Denník N

Nemá ani 30 a organizuje výlety pre seniorov: Ak nebudú mať s kým ísť, pôjdu so šmejdmi

Tomáš Martinek s výletníkmi. Foto – archív T. M.
Tomáš Martinek s výletníkmi. Foto – archív T. M.

Partia mladých zoberie dôchodcov na autobusový výlet a penzisti sa radujú, že si v partii pozrú mesto alebo trh a nikto ich pritom nenúti nasilu niečo nakupovať. Odvtedy, čo začal robiť spolok Hurá na výlet takéto akcie, majú to šmejdi v okolí Pardubíc a na Vysočine oveľa ťažšie, hovorí šéf organizácie Tomáš Martinek.

S výletmi pre seniorov ste začali pred rokom. Prečo ste sa na to dali?

Náš spolok chcel robiť výlety pre ľudí, ktorí na ne potrebujú chodiť. Veľa ľudí sa o to nestará, tak sme si povedali, že to treba urobiť. Lebo ak sa o to nik nestará, ľudia jazdia s kadekým. A žiadna alternatíva k predvádzacím akciám tu nebola, tak sme sa rozhodli vytvoriť bezpečnú alternatívu.

Na stránke prezentujete, že jazdíte bez takzvaných šmejdov. Aj toto bol dôvod, prečo ste s tým začali?

U nás to funguje podobne ako u vás – formy sa zmenili, ale predvádzacie akcie fungujú stále. Keď niekde začneme fungovať, tak sa  často tento spoločensky patologický jav utlmí. Seniori začnú jazdiť s nami a vidia, že nemusia nikde nič nakupovať. Ale celkovo chceme zlepšovať život seniorom a hendikepovaným, aby nesedeli stále doma a išli sa niekam pozrieť.

Prečo sa o seniorov nestarajú viac ich rodiny alebo štát?

Záujem o takéto akcie rastie. Aj zo strany ministerstva práce alebo rady vlády – obracajú sa na nás ľudia, ktorí by nám  chceli pomôcť. Nie je to o tom, že by nechceli, ale možno nevedeli, ako to robiť. Možno stačí, aby sme im v tomto pomohli. Sú to predsa len úradníci a nie profesionáli v cestovnom ruchu. Vypraviť autobus tak, aby to za to stálo, možno pre nich nie je zábava. Teraz sú radi, že sa s nami môžu dohovoriť, a aj pomôžu.

Ako vyzerá vaša spolupráca?

Teraz nás podporujú kraje – Pardubický a Vysočina. Ideme sa rozširovať do ďalších. Prvý rok výlety financujeme sami cez firmy, potom už žiadame kraje o podporu. V budúcom roku chceme pôsobiť celorepublikovo. A potom by nám peniaze možno mohlo poskytnúť aj ministerstvo práce.

Tomáš Martinek s Kamilkou. Foto - archív T.M.
Tomáš Martinek s Kamilkou. Foto – archív T. M.

 Na Slovensko sa ešte neplánujete rozšíriť?

Možno aj na Slovensko časom pôjdeme, ale možno vznikne nejaká Hoja na vylet.sk, ktorú nemusíme robiť my. Budeme radi, ak aj iní ľudia či organizácie budú robiť výlety. Nepozeráme sa na to ako na konkurenciu. Snáď to niekomu napadne aj u vás. My môžeme pomôcť. Za posledné tri mesiace nám napísalo asi 200 ľudí, či u nich neurobíme výlety, a niekoľko ich bolo zo Slovenska, napríklad z Nitry. Zatiaľ potrebujeme nejaký čas a dúfame, že aj na Slovensku budú výlety.

Jeden výlet stojí seniorov 100 českých korún. Organizácia výletu je však drahšia.

Náklady na jedného človeka sú v priemere 30 eur a jeden človek platí 3,7 eura.

Odkiaľ beriete zvyšné peniaze?

Peniaze máme od firiem, krajov, ale aj osobných darcov. Vyhlásili sme teraz aj celorepublikovú verejnú zbierku a ľudia peniaze posielajú.

