Denník N

Čo robiť? 4 tipy pre ministra Čisláka

Foto - TASR
Foto – TASR

Rady pre ministra zdravotníctva, ktorý by chcel byť naozaj užitočný.

Výmena na poste ministra poldruha roka pred voľbami býva signálom, že do volieb sa v rezorte už nič zásadné nespraví, minister robí len údržbára. Bude to aj prípad ministra zdravotníctva Viliama Čisláka?

Hlavnou úlohou nového ministra bude ustrážiť dve investície: okrem PPP projektu novej nemocnice v Bratislave pôjde o výstavbu takzvaných integrovaných zdravotných stredísk.

Sú na to vybavené eurofondy a zatiaľ to vyzerá na čisto stavebný projekt, ktorý nikto nepotrebuje (okrem stavbárov). To, samozrejme, veští problémy. Pán minister by mal byť prezieravý pri výbere, za čo všetko je ochotný niesť zodpovednosť.

A čo by mohol urobiť, aby slovenskému zdravotníctvu naozaj pomohol, hoci má na to len obmedzený čas i kompetencie?

[numblock num=“1″ style=“1″] Platba za diagnózu:
pohnúť ju z mŕtveho bodu  [/numblock]

Do prípravy zavedenia DRG systému na Slovensku sa už investovali 4 roky, milióny eur, desaťtisíce hodín. Napriek tomu sa zdá, že ministerstvo chce nechať tento projekt vyhniť.

Rovnaká platba za rovnakú diagnózu je totiž nemilosrdná: odmeňuje efektívnych, odhaľuje neefektívnych. Znižuje sa možnosť politického ovplyvňovania finančných tokov. Je preto pochopiteľné, že Smeru sa do toho veľmi nechce.

Skutočné zavedenie nehrozí skôr než po voľbách, ministerstvo by však malo dovtedy prijať aspoň nevyhnutnú legislatívu a dôležité parametrické rozhodnutia. Na ministerstve však nejestvuje nik, kto by DRG vnímal ako svoj srdcový projekt. Stane sa ním Viliam Čislák?

[numblock num=“2″ style=“1″] Zverejňovať údaje
(najmä o nemocniciach)  [/numblock]

Aj keď sa DRG nezačne hneď používať na úhrady, dokáže poskytnúť veľmi cenné údaje, ktoré umožnia porovnávanie kvality a efektivity jednotlivých nemocníc a ich oddelení. Informácie z DRG (samozrejme, potrebne anonymizované) by mali byť verejne prístupné.

Rovnako ako údaje o hospodárení štátnych nemocníc, štuktúre nákladov, ukazovateľoch kvality, počtoch výkonov.

O zdravotníctve zbiera štát mnohé informácie – hoci vo veľmi rôznorodej kvalite – prostredníctvom Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Veľká časť z nich je však verejne neprístupná. Toto môže Čislák zmeniť. Umožní tak skutočnú verejnú kontrolu v zdravotníctve.

Zverejnené dáta by sme určite v HPI (a zrejme aj u kolegov v INEKO, Transparency či INESS) „prechrúmali“ zo všetkých strán, aby sme z nich dokázali vydestilovať užitočné informácie.

[numblock num=“3″ style=“1″] Povedať, ako chce štát vyriešiť dlh a ďalšie zadlžovanie nemocníc [/numblock]

400 miliónov eur – toľko je odhadovaný dlh slovenských nemocníc. Ide o 10 percent ročného zdravotníckeho rozpočtu.

Dlh priebežne rastie a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť. Hoci peniaze na oddlženie v rozpočte nie sú, štát (ústami ministra zdravotníctva) by mal otvorene odpovedať, čo s týmto problémom plánuje urobiť.

[numblock num=“4″ style=“1″] Dištancovať sa od škandálu zvaného eHealth a začať Plán B  [/numblock]

Zatiaľ asi najväčší zdravotnícky škandál sa volá eHealth. Je úsmevné (pripúšťam, že ide o smiech cez slzy) čítať slová niekdajšieho ministra Rašiho, v ktorých maľuje ružovú budúcnosť s elektronickým zdravotníctvom.

Budúcnosť je už tu, ale pokiaľ ide o eHealth, rozhodne nie je ružová. Von komínom odišlo zatiaľ viac než 50 miliónov eur a z celého eHealthu nejestvuje nič.

N-i-č. Žiadne elektronické recepty, žiadna elektronická zdravotná dokumentácia. Celkom reálne hrozí, že Únia nám tento eurofondový tunel nepreplatí.

Ak sa od tohto problému minister teraz dištancuje, má ešte šancu sa vyhnúť zodpovednosti za tento škandál. Ten totiž vypukne tak či tak – aj v prípade, že sa ministerstvo pokúsi postaviť nejakú Potemkinovu dedinu*. Brusel sa nedá ľahko obalamutiť.

Aký je Plán B? Prebrať hotové riešenia od zdravotných poisťovní. Napríklad aplikácia Bezpečné lieky od Dôvery** predbehla štátny eHealth o sto svetelných rokov.

Lekár je pri predpisovaní receptu online upozornený na prípadné interakcie alebo kontraindikácie lieku, ak bol pacientovi predpísaný (hoci aj u iného lekára) ďalší liek.

Výrazne sa tým zvyšuje bezpečnosť, a teda kvalita zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ túto aktivitu neprivítalo s nadšením (je to predsa len trápne – po toľkých minutých miliónoch za niečo, čo nejestvuje, im súkromník ukázal, že sa to dá za postaviť za zlomok ceny a skôr, a aj to funguje).

Ale pýchu bokom – ak to pomáha pacientom pri správnej liečbe, ak to pomáha lekárom pri rozhodovaní, tak prečo to nepoužívať plošne?

Úradníci na ministerstve zdravotníctva nevedia, čo od eHealthu chcú, a preto ho nevedia vybudovať.

Je na ministrovi Čislákovi, koľko zo zdedených kostlivcov v skrini ponechá svojmu nástupcovi. A či (a koľko) ďalších tam pridá on sám.

Autor je analytik Health Policy Institute

 

* Nejaké peniaze sa napríklad ešte minú na čipové karty, lebo na tom sa dá zarobiť podstatne viac, ako keby funkcionalitu preukazu poistenca spĺňal nový občiansky preukaz, ktorý má tiež čip. Takto budú ľudia musieť mať aj naďalej dva preukazy namiesto jedného (tzv. výhody eSO v praxi).

** Disclosure: spolupracujem so zdravotnou poisťovňou Dôvera pri komunikácii so všeobecnými lekármi v rámci projektu integrovanej starostlivosti Plán Medipartner v košickom a nitrianskom regióne.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Teraz najčítanejšie