Trump v kampani varoval Európu, že USA už nemusia prísť na pomoc. Fico by mal spozornieť
Nový americký prezident Európanom odkazoval, že budú musieť za svoju obranu riadne platiť.
Zahraničná politika nebola hlavnou témou kampane Donalda Trumpa, niekoľko jeho výrokov však zostalo diplomatom v pamäti.
Trump hovoril o zlepšení vzťahov s Ruskom a, naopak, varoval spojencov, že sa už na Spojené štáty nemôžu spoliehať, ak nie sú ochotní investovať do obrany. Amerika pod jeho vedením vraj už nebude ochotná ich chrániť. Aspoň nie zadarmo.
„Krajiny, ktoré chránime, musia hradiť výdavky za obranu. Ak nie, Amerika musí byť pripravená nechať tieto krajiny, aby sa ochraňovali samy,“ povedal v apríli.
Video: Fico, Kollár a Sulík si pri Trumpovi rozumejú
autorka: Martina Koník
Neskôr bol konkrétnejší. O pobaltských štátoch, ktoré hraničia s Ruskom, povedal, že by im Spojené štáty nemuseli prísť na pomoc. A to bez ohľadu na to, že to predpokladá známy a kľúčový článok päť Severoatlantickej zmluvy, ktorý je garantom kolektívnej obrany členov NATO.
„Rozhodnutie o ochrane pobaltských štátov by záviselo od toho, do akej miery dodržiavajú svoje záväzky voči nám,“ povedal pre New York Times.
Nervózna nemecká ministerka
Realisti hovoria, že jedna vec sú výroky z kampane, druhá vec je politická realita. Navyše v kongrese, ktorý Trump tiež potrebuje k vládnutiu, sedí viac vplyvných politikov, ktorých označujú za protirusky zameraných „jastrabov“.
Vo vojenskej oblasti však môže americký prezident postupovať autonómne. Zrejme aj preto niektorí európski politici na zvolenie Trumpa reagovali nervóznymi komentármi.
„My Európania vieme, že Donald Trump sa bude pýtať: Čím vy prispievate do NATO?“ poznamenala nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyen.
Sľuby sa sľubujú…
To sa už dostávame k situácii na Slovensku. Premiér Robert Fico po vyhlásení výsledkov ako prvé skonštatoval, že aj americké voľby ukázali, že svet (a teda zrejme aj nový prezident) nie je taký, ako o ňom píšu novinári.
Toľko k formálnej časti politiky, kde gratulácia k víťazstvu patrí k povinnej výbave. Pokiaľ si však Trumpov tím preverí tvrdé dáta o tom, ako Slovensko prispieva k spoločnej obrane, Fico si zrejme už s kritikou médií nevystačí.
Slovensko zatiaľ neplní ani sľuby, ktoré dalo spojencom po vypuknutí konfliktu na Ukrajine. Pred dvoma rokmi na samite NATO prezident Andrej Kiska po dohode s vládou oznámil, že do roku 2020 zvýši krajina vojenské výdavky na 1,6 percenta HDP.
Rozpočet ministerstva obrany je v súčasnosti 930 miliónov eur ročne. Kiskov sľub v praxi znamenal, že do roku 2020 sa tieto peniaze musia zvýšiť aspoň o 500 miliónov.
Aká je realita?
Druhá i tretia Ficova vláda rozpočet na obranu skutočne priebežne zvyšovali, nehľadiac na to, že Fico krátko po voľbách povedal, že „radšej dá peniaze na mlieko než na zbrane“.
Problém nášho navyšovania v rozpočte je, že ďaleko zaostáva za sľubmi, ktoré sme dali. Na rok 2017 dostal rezort Petra Gajdoša (nominant SNS) pridaných sedemdesiat miliónov a výhľad ministerstva financií hovorí o tom, že v roku 2019 by na obranu malo ísť o niečo viac než 1,1 miliardy eur.
Ako upozornil bratislavský think-tank SSPI, je to stále len 1,2 percenta HDP, čo je hlboko pod sľubom, ktorý dal na samite NATO slovenský prezident. Pôvodný záväzok Slovenska a aj iných krajín pri vstupe do NATO pritom bol prispievať na obranu 2 percentá HDP. To v Európe napĺňajú iba štyri krajiny (Veľká Británia, Grécko, Estónsko a Poľsko).
Veľké misie sa skončili
Ďalší dôležitý parameter pri hodnotení slovenskej účasti v NATO je ochota podieľať sa na zahraničných operáciách.
V minulosti sa Slovensko aktívne zapájalo do misií vedených Spojenými štátmi. Ešte v roku 2009 Ficova prvá vláda súhlasila, že Slovensko zdvojnásobí svoje počty v Afganistane na viac než 400 vojakov.
Tie časy sú však preč. Z Afganistanu sa NATO postupne sťahuje (Slovensko tam má dnes do 50 vojakov) a prioritu dostala teritoriálna obrana európskych štátov. V tejto oblasti Slovensko zatiaľ mnoho neponúklo.
Za zmienku stojí školenie ukrajinských pyrotechnikov alebo ohlásené vyslanie 150 vojakov na cvičenie do Lotyšska na budúci rok. K aktívnej ochrane Pobaltia, kam štáty NATO posielajú aj bojové jednotky, sa Slovensko zatiaľ nepripojilo.
Fico navyše po rétorickej stránke úsilie o spoločnú obranu oslaboval, keď po vypuknutí konfliktu na Ukrajine opakovane hovoril, že nedopustí žiadnu vojenskú základňu na slovenskom území.
„Aj keď sme v NATO, neznamená to, že musíme mať na svojom území základne s cudzími vojakmi. Keby nás do toho niekto nútil, vyvolal by som referendum,“ povedal pred dvomi rokmi.
Zároveň však jeho druhá vláda v tichosti súhlasila s tým, že pri Bratislave vznikne predsunuté pracovisko NATO, kde bude 20 až 30 zahraničných vojakov.
Muzeálna výzbroj
S tým súvisí ďalšia téma. Väčšina slovenských útvarov je vyzbrojená technikou, ktorá sa hodí viac do vojenského múzea než na moderné bojisko. Na pomoc spojencom sme schopní vyčleniť len niekoľko elitných jednotiek.
Veľkú časť peňazí, ktoré dostalo ministerstvo obrany na modernizáciu, premrhalo na pochybné nákupy: komunikačný systém Mokys (dodnes nie úplne funkčný), lietadlá L-410 (fakticky civilné aerotaxíky) či modernizácia bojových vozidiel pechoty (beznádejne zastaralých).
Bežným vojakom dnes chýbajú armádne nohavice či tričká, ktoré si bežne zháňajú súkromne cez Facebook.
Čiastkovou modernizáciou prešli len vzdušné sily, pre ktoré druhá Ficova vláda nakúpila talianske transportné lietadlá Spartan (za ktoré v minulosti loboval Ficov kamarát Miroslav Výboh) či americké vrtuľníky Black Hawk (doteraz nesplatené).
Bývalému ministrovi Martinovi Glváčovi sa už však nepodarilo dotiahnuť svoj plán vymeniť ruské stíhačky MiG-29 za lietadlá západného typu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