Tomáš Martinek (28)

je predseda spolku Hurá na výlet, ktorý v Česku organizuje pre seniorov a hendikepovaných výlety. V spolku zatiaľ pracuje bez toho, aby z neho mal výplatu, zamestnaný je vo firme Czechoslovak Group. Študoval cestovný ruch na Vysokej škole polytechnickej v Jihlave. Žije v Železných horách v Chrudimsku.

Ako sa o vás seniori dozvedajú?

Snažíme sa prezentovať všade – niečo je vylepené v seniorských organizáciách, spolkoch a domovoch, niečo vydávajú kraje v rámci brožúr a senior pasov, hovoríme veľa v autobusoch a často si to medzi sebou povedia – to funguje najviac. Hovoríme aj v rozhlase, aby penzisti povedali vnúčatám, aby si spolu pozreli internetovú stránku. Na Facebooku píšeme mladým, že ak majú niekoho doma, nech ho pozvú a kedy máme voľné termíny.

Funguje to tak, že aj vnúčatá vybavujú pre starých rodičov výlet, alebo sa častejšie ozývajú sami seniori?

Väčšinou vnúčatá výlet odporučia, ale zavolá už babička alebo dedo a dohovoria si to. Rezervovať si to môžu cez telefón a peniaze platia až v autobuse.

Tomaš Martinek rozdáva informácie. Foto - T.M.
Tomáš Martinek rozdáva informácie. Foto – T. M.

Zaujímajú sa mladí o svojich seniorov?

Čím ďalej viac. Získali sme si už nejakú dôveru, vedia, že sa postaráme o úroveň služieb. Jazdí s nami zdravotník, osobní asistenti, aby bolo postarané aj o ľudí, ktorí sú na tom zle. Jazdia s nami aj 90-roční ľudia a zvládnu to. Chodí nás osem alebo desať mladých ľudí. V poslednom čase nám prišla stovka ponúk na spoluprácu. Najmä mladí ľudia od 20 do 30 rokov, ktorí chcú byť u nás dobrovoľníkmi.

O koho ide?

O zdravotníkov, sprievodcov, ozývajú sa aj firmy, ktoré chcú prispieť. Je to povzbudzujúce.

Všeobecná predstava je, že mladí ľudia sa o seniorov nestarajú.

Nevenujú sa tomu tisíce ľudí. Náš projekt robí len malá časť mladých, ktorú vidím. Mnoho ľudí nemá čas sa seniorom venovať. O tom vieme. Preto musíme brať seniorov na výlety za nich. Tí, čo s nami pracujú, sú možno výnimka, ktorá sa správa inak ako väčšina. Ja napríklad beriem aj svojich starých rodičov na výlety, ale poznám veľa ľudí, ktorých nik nevezme.

Nemáte problém zohnať dosť dobrovoľníkov?

Nie. Na výlety chodia traja až piati. Dostanú za to obed, majú zaplatené náklady, sú radi, že sa niekam pozrú. Chodíme na koncerty, prehliadky, do prírody. Je to pre nich pozitívnejšie, ako keby robili v nemocniciach na ťažkých oddeleniach. Snažíme sa pomáhať zvesela. Potom chodia fotografi, sprievodcovia a zdravotníci, tí to majú aj ako brigádu, trošku si zarobia.

Tomáš Martinek s účastníčkou výletu.. Foto - archív T.M.
Tomáš Martinek s účastníčkou výletu.. Foto – archív T. M.

Podľa čoho vyberáte miesta výletov?

Pri prvých výletoch mi pomáhali starí rodičia. Postupne sa pridávali aj kolegovia a teraz máme sprievodcu, ktorý má 83 rokov a bol s nami už na asi siedmich výletoch. Má skúsenosti a je rád, že v jeho veku má prácu, ktorá ho baví, a že nesedí len tak doma. Teraz aj plánuje a vymýšľa. A inšpirujú nás aj výletníci a stáli zákazníci, ktorí navrhujú, kam by sme mali ísť.

Ktoré výlety majú seniori najradšej?

Vypredané máme hneď na Kmochuv Kolín, čo je festival dychových orchestrov, a veľmi populárne sú aj trhy. Jazdíme na trhy v Poľsku, ktoré z Pardubického kraja nemáme ďaleko, z Vysočiny skôr do Viedne. Na trhy je vypredané skoro hneď. V poslednom čase sú to aj mestá UNESCO, Kutná Hora bola tiež rýchlo vypredaná, alebo Litomyšl, kde sme boli na Medzinárodnom opernom festivale.

