Denník N

Kiska vetoval rokovací poriadok, koalíciu viní z útlaku opozície a odklonu od parlamentnej formy vlády

Andrej Kiska a Andrej Danko. Foto – TASR
Andrej Kiska a Andrej Danko. Foto – TASR

Aktualizované 16:15. Parlament bude musieť opäť hovoriť o rokovacom poriadku. Prezident má k nemu zásadné výhrady, a preto novelu Andreja Danka vetoval ako celok.

Vládna koalícia vyvíja tlak na opozíciu, obmedzuje jej možnosti vykonávať politiku, čo odporuje ústave a novela rokovacieho poriadku, ktorú v parlamente Smer, SNS a Most-Híd pretlačili, pripúšťa šikanózne riadenie schôdzí. Takto vidí prezident Andrej Kiska zmeny fungovania parlamentu, ktoré koalícia schválila pred dvoma týždňami. Novelu preto vetoval a Národná rada o nej bude rokovať opäť.

Na jej opätovné schválenie koalícia potrebuje 76 hlasov. Už pri jej schválení ich dostala 79, nie je však jasné, či ju všetci budú ochotní podporiť aj po prezidentovom vete. Kiska ju totiž označil za protiústavnú a Ústavný súd sa ňou má zaoberať aj na podnet opozície. Keďže prezident novelu vrátil ako celok, parlament v nej nemôže nič meniť – môže ju len opäť schváliť alebo zamietnuť.

Kiska sa takto v priebehu dvoch týždňov dostal už do druhého vážneho sporu s vládnou koalíciou. Najprv v rozhovore pre Trend povedal, že by mal minister vnútra Robert Kaliňák odstúpiť, že sa za premiéra Roberta Fica v OSN hanbil a že nerozumie, prečo nie je v kauze Bašternák doteraz nikto obvinený. Hneď potom prijal u seba odchádzajúceho šéfa vyšetrovacieho tímu kauzy Gorila Marka Gajdoša.

Kiska: Tlak vládnej väčšiny na opozíciu

Novela obmedzuje príspevky do rozpravy na 20 minút po písomnom a ďalších desať minút po prípadnom ústnom prihlásení do rozpravy na celkových 30 minút. Doteraz boli vystúpenia časovo neobmedzené. Neobmedzene bude môcť po novom hovoriť len predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), ktorý s novelou prišiel.

Poslanci budú mať zakázané používať vizuálne či zvukové pomôcky, ako transparenty, tabuľky či videá na televíznych obrazovkách, ktoré v sále sú. Dĺžku rozpravy od roku 1989 nikto neobmedzil.

„Postup, aký zvolili predkladatelia schváleného zákona pred jeho prijímaním a počas neho, dovoľuje záver, že novela je súčasťou politického tlaku aktuálnej vládnej väčšiny v parlamente, zameraného na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou,“ píše prezident. Takýto účel zákona podľa Kisku nie je dovolený. „Odporuje princípom právneho štátu a článku 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“

S novou politickou kultúrou má prísť koalícia

To nie je jediná výhrada, ktorú prezident vo svojom rozhodnutí koalícii vytýka. Nepáči sa mu, že hoci v slobodnej súťaži politických strán nadobudli aj opozičné parlamentné strany právo podieľať sa na úprave rokovacieho poriadku, v skutočnosti boli z tohto procesu vylúčené. „Čo len potvrdzuje uvedený záver o oslabovaní priestoru pre menšiny v parlamente na chod celej Národnej rady.“ Prezident si myslí, že na tom nemení nič to, že opozičná menšina mohla, formálne, vyjadrovať svoje názory, navrhovať zmeny a podieľať sa na hlasovaní, „pretože tieto jej aktivity nemali žiaden skutočný dosah na obsah schválenej novely“.

Koalícia neprijala ani jeden pozmeňovací návrh opozície, hoci tvrdí, že jej v istých veciach ustúpila – napríklad obmedzila diskusné príspevky na 20 minút aj členom vlády a podpredsedom parlamentu.

„V demokratickej spoločnosti je prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany,“ píše prezident Kiska. Ak je tu podľa neho snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, „potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom“.

Parlament ako miesto na sebaprezentáciu vlády

Andrejovi Kiskovi sa nepáči ani to, že sa „inštitút zodpovednosti vlády voči parlamentu dlhodobo postupne vyprázdňuje zo svojho obsahu“, a to napriek tomu, že v parlamentnej demokracii je práve Národná rada najmocnejšou inštitúciou krajiny.

Ako príklady uvádza, že vládna väčšina odkladala rokovanie o odvolávaní Roberta Kaliňáka, ale aj to, ako zvykne vyzerať hodina otázok na členov kabinetu a premiéra. „Namiesto nástroja kontroly vlády sa stáva nástrojom jej sebaprezentácie, čím sa dostáva do priameho protikladu s tým, čím by v skutočnosti mala byť.“ Prezident kritizoval aj nočné rokovania parlamentu o vyslovovaní nedôvery členom vlády.

„Tieto skutočnosti sú v praktickom rozpore s parlamentnou formou vlády na Slovensku — tak ako ju definuje ústava — a skôr by si zaslúžili precizovanie procesných pravidiel obsiahnutých v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady než ochranu ‚efektívneho fungovania Národnej rady‘ obmedzovaním rečníckeho času v rozprave a vykazovaním poslancov zo sály v zmysle schváleného zákona,“ napísal Kiska.

Predkladatelia novely rokovacieho poriadku v dôvodovej správe ani v rámci rozpravy v parlamente podľa neho nevysvetlili, že je zmena rokovacieho poriadku nevyhnutá a že naozaj zlepší fungovanie Národnej rady. Preto podľa Kisku stačí, aby sa možnosti, ktoré ponúka doteraz platný rokovací poriadok, vhodne uplatňovali, „namiesto ich takej detailnej úpravy, ktorá už pripúšťa šikanózne riadenie schôdzí Národnej rady“.

Danko zaradí na najbližšiu schôdzu

Andrej Danko odkázal, že veto prezidenta rešpektuje. „Návrh na zmenu rokovacieho poriadku pôjde na najbližšej schôdzi v štandardnom procese,“ povedala šéfka jeho tlačového odboru Zuzana Čižmáriková.

Najbližšia schôdza sa začína 22. novembra, vrátené zákony zvykne parlament prerokúvať hneď na jej začiatku.

Opozícia si váži rozhodnutie Kisku. „Je baštou ochrany demokracie na Slovensku,“ chválil ho líder OĽaNO Igor Matovič. Prezident podľa neho pomenoval, že ide o „útlak opozície, šikanu opozície a vytvorenie miesta na vlastnú sebaprezentáciu“. Podľa poslanca OĽaNO Jána Budaja si Kiska nemyslí, že ide len o vnútornú vec parlamentu. „Ak má byť menšina prevalcovaná v parlamente, vraciame sa do 90. rokov.“ Kiska ukázal, že „bude stáť na strane slobodného slova, potláčanej menšiny a aby sa mečiarovské móresy nevracali“.

Opozícia dočasne odkladá podanie novely na Ústavný súd, zanesie ho tam, pokiaľ parlament prezidentovo veto prelomí. Matovič vraví, že sa teraz, paradoxne, spolieha na Roberta Fica, ktorý by mohol opätovné prijatie novely zastaviť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Nový rokovací poriadok

Slovensko

Teraz najčítanejšie