Denník N

Kiska: Na Ústavnom súde ma obrali o moje právo

Prezident Andrej Kiska pri inaugurácii s predsedníčkou Ústavného súdu Ivettou Macejkovou. Foto – TASR
Prezident Andrej Kiska pri inaugurácii s predsedníčkou Ústavného súdu Ivettou Macejkovou. Foto – TASR

Prezident žiada disciplinárne konanie pre troch ústavných sudcov. Tvrdí, že mu senát sudcu Milana Ľalíka nedal možnosť vyjadriť sa, a žiada aj, aby už nerozhodovali v spore o vymenovanie ústavných sudcov.

Vzťah prezidenta Andreja Kisku s Ústavným súdom je plný sporov a námietok, ktoré súvisia s obsadzovaním postov Ústavného súdu a právomocou hlavy štátu tento proces ovplyvňovať.

Najnovšie sa ich korešpondencia obohatila o prezidentov podnet na podanie návrhu začatia disciplinárneho konania voči trom sudcom. Dôvodom je vážne pochybenie pri prijatí sťažnosti kandidátov, ktorých Kiska nevymenoval za ústavných sudcov. Sťažnosť pred prijatím neposlali prezidentovi na vyjadrenie.

Jeden krok vynechali

Skôr ako senát podpredsedu Ústavného súdu Milana Ľalíka prijal opätovnú sťažnosť neúspešných kandidátov na ústavných sudcov na ďalšie konanie, mal umožniť prezidentovi Kiskovi sa k nej vyjadriť. To sa nestalo. Problémom je najmä prijatie sťažnosti Jána Bernáta, ktorý už raz svoju sťažnosť zobral späť, a preto by sa o tej novej nemalo vôbec konať – taká bola aspoň doteraz prax.

Keď Ústavný súd dostal sťažnosť nevymenovaného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora v januári 2013, vtedajší prezident Ivan Gašparovič ju mal k dispozícii, skôr ako sa rozhodlo, či sa ňou bude vôbec zaoberať.

Mal tak možnosť sa k nej vyjadriť, ale aj veľmi rýchlo namietať zaujatosť ústavných sudcov, ktorí mali o sťažnosti rozhodovať. Postupne sa medzi ním a Čentéšom rozpútala námietková vojna, ktorá paralyzovala Ústavný súd.  

Ukončil ju až Gašparovičov nástupca Andrej Kiska, ktorý námietky vznesené z Prezidentského paláca stiahol. Ústavný súd tak mohol rozhodnúť a potvrdiť, že nevymenovaním Čentéša boli porušené jeho práva.

Ináč ako u Gašparoviča

Teraz sa Kiska toho istého Ústavného súdu pýta, prečo pri ňom postupuje inak ako pri Gašparovičovi. Deje sa tak pri sťažnosti nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. Do Košíc prišla začiatkom septembra a po pár dňoch ju senát v zložení podpredsedu súdu Milana Ľalíka, Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej prijal na ďalšie konanie.

Bez toho, aby ju poslal prezidentovi na vyjadrenie. O tom, že to tak mal urobiť, pritom píše priamo Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu.

Foto - TASR
Exprezident Ivan Gašparovič a predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. foto – TASR

Ak by senát túto povinnosť dodržal, mohol by si od prezidenta prečítať, prečo by mal minimálne jednu sťažnosť odmietnuť. Týka sa sudcu Jána Bernáta. Okrem neho sa totiž opakovane sťažuje na nevymenovanie aj sudkyňa Eva Fulcová, sudca Juraj Sopoliga a notár Miroslav Ďuriš. Táto trojica už raz na Ústavnom súde uspela.

Naopak, Bernát svoju sťažnosť v júni 2015 stiahol. Podľa prezidenta tak prestal byť kandidátom a nemá sa čo sťažovať, že ho ani pri opakovanom posudzovaní kandidátov nevymenoval za ústavného sudcu.

Prečo teda teraz dospel Ľalíkov senát k názoru, že sa treba zaoberať aj Bernátovou sťažnosťou, a prijal ju na ďalšie konanie, je podľa Kisku otázne. Odpoveď nedostal ani v uznesení o prijatí. Ani jednou vetou. Ak sa v minulosti objavil takýto prípad, že by niekto podal sťažnosť po tom, ako tú predchádzajúcu stiahol, tak ju ústavní sudcovia vždy odmietli.

Trojica sudcov sa rozhodla na otázky nereagovať z dôvodu, že ide o „živú vec“.

Návrh na disciplinárku

Prezident teraz žiada o vylúčenie celého senátu z konania. Cíti u sudcov Ľalíka, Brňáka aj Mochnáčovej ich zaujatosť.

„Ide o úmyselné konanie všetkých odmietnutých sudcov, ktoré nemožno ospravedlniť inak než ich zaujatosťou vo veci,“ napísal Ústavnému súdu. Zároveň podal voči trojici sudcov aj podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Posúdiť ho musí predsedníčka súdu Ivetta Macejková, ktorá by ho potom mala predložiť celému plénu.

Hovorkyňa súdu Martina Ferencová vysvetlila, že o námietkach predpojatosti rozhodne podľa aktuálneho rozvrhu práce senát zložený zo sudcu Lajosa Mészárosa, Ľudmily Gajdošíkovej a Ladislava Orosza. Pokiaľ ide o disciplinárne konanie, tak predsedníčka súdu požiadala trojicu sudcov Ľalíka, Mochnáčovú a Brňáka, aby sa k prezidentovmu podnetu vyjadrili. „Po tom, ako sa všetci menovaní sudcovia písomne vyjadria, zhodnotí situáciu a zvolí ďalší postup,“ dodala Ferencová.

Milan Ľalík. Foto - TASR
Milan Ľalík. foto – TASR

Prezident je presvedčený, že senát konal v úmysle „skrátiť jeho procesné práva ako účastníka konania“. Pripomenul sudcom, že tak konali voči hlave štátu a vo veci, ktorá je mimoriadne sledovaná celou verejnosťou. Bernátova sťažnosť mala byť podľa neho jednoznačne odmietnutá, a preto bolo dôležité, aby sa mohol vyjadriť.

Sudca spravodajca, v tomto prípade Ľalík, mu to však znemožnil. „Moje procesné práva boli reálne prerušené hneď na začiatku konania spôsobom, ktorý môže ovplyvniť celý jeho priebeh,“ zdôraznil Kiska v podnete.

Už dva roky sporov

Spor medzi Ústavným súdom a prezidentom sa ťahá už viac ako dva roky. V júli 2014, keď sa Kiska ujal funkcie, vymenoval len jednu (Janu Baricovú) zo šiestich kandidátov na ústavných sudcov. Neúspešní kandidáti Eva Fulcová, Juraj Sopoliga, Miroslav Ďuriš, Ján Bernát a Imrich Volkai podali vzápätí ústavnú sťažnosť. Boli v dvoch skupinách.

Sťažnosť Fulcovej, Sopoligu a Ďuriša rozhodol v marci 2015 senát Ľubomíra Dobríka, Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika: konštatoval porušenie ich práv. Ústne rozhodnutie a písomné sa však v mnohom odlišovali. V júni mal rozhodovať iný senát, ale Volkai a Bernát už svoje sťažnosti stiahli.

V októbri minulého roka Ústavný súd posudzoval aj žiadosť prezidenta o výklad ústavy, či môže zvolených kandidátov odmietnuť. Plénum mu odpoveď nedalo. V zdôvodnení mu mu však sudcovia napísali, čo má urobiť, a to vybrať zo všetkých piatich kandidátov. Zahrnul medzi nich teda aj Volkaia a Bernáta, ktorí však sťažnosti stiahli, a teda nenamietali už svoje nevymenovanie.

Časom na súde končil ďalší sudca, a tak parlament musel zvoliť ďalších dvoch kandidátov. Vlani v decembri vybral poslancov Smeru Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku. V júli prezident opäť rozhodoval o ústavných sudcoch a opäť odmietol všetkých navolených kandidátov. Okrem Mamojku a Volkaia poslali všetci svoje ústavné sťažnosti. Rozhodovať o nich bude jeden senát, podpredsedu súdu Ľalíka.

Ústavnému súdu chýbajú v súčasnosti traja z trinástich sudcov.

Chronológia sporu

Marec 2015: senát zložený z Ľubomíra Dobríka, Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika rozhodol, že prezident porušil práva Fulcovej, Sopoligu a Ďuriša;

Jún 2015: Volkai a Bernát stiahli svoje sťažnosti, rozhodovať mal o nich iný senát;

Október 2015: Ústavný súd odmietol žiadosť prezidenta o výklad ústavy, či musí, alebo nemusí vymenovať zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov; v zdôvodnení však napísal, že by mal vybrať zo všetkých piatich, ktorých parlament zvolil, teda zahrnul do skupiny aj Bernáta s Volkaiom, hoci oni prestali namietať, že ich prezident nevymenoval;

December 2015: parlament zvolil ďalších dvoch kandidátov: poslankyňu Smeru Janu Laššákovú a exposlanca Smeru Mojmíra Mamojku;

Júl 2016: prezident opäť odmietol vymenovať navolených kandidátov;

5. september 2016: Fulcová, Sopoliga, Ďuriš a Bernát poslali ústavnú sťažnosť, Ústavný súd ju po deviatich dňoch prijal na ďalšie konanie;

13. septembra 2016: sťažnosť podala aj Laššáková, pridelili ju inému senátu;

12. októbra 2016: obe sťažnosti spojili do jedného konania, rozhodovať bude senát Milana Ľalíka;

2. novembra 2016: prezident podáva námietku zaujatosti a dáva aj podnet na disciplinárne konanie

 

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie