Denník N

Kto zavádza Benátsku komisiu?

Foto – coe.int
Foto – coe.int

Bývalý minister spravodlivosti poslal Benátskej komisii otázky o právomociach prezidenta, v ktorých zamlčal nový právny stav na Slovensku.

Autor je poradcom prezidenta republiky,
bývalý člen Benátskej komisie

Návšteva Benátskej komisie na Slovensku vzbudila oprávnenú pozornosť. Jej predstavitelia chceli, na mieste samom, poznať príčiny krízy ústavného súdnictva v našej krajine. Oprávnene. Táto komisia venuje takmer úzkostlivú pozornosť tomu, aby ústavné súdy členských štátov Rady Európy riadne fungovali a plnili účel, na ktorý boli ustanovené. A misia tejto komisie ukazuje, že jej úsilie prináša výsostne kladné výsledky, naposledy napríklad v Chorvátsku.

Nedá sa sumarizovať výsledky stretnutia predstaviteľov komisie s našimi ústavnými činiteľmi. Zatiaľ nie sú žiadne. Rád by som sa však pristavil pri otázkach, ktoré odzneli v spojitosti s tým, že sa Benátska komisia vraj už jasne vyjadrila k možnosti prezidenta republiky odmietnuť všetkých kandidátov navrhnutých Národnou radou. Bolo to v roku 2014, tesne pred zložením sľubu prezidenta Andreja Kisku.

Divné otázky pre Benátsku komisiu a jej adekvátne odpovede

Považujem toto tvrdenie za hrubé zjednodušenie a neobávam sa povedať, že za manipuláciu s faktmi a objektívnou realitou.

Je pravda, že minister spravodlivosti Tomáš Borec sa obrátil v máji 2014 na Benátsku komisiu s týmito otázkami (nevenujem sa poslednej otázke o možnosti odvolať predsedníčku Ústavného súdu, lebo tá bola zodpovedaná, bez akýchkoľvek pochybností, kladne):

  • či je v právomoci úradujúceho prezidenta vymenovať nových troch ústavných sudcov pred uplynutím jeho funkčného obdobia 15. júna 2014;
  • ak by úradujúci prezident vymenoval troch nových sudcov Ústavného súdu ešte pred skončením svojho funkčného obdobia, či novozvolený prezident, ktorý sa ujme svojej funkcie 15. júna 2015, môže odmietnuť prijať zloženie sľubu sudcov vymenovaných odchádzajúcim prezidentom a vymenovať sám iné tri osoby z navrhnutých kandidátov;
  • či novozvolený prezident môže odmietnuť všetkých navrhnutých kandidátov a požiadať Národnú radu o predloženie nových návrhov.

Áno, Benátska komisia na tieto otázky odpovedala (nie rozhodla, ako sa to uvádza na internetovej stránke Ústavného súdu, čo je ďalšia manipulácia s textom) takto (uvádzam výroky podľa prekladu na stránke Ústavného súdu):

  1. Súčasný prezident Slovenskej republiky (Ivan Gašparovič – pozn. autora) má na základe Ústavy Slovenskej republiky právomoc vymenovať troch nových ústavných sudcov pred uplynutím jeho funkčného obdobia. Zároveň má v danom časovom rámci diskrečnú právomoc nevymenovať troch sudcov a ponechať ich vymenovanie na novozvoleného prezidenta, keďže sa zdá, že ten bude mať dostatok času, aby nových sudcov vymenoval pred tým, ako uplynie mandát odchádzajúcich sudcov, bez toho, aby ohrozil stabilitu a neprerušované fungovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky.
  2. Novozvolený prezident nemá podľa Ústavy Slovenskej republiky právomoc odmietnuť prijatie sľubu sudcov vymenovaných odchádzajúcim prezidentom a ani právomoc vymenovať iné tri osoby zo zoznamu kandidátov.
  3. Novozvolený prezident nemá podľa Ústavy Slovenskej republiky právomoc odmietnuť všetkých navrhnutých kandidátov a požiadať Národnú radu o predloženie nového zoznamu.

Manipulácia s otázkami a  odpoveďami Benátskej komisie

A teraz k manipulácii s otázkami pre Benátsku komisiu a k voľnému narábaniu s jej odpoveďami.

Po prvé, minister spravodlivosti „pozabudol“ uviesť do podkladov pre Benátsku komisiu, že Ústava Slovenskej republiky bola v skutočnosti novelizovaná výkladom v kauze „Čentéš“, ktorý naplno využil bývalý prezident Ivan Gašparovič. Takže Benátska komisia pracovala s textom Ústavy a zákona o Ústavnom súde a nemala ani potuchy, že tu je výklad „Čentéš“, ktorý znamenal masívne rozšírenie menovacích právomocí prezidenta republiky.

Po druhé, odpoveď, podľa ktorej prezident Andrej Kiska by nebol oprávnený neprijať sľub sudcov Ústavného súdu vymenovaných bývalým prezidentom a vymenovať iných kandidátov, je o ničom. Taký problém ani nevznikol. Bývalý prezident totiž nikoho nevymenoval. Tak o čom bola druhá otázka ministra spravodlivosti? Nebolo totiž zvykom Benátskej komisie odpovedať na hypotetické otázky. Pravda, ak nebola mylne informovaná…

Po tretie, prezident Andrej Kiska vymenoval jednu kandidátku za sudkyňu. Dostál teda dikcii tretej odpovede, podľa ktorej nemohol odmietnuť všetkých kandidátov a žiadať od Národnej rady o nový zoznam kandidátov len preto, že pôvodní kandidáti boli zvolení za funkčného obdobia bývalého prezidenta.

Zostali nezodpovedané otázky

A nakoniec to najlepšie. Kde sa v týchto otázkach a odpovediach nachádza poctivé priznanie, že výklad „Čentéš“ oprávnil Ivana Gašparoviča na nevymenovanie kandidáta na generálneho prokurátora, hoci ho riadne zvolila Národná rada? Prečo sa v týchto otázkach argumentuje faktmi, ktoré nenastali? Však Ivan Gašparovič nikoho nevymenoval, a preto prezident Kiska nemusel ani uvažovať, či od takých kandidátov prijme alebo neprijme sľub. Z akého dôvodu sa zamlčalo, že výklad „Čentéš“ má silu ústavného zákona a vzťahuje sa, všeobecne, na menovacie právomoci prezidenta republiky? Z akého dôvodu sa necitovalo stanovisko predsedníčky Ústavného súdu z októbra 2012 k výkladu „Čentéš“, podľa ktorého prezident republiky je oprávnený odmietnuť VŠETKY personálne návrhy Národnej rady, vrátane návrhov na kandidátov na Ústavný súd?

Ponuka Benátskej komisie

Svojvoľné narábanie s požiadavkami na stanovisko Benátskej komisie, ako aj s jeho textom z júna 2014, ma núti reprodukovať jeho poslednú vetu. Benátska komisia v nej potvrdila, že zostáva orgánom Slovenskej republiky v otázke menovanie sudcov Ústavného súdu naďalej (!) k dispozícii.

Rozhodnutie prezidenta republiky obrátiť sa na Benátsku komisiu s požiadavkou o profesionálny názor ku vzniknutej situácii využíva túto ponuku. S otázkami, ktoré nebudú skreslené zamlčovaním podkladov a relevantných faktov. S apelom, ktorý nebude Benátsku komisiu zavádzať, ale navádzať na výsostne ústavné odporúčania. Predpokladám, že budú rešpektované nielen hlavou štátu, ale aj ostatnými ústavnými činiteľmi.

Teraz najčítanejšie