Koľko ľudí s vami mesačne cestuje?

Mesačne vypravíme dva až tri autobusy. V každom je 50 ľudí.

Chodia s vami aj ľudia, ktorí chodili na akcie šmejdov? Hovoria vám, čo tam zažili?

Snažíme sa s každým porozprávať a aj oni nám opisujú svoje zážitky. Väčšina ľudí na predvádzacie akcie chodila. Sú na to zvyknutí. Určitá časť sa nenechala zneužívať a vystúpili z autobusu, išli si po svojom a potom nastúpili späť a nepodľahli tlaku. Mnoho z nich sa však nechalo napáliť a hovoria nám svoje príbehy. Ale nejde len o predvádzacie akcie, často k nimi prišli aj domov. Počuli sme veľa smutných príbehov.

Radíte im, aby sa tomu vyhli?

Robíme prednášky, hovoríme o tom, ako sa brániť telefonátom, ako odpovedať, keď im tvrdia, že niečo vyhrali. Toto je polovica našej práce. Kraje nám dávajú materiály s informáciami, ako rozpoznať nátlak, aby si uvedomili, čo sa deje, a aby vedeli, na koho sa obrátiť. Vymýšľame teraz, kde by sme sa mohli stretávať, aby v dôsledku samoty takýmto praktikám nepodľahli. Chceli by sme mať miesto, kam dvakrát, trikrát do týždňa môžu prísť, porozprávať sa, dať si kávu. Nie je to len o výletoch, ale aj o tom, prečo chodia seniori na takéto akcie, že sú sami a nemajú dosť informácií.

Tomáš Martinek s kolegom. Foto - archív T.M.
Tomáš Martinek s kolegom. Foto – archív T. M.

Čím to je, že šmejdi sú stále úspešní a ľudia s nimi stále chodia na výlety?

Menia techniky. Je to podľa mňa preto, že najskôr posielali letáky, kde boli salámy a pozvánka na akciu. Dnes už je to častejšie cez telefón. Už vôbec nemusia ísť na výlet, aby došlo k zneužívaniu. Môžu to byť ponuky – kúpte si jednu mincu za tisíc korún, prídu vám dve. Alebo pošlú darčeky dopredu, zlé zmluvy. Predvádzacích akcií je dnes už menej. Vidíme to v našom kraji, kde sme im vytvorili alternatívu, takže to pre nich nie je také ľahké. Seniori, ktorých ešte na akcie pozývajú, sa nám ozývajú a hovoria, že sa niečo chystá.

Čo s takými podnetmi robíte?

Obraciame sa aj na organizátorov alebo na strediská, či reštaurácie, kde to má byť. Pýtame sa ich, či je potrebné, aby si tam pozývali takýchto biznismenov.

Stalo sa, že by akciu zrušili?

Väčšinou si to rozmyslia. Nikdy sme nikoho nezverejnili, nechceli sme im robiť zle. Keď ide o malú reštauráciu, tak im asi pomôže, keď dostanú 10- či 20-tisíc korún a spravia tam dve, tri akcie. Ale na druhej strane je to hanba. Vedia, že sa o tom často otvorene bavíme.

Prečo chodia seniori na predvádzacie akcie? Pretože sú osamelí?

U nás v kraji sme mali kampaň, aby ľudia nechodili na predvádzacie akcie. Aby si dávali pozor a radšej nikam nešli. Ale sú to ľudia, ktorí sú doma a aj keď ich odhovárajú, idú.

Prečo?

Nechcú sedieť doma. Keď im zazvoní telefón a niekto ich zavolá do Poľska na výlet, idú. Aj keď v mnohých prípadoch nakoniec zaplatia 10-tisíc korún za nepotrebný výrobok. Ale ich rodina im nezavolá. Píše mi veľa seniorov, že si na nich mladí nespomenú. Nemôžu byť stále doma. To sa snažíme vysvetliť aj na ministerstve práce, aby sa nielen šírila osveta, ale aby sa organizovalo čo najviac výletov a voľnočasových aktivít. Aby tí ľudia neboli sami doma. Lebo samota je najväčší problém.

