčítanejšie