Denník N

Rakovina prsníka nie je rozsudok smrti

Sestrám diagnostikovali rakovinu prsníka dva týždne po sebe. Ilustračné foto - TASR/AP
Sestrám diagnostikovali rakovinu prsníka dva týždne po sebe. Ilustračné foto – TASR/AP

Na Slovensku každý rok pribudne viac ako 2600 nových pacientok s diagnózou rakoviny prsníka. Celosvetovo je to asi 1,7 milióna žien.

Autor je lekár

Nedávno sa skončil mesiac boja proti rakovine prsníka.

Verejnosti mal pripomenúť, že ochorenie je tu, treba sa o ňom informovať a vedieť sa k nemu postaviť s rešpektom, ale bez prehnaného strachu. Aby počet úmrtí na ochorenie naďalej klesal.

Medicínska veda robí veľké pokroky v diagnostike aj liečbe a definovala aj možnosti prevencie. Využitie nových poznatkov je však možné len v spolupráci s informovanou verejnosťou.

Nie rozsudok smrti

Diagnóza rakoviny prsníka nie je rozsudok smrti. Takmer sto percent pacientok diagnostikovaných vo včasnom štádiu sa dožíva 5 rokov.

Na Slovensku každý rok pribudne viac ako 2600 nových pacientok s touto diagnózou. Celosvetovo je to asi 1,7 milióna žien, pričom medzi jednotlivými krajinami jestvujú výrazné geografické rozdiely.

Zatiaľ čo v USA postihne rakovina prsníka každú ôsmu ženu, u nás každú dvanástu. (Ak to prepočítame na počet obyvateľov, v Spojených štátoch majú viac ako 90 prípadov na 100-tisíc žien, u nás je to o niečo viac ako 60 prípadov na 100-tisíc žien).

Zdá sa, že tieto rozdiely sú skôr dôsledkom životného štýlu ako etnicity. Už druhá generácia žien, ktoré sa do USA prisťahujú z krajín s nízkym výskytom ochorenia, ako je Čína alebo Japonsko, dobehne Američanky vo výskyte choroby.

Dedičné a vonkajšie faktory

Základný mechanizmus, ktorý spúšťa rakovinu prsníka, nie je zatiaľ známy. Poznáme však viacero faktorov, ktoré riziko ochorenia zvyšujú.

Patria k nim dedičné faktory. Kľúčové postavenie dvoch génov BRCA 1 a BRCA 2 je pri vzniku rakoviny prsníka jasne dokázané. V prípade mutácie BRCA 1 je celoživotné riziko vzniku rakoviny až 80 percent a v prípade BRCA 2 asi 40 percent. Herečka Angelina Jolie podstúpila obojstrannú amputáciu prsníkov práve z tohto dôvodu.

Vrodené genetické zmeny sú zodpovedné za vznik ochorenia asi v desiatich percentách. Vyskytujú sa v rodinách, kde boli okrem pacientky diagnostikované aspoň dva prípady rakoviny prsníka u pokrvných príbuzných prvého stupňa.

Svoju rolu zohrávajú aj vonkajšie faktory, sú dôležitejšie ako genetické vrodené faktory. Podľa viacerých odborníkov sú zodpovedné za viac ako štyridsať percent nových ochorení. Väčšina z nich sa dá ovplyvniť. Tento poznatok presúva časť zodpovednosti na plecia zdravej populácie.

Fyzická aktivita, strava alebo fajčenie

Z dlhého radu možných rizikových faktorov sa zameriame na zopár najdôležitejších, ktoré sa dajú relatívne ľahko ovplyvniť.

Na prvom mieste treba spomenúť fyzickú aktivitu. Podľa súhrnu sedemnástich štúdií z posledných rokov je nedostatok fyzickej aktivity zodpovedný za pätnásť percent nových ochorení. O dôvod viac, prečo sa začať viacej hýbať.

Strava je dokázateľne zodpovedná za 10-percentné zvýšenie rizika. Úloha obezity sa dá len veľmi ťažko vyhodnotiť. Ale pohybová aktivita, diéta a obezita vzaté spolu sa v opakovaných štúdiách pohybujú na úrovni tridsiatich percent.

Alkohol zvyšuje riziko významne. Tri alkoholické nápoje za týždeň až o pätnásť percent. Fajčenie hrá v prípade rakoviny prsníka podstatne menej dôležitú úlohu ako pri iných onkologických ochoreniach, jeho efekt sa pohybuje na úrovni piatich percent.

Mamografia a samovyšetrenie

Po prvotnom nadšení z mamografie sa množia kritické hlasy, ktoré jej význam spochybňujú. Kritici poukazujú na zachytenie mnohých hranične malígnych ochorení, ktoré by možno ani nepotrebovali liečbu. Argumentujú finančnými nákladmi a stresom pacientok, ktorý je spojený s týmto testom.

Niektoré vyspelé krajiny dokonca od rutinnej mamografie ustupujú. Napriek tomu pozitíva tohto vyšetrenia vysoko prevažujú negatíva, a preto naďalej platí, že správne aplikovaná mamografia s použitím modernej techniky zachraňuje životy. Najnovšie prístroje sú až o štyridsať percent efektívnejšie ako staršie a majú aj zníženú dávku žiarenia.

Dodajme, že rokmi overené a správne robené samovyšetrenie môže taktiež zachraňovať život. Samovyšetrovanie v žiadnom prípade nenahrádza mamografické vyšetrenie, ale môže byť jeho dôležitým doplnkom.

Čo mám robiť?

Mám rakovinu prsníka, čo mám robiť? V prvom rade nespanikáriť. To sa ľahko povie. Znovu treba zopakovať, že choroba už dávno neznamená rozsudok smrti. Naopak, drvivá väčšina (skoro sto percent) žien s karcinómom prsníka zachyteným vo včasnom štádiu prežíva päť rokov a osemdesiat percent z nich môže očakávať, že prežije desať rokov.

Prvá otázka pacientky by mala byť: patrím aj ja do tejto kategórie? Veľmi pravdepodobne áno. Novozachytené nádory majú v čase diagnózy len málokedy vzdialené metastázy.

Odstránenie nádoru a zachovanie prsníka je rovnako účinné ako amputácia. Už dávno sú preč časy, keď bola amputácia prsníka samozrejmosťou. Odstránením nádoru so zachovaním prsníka sa dosahujú rovnaké výsledky ako amputáciou. Chirurg odporučí amputáciu celého prsníka iba v prípade, že je nádor veľký alebo je uložený tak, že limitovaný zákrok nie je možný.

Podskupiny rakoviny prsníka

Štádium alebo pokročilosť ochorenia určujú tri parametre: veľkosť nádoru v centimetroch, postihnutie uzlín a prítomnosť vzdialených metastáz.

Dnes vieme, že rakovina prsníka predstavuje skupinu ochorení, ktoré sa líšia genetickou výbavou, proteínovými receptormi a spôsobom šírenia. Zadelenie do podskupín pomôže rozhodnúť o najvhodnejšej liečbe a spresniť prognózu ochorenia.

Najväčšiu podskupinu tvoria nádory s pozitívnymi estrogénnymi a progesterónovými hormonálnymi receptormi. Tieto malígne bunky sa najviac podobajú normálnym bunkám, rastú pomalšie a reagujú na hormonálnu liečbu. V tejto podskupine sa čoraz častejšie používa genetické vyšetrenie na ďalšie spresnenie prognózy a potrebnej liečby.

Genetické testy v USA sú založené na hodnotení 21 génov, v Európe je to 70 génov. Výsledky testov sú porovnateľné a vyjadrujú sa v percentách, aká je pravdepodobnosť návratu ochorenia pri hormonálnej liečbe bez použitia chemoterapie.

Druhú podskupinu charakterizuje prítomnosť zvýšenej hladiny HER-2 proteínu v dôsledku mutovaného rovnomenného génu. HER-2 proteín je hnací faktor, ktorý stimuluje rýchle delenie malígnych buniek. Nádory v tejto skupine rastú rýchlejšie a sú agresívnejšie. Máme proti nim účinný liek: protilátky na HER-2 proteín. V kombinácii s chemoterapiou je liečba veľmi účinná.

Do tretej skupiny patria bunky, ktoré neobsahujú ani hormonálne receptory, ani HER-2 proteín. Sú to trojnásobne negatívne nádory. Táto skupina je rôznorodá a predstavuje najagresívnejší podtyp ochorenia. Liečba tohto druhu nádorov je zatiaľ najmenej definovaná a je predmetom intenzívneho výskumu.

Pokrok v liečbe

Rozhodovanie o systémovej liečbe či chemoterapii, hormonálnej alebo cielenej liečbe šitej takpovediac na mieru, sa riadi štádiom a podtypom ochorenia.

Pokrok je v tom, že sa už vieme aspoň čiastočne pozrieť na genetickú výbavu nádoru a podľa toho predpovedať, kto a na akú liečbu bude reagovať. Zásadnou zmenou je neustále sa rozširujúci repertoár nových, účinnejších liekov s definovaným, presne miereným zásahom do metabolického procesu nádorových buniek.

Dôležité je, že tieto lieky majú podstatne menej vedľajších účinkov. Kombináciou starších liečebných postupov, ako je chemoterapia, hormonálna manipulácia či rádioterapia, s novodobými, na mieru šitými liekmi, sa účinnosť liečby výrazne zlepšila. V niektorých prípadoch je až dvojnásobná.

Pri pohľade na pokroky v laboratórnom výskume môžeme konštatovať, že blízka budúcnosť sľubuje ďalšie prelomové zmeny v liečbe rakoviny. A nielen prsníka.

Cesta k zdraviu

Teraz najčítanejšie