Ak by sa rodiny o svojich seniorov viac zaujímali, problém so šmejdmi by bol menší?

Určite. Ak teda majú rodiny. Niekto žije od rodiny ďaleko. Často ide o úspešných ľudí, manažérov, podnikateľov, majú deti a napríklad na to nemajú čas, možno na to ani nemyslia, že by sa rodičom či prarodičom mali venovať. Možno majú aj zlé vzťahy. A potom sú seniori odkázaní na to, aby mohli ísť s niekým cudzím na výlet, keď ich rodina nevezme. Nemôžu len sedieť v paneláku a zaplatiť z dôchodku účty. Nemôžu len tak dožiť.

Na začiatku ste mali problém, lebo vám ľudia neverili, že nebudete robiť predvádzacie akcie. Na prvom výlete ste mali takmer prázdny autobus. Ako ste prekonali tento strach?

Na začiatku sme vylepili oznam v domove dôchodcov a na mestské plochy. Zaplatili sme dosť peňazí, aby to bolo vidieť. Ľudia, ktorí často jazdia na predvádzacie akcie, možno najčastejšie a sú najviac ostrieľaní, si povedali, že to s nami skúsia. Neverili, že to bude bez predvádzacích akcií. Išlo s nami len desať ľudí. 40 miest bolo voľných.

Dnes máte výlety vypredané – ako ste ich presvedčili?

Hneď po prvom výlete. Zistili, že sa tam nič neodohralo, a bolo to pre nich euforické. Nebolo pre nich bežné, že na nich nik nevyvíjal nátlak, že nič nemuseli nakupovať. Rýchlo sa to rozšírilo. A ponúkame veľa služieb – sme mladí ľudia, silní, a tak vieme pomôcť nastúpiť do autobusu, hendikepovaným pomôžeme s naporciovaním občerstvenia.

Je to časté, že seniori idú na predvádzaciu akciu, je tam na nich vyvíjaný nátlak, a aj tak idú znova?

Iste. Keď nemajú s kým a chcú niekam ísť, tak idú aj s nimi. Aj naši klienti chodia stále na takéto akcie. Zatiaľ totiž nerobíme tak veľa výletov, aby sme vedeli uspokojiť všetkých. Keď sme naplánovali na začiatku roku výlety pre 600 až 700 ľudí, boli za dva týždne vypredané. A ostatní sedia doma a nič iné im neostáva. Ani naši stáli klienti sa nedostali na toľko výletov, ako chceli. Je to nepríjemnosť, a kým to tak bude, budú chodiť na akcie šmejdov. Aj keď im budeme hovoriť, že si na to majú dávať pozor.

Vy v spolku nepracujete, robíte to po večeroch. Kde ste zamestnaný?

Venujem sa doprave a logistike ako projektový  manažér vo firme vo východnom Česku. V spolku zatiaľ pracujem bez nároku na odmenu, lebo ma to baví.

Ako stíhate prácu a organizáciu výletov?

Človeka to musí baviť. Dúfam, že by to mohlo v budúcnosti  tvoriť časť mojich príjmov. Keď seniorov budú tisíce, tak to asi nebudem môcť robiť po večeroch.

Ako funguje spolok?

Vznikol v auguste 2014. Prvé výlety sme urobili v máji 2015. Dlho nám trvalo, kým sme to pripravili, kým sme získali peniaze. Celkovo ich organizuje asi 25 ľudí.

Ako si predstavujete, že budete fungovať o päť rokov?

V Česku by sme chceli zo 14 krajov fungovať v každom a mohli by sme robiť 30 až 40 výletov v kraji za rok. Pokojne aj 50. To by bolo 2500 ľudí, čo nie je veľa. Veľa výletov by bolo cez hlavné mesto kraja, ale chceli by sme, aby sa to smerovalo aj do menších miest a obcí. Ale napríklad v Prahe a Brne by sa dalo urobiť aj viac výletov. U nás v Pardubickom kraji sme urobili tento rok 15 výletov a počas dvoch týždňov sa vypredali. Aj Bratislava by vtedy už mohla voziť ľudí. Ideálne by bolo, aby za päť rokov jazdili aj v Košiciach.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie