Denník N

Keď sa klimatoskeptik stal novým americkým prezidentom

Podľa Trumpa sa žiadna klimatická zmena nekoná. Foto – Flickr/narsco
Podľa Trumpa sa žiadna klimatická zmena nekoná. Foto – Flickr/narsco

Donald Trump je známy pochybnosťami o globálnom otepľovaní, ak sa ich bude držať aj v Bielom dome, môže to byť nebezpečné v celosvetovej snahe zmierniť a riešiť klimatické zmeny.

Na klimatickej konferencii COP 22 v Marrákeši diskutujú delegáti o zavádzaní Parížskej dohody a jej ďalších detailoch. V Maroku sa na nej stretli predstavitelia takmer dvoch stoviek štátov, vrátane Číny, USA či Indie, ktoré sa na znečisťovaní planéty a následnej klimatickej zmene podieľajú najviac.

Medzinárodná klimatická dohoda bola prijatá už vlani v decembri po dohode 196 krajín. Tie ju následne ratifikovali aj na národnej úrovni.

Cieľom dohody je obmedziť neustále rastúcu teplotu o dva stupne Celzia a tiež dosiahnuť uhlíkovú neutralitu – teda vypustiť len toľko emisií, koľko dokážu ekosystémy spracovať. Jednou z jej mét je aj prechod na obnoviteľnú energiu.

Novozvolený prezident USA Donald Trump však na klimatickú konferenciu spúšťa neblahý tieň. V jednom zo svojich sľubov si totiž predsavzal, že by do sto dní klimatickú dohodu z Paríža zrušil.

Aj pre tieto obavy v postavení USA v riešení klimatickej zmeny bude dohoda platná aj v prípade, že sa ju americký prezident rozhodne nepodporiť. Podľa environmentálnych organizácií to síce priamo neohrozí zmluvu medzi takmer dvoma stovkami krajín, avšak bez USA ako druhého najväčšieho znečisťovateľa prostredia by mala snaha riešenia klimatických zmien úpne odlišný rámec.

Problémy s globálnym otepľovaním

Naša planéta sa skutočne otepľuje a príčinou je predovšetkým ľudská aktivita. Neustále rastie aj objem skleníkových plynov v atmosfére a pokiaľ tento trend nezmeníme, Zem sa oteplí ešte viac. Na týchto faktoch sa zhoduje až 97 percent vedcov, pričom na početných štúdiách, ktoré ku konsenzu viedli, pracovalo až 1 372 vedcov.

Trump vo svojej kanditatúre o environmentálnych politikách povedal, že „je tu stále toho veľa, čo treba v oblasti klimatickej zmeny preskúmať“.

Barack Obama napríklad dosiahol väčšinu zmien v programe za čistú energiu práve vďaka výkonnej moci, ktorú mal. Viacerí vedci sa preto obávajú, že Trump vo svojom úrade, ako jeden z najmocnejších ľudí na svete, bude svoje sľuby týkajúce sa životného prostredia naozaj plniť.

V environmentálnej politike, ktorú nastolil jeho predchodca, by tak nielenže nemusel pokračovať, ale mohol by ju dokonca otočiť úplne iným smerom. Mohol by zrušiť snahy Obamu znížiť uhlíkové emisie z elektrární, keďže sa prikláňa k fosílnym palivám.

Sľuboval tiež, že zruší nielen financovanie programov OSN pre životné prostredie, ale aj iné „zelené“ projekty v Amerike vrátane medzinárodných. Trump totiž považuje tieto výdavky z ekonomického hľadiska za nevýhodné.

Jeho asi najznámejší výrok je, že za konceptom globálneho otepľovania je Čína a má tak oslabiť hospodársku pozíciu USA.

Bez trampôt to nepôjde

Z klimatickej dohody nie je tak jednoduché vystúpiť. Krajina tak môže urobiť až po štyri roky trvajúcom procese, čo by znamenalo, že by to nebolo skôr ako v roku 2020.

Čo však klimatoskeptik Trump urobiť môže, je sa vyhýbať parížskej dohode a neplniť jej požiadavky. Znamenalo by to, že by odignoroval záväzok znížiť emisie do roku 2025 až o 28 percent oproti roku 2005.

Neexistuje pritom žiadny trest pre krajiny, ktoré svoje sľuby plniť nebudú.

,,Nevzdávame tento boj a takisto by ho nemala vzdávať medzinárodná komunita. Trump sa bude snažiť šliapnuť na brzdy v klimatickej akcii, čo však znamená, že my musíme zo všetkých síl dupnúť na plyn,“ povedal pre BBC May Boeve z organizácie 350.org.

Podľa neho je zvolenie Trumpa pohromou, no nie je to ani zďaleka koncom globálnych snáh riešenia klimatických zmien.

FOTO - flickr/tukrography
Americká verejnosť je naklonená šetrnejším zdrojom energie. FOTO – flickr/tukrography

Správa výskumného centra Pew uvádza, že väčšina Američanov má pozitívny prístup k obnoviteľným energiám, takmer 90 percent opýtaných vyjadrilo svoju podporu solárnej energii. Naopak 57 percent nesúhlasí s ťažbou uhlia a viac ako polovici sa nepozdáva frakovanie, ktoré chce Trump vo veľkom oživiť vo vidine hospodárskeho rastu.

Podľa Rady ekonomických poradcov z Bieleho domu by následky klimatickej zmeny stáli Američanov každý rok jedno percento HDP, čo je takmer 140 miliárd eur. Ide nielen o ohrozenie verejného zdravia, ale aj o rastúce hladiny morí, silnejšie búrky, čoraz slabšiu úrodnosť pôdy i stupňujúce sa sucho. Aj ekonomický pohľad z prostredia prezidenta poukazuje na existenciu klimatickej zmeny a nutnosť jej riešenia a prevencie.

Donald Trump naopak počas svojej kandidatúry sľúbil návrat baníkov do uhoľných baní a prostredníctvom uhlia by mala podľa neho Amerika získať dominantné energetické postavenie vo svete. Novozvolený prezident tak predstavuje riziko odklonu od obnoviteľnej energie a tiež od úsilia riešiť globálne otepľovanie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Trump

Svet

Teraz najčítanejšie