Vedci skúmali, ako presvedčiť Trumpovho (a Clintonovej) voliča

Aj pred štyrmi rokmi komentoval moderátor Sean Hannity z Fox News voľby amerického prezidenta.

Barackovi Obamovi, kandidátovi demokratov, vtedy vytýkal, že je to snob, ktorý je odtrhnutý od života bežných Američanov. Posťažoval si, že Obama si pred kamerami pochutnal na párku v rožku s lahodnou dijonskou horčicou a nie obyčajnou, akou sa kŕmia bežní ľudia.

Prekážalo mu aj to, keď Obama vo svojich prejavoch používal čítacie zariadenie a nehovoril z hlavy.

Keď konzervatívny moderátor v ostatných mesiacoch obhajoval voľbu Trumpa za amerického prezidenta, už mu neprekážalo, keď Trump čítal prejavy z čítacieho zariadenia, ani to, že poskytuje rozhovory sediac v pozlátenom kresle na hornom poschodí budovy s menom, ktoré je do nej vyryté zlatými písmenami. To nie je snobstvo?

Potreba niekam patriť

Čo to znamená? Že Hannity tak ako milióny Američanov sa vo voľbách rozhodoval hlavne podľa straníckej príslušnosti kandidáta. Ľudia jej dali prednosť a podľa toho si obľúbeného kandidáta upravili do podoby neexistujúceho ideálu. Prešľapy a chyby odignorovali a prípadné cnosti zveličili.

Prečo takto uvažujeme? Lebo sme sociálne tvory: naši predkovia žili po milióny rokov v drobných skupinách maximálne do 150 členov, od vzájomnej spolupráce boli bytostne závislí. Takú myseľ sme do určitej miery zdedili aj my. Aj my potrebujeme niekam patriť, takže automaticky preberáme názory skupiny, s ktorou sa identifikujeme.

Vzniká tak otázka, ako prelomiť silu skupinovej identity. Ako presvedčiť republikánov, že manželstvá homosexuálov, čo je agenda demokratov, sú dobrá vec? A ako vysvetliť liberálom, že na úcte k autoritám či tradícii záleží?

Morálne princípy

Nedávny psychologický výskum ukazuje, že morálnych kategórií, cez ktoré ľudia posudzujú svet, je celé spektrum. Patrí k nim ujma, spravodlivosť, sloboda, lojalita, rešpekt k autorite a posvätnosť či čistota (teória morálnych základov).

Pre liberálov je dôležitá skôr ujma a spravodlivosť, konzervatívcom viac záleží na lojalite a rešpekte k autorite. Liberáli napríklad hovoria, že keď sa homosexuáli nemôžu brať, je to nespravodlivé a škodí im to (ujma). Konzervatívci zase argumentujú, že manželstvá homosexuálov porušujú rešpekt k dlhovekej tradícii.

Vedci v minulosti ukázali, že stačí krátky 10-minútový rozhovor medzi ľuďmi s rovnakými názormi, aby sa ich postoje ešte viac zradikalizovali. Hľadajú preto spôsoby, ako medzi ľuďmi nachádzať prienik. Zistili, že naše argumenty sú oveľa presvedčivejšie v prípade, ak používame morálne princípy druhej skupiny.

Zmenili postoje

Konzervatívcov napríklad presvedčili, aby hlasovali za manželstvá homosexuálov, ak im povedali, že gejovia a lesby sú patrioti, ktorí slúžia v americkej armáde a štátu odvádzajú viacej daní ako priemerný Američan. To je posolstvo, na ktoré konzervatívci počujú, pretože sú citliví na vlastenectvo, službu krajine a lojalitu.

Darmo by ste im vysvetľovali, že sa odopieraním inštitútu manželstva sa homosexuálom deje príkorie, pretože na ujmu a spravodlivosť – pre demokratov kľúčové princípy – tak nepočujú.

Nie je vhodný kandidát

V inom výskume, ktorý vyšiel minulý mesiac, sa vedci snažili presvedčiť voličov Hillary Clintonovej a Donalda Trumpa, že ich kandidát nie je na úrad prezidenta vhodný. Vychádzali z uvedenej teórie o spektre morálnych princípov: spravodlivosti, lojalite a iných.

Keď konzervatívnym voličom Trumpa povedali, že v minulosti sa k vlasti viackrát nezachoval práve lojálne a uprednostnil vlastné sebecké záujmy, zviklali ich obľubu kandidáta oveľa viac ako v prípade, že útočili na jeho nespravodlivosť (morálny princíp dôležitý pre demokratov).

Platilo to aj naopak. Voliči Clintonovej mali o kandidátke oveľa väčšie pochybnosti, ak si čítali príbeh, že politička nie je spravodlivá (princíp obzvlášť dôležitý pre demokratov).

Naša optika, naše postoje a argumenty

Čo to znamená? Že odlišní ľudia hľadia na svet cez odlišné okuliare morálnych princípov. Aby sme zmenili názor ľudí z opačného tábora, musíme k tomu použiť ich vlastné morálne princípy. V opačnom prípade ich dostaneme do defenzívy, oni sa ešte viac zatvrdia a naše argumenty odmietnu.

„Veľakrát chceme zmeniť postoje druhých ľudí a vychádzame pritom výhradne z našej pozície: od človeka vtedy nechceme len to, aby zmenil postoj k nejakej téme, ale zároveň aj to, aby sa na svet pozeral cez našu optiku, naše hodnoty a argumenty. To väčšinou nefunguje,“ povedal pre Denník N sociológ Andrej Findor z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave.

Menili postoje k Rómom

S kolegami nedávno robil výskum o zmene postojov Slovákov k Rómom. Vychádzali z uvedenej teórie o morálnych základoch, ale neuspeli. Mateja Hrušku, tiež z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, ktorý na výskume pracoval, sme sa opýtali, prečo manipulácia zlyhala. „Jedno vysvetlenie je, že záleží, na akých témach sa jav testuje. Pri niektorých môže zafungovať, pri iných nie,“ vraví Hruška.

Páchateľ a obeť

Druhý možný dôvod je komplikovanejší. „Ľudia si čítali text o desegregácii Rómov v školách. To ako ľudia morálne usudzujú, vysvetľuje teória dyadickej morálky cez koncept ublíženia. Znamená, že na jednej strane je niekto, kto pomáha alebo ubližuje, a na strane druhej ten, komu pomáhajú alebo ubližujú. Hoci sme v textoch explicitne neuvádzali, že väčšinová spoločnosť spôsobuje Rómom utrpenie, dyadická morálka funguje ‚automaticky‘. Ak je niekde obeť, ktorej sa pomáha, musí tam byť aj páchateľ. Z textov mohli mať čitatelia dojem, že páchateľmi sú oni a presviedčanie už nebolo možné,“ povedal Hruška.

Podľa Findora a Hrušku musíme mať pri uvedených manipuláciách – keď prehovárame k ľuďom z opačného tábora – na mysli nielen morálne princípy spravodlivosti či lojality, ale aj morálnu dvojicu páchateľa a obete.

Lebo pocit, že ste páchateľom nejakej krivdy, názorovú zmenu zablokuje aj keby sme s morálnymi princípmi pracovali správne.