Vzdelaní ľudia zručnejšie obhajujú svoje predsudky, liekom je vedecká zvedavosť

Voľby rozdelili Ameriku.

Podľa nedávneho prieskumu Pew Research Center sa až 55 percent demokratov bojí republikánov. Taký istý pocit z demokratov má 49 percent republikánov.

Ak sa opýtate človeka na geneticky modifikované potraviny alebo globálne otepľovanie, takmer určite trafíte jeho politickú príslušnosť bez toho, že by ste o ňom čokoľvek vedeli.

Odpovede na takéto otázky by ľudí nemali rozdeľovať, pretože by mali vychádzať výhradne z faktov. A tie nemajú červené, modré alebo iné tričko. Lenže ľudia sa v týchto voľbách nerozhodovali podľa faktov, ale podľa straníckej príslušnosti.

Je chybou myslieť si, že ľuďom stačí dať fakty, aby „precitli“. Ak by to tak naozaj bolo, politika by nás nerozdeľovala. Skutočnosť je taká, že ľudia fakty prísne selektujú a upravujú tak, aby vyhovovali ich svetonázoru.

Vyššie vzdelanie nie je odpoveď

Ak je súčasťou identity nejakej strany odpor k očkovaniu alebo ku klimatickej zmene, ľudia si svet dokonale pozmenia tak, aby ju nenarúšal. Nepríjemné argumenty odignorujú a tých, čo sa im páčia – akokoľvek sú nezmyselné –, sa chopia.

Viaceré výskumy v minulosti ukázali, že viac vzdelania nie je vhodným riešením na prekonanie politických zákopov. Naopak, ukazuje sa, že ľudia s vysokým vzdelaním a výbornými výsledkami v matematike svoje predsudky a stereotypy dokážu obhajovať ešte zručnejšie.

Tam, kde menej inteligentným a vzdelaným ľuďom dochádzajú argumenty a nastupujú argumentačné fauly, prípadne fyzický atak, prichádzajú ku slovu tí viac inteligentní, ktorí obhajujú rovnaké nezmysly, len s využitím akademického a informovaného slovníka.

Nedokonalá myseľ

Proti chybám nie je imúnny nikto, lebo naša myseľ nie je dokonalý nástroj na poznávanie sveta. Obsahuje desiatky chýb, skreslení; rozhodujeme sa podľa intuícií a emócií.

Rozum máme, ale často neplní úlohu nezaujatého sudcu, ktorý by starostlivo a nezávisle vážil argumenty za a proti. Ide skôr o zaujatého obhajcu, ktorý má sociálnu funkciu spočívajúcu v tom, aby sme si naklonili si na svoju stranu – ľubovoľne dostupnými pseudo/argumentmi – druhých ľudí.

Merali aj vedeckú zvedavosť

Ako sa dá uniknúť z tejto šlamastiky politických zákopov? Dan Kahan z Yalovej univerzity a jeho kolegovia nedávno publikovali článok, že ak nás niečo zachráni, je to vedecká zvedavosť.

Ľudia vypĺňali dva dotazníky. Prvý bol štandardný a týkal sa základných vedeckých znalostí a rozumového uvažovania. Druhý bol celkom nový a meral vedeckú zvedavosť účastníkov experimentu. Ľuďom povedali, aby si sami vybrali druh správ, ktoré si chcú prečítať.

Mohlo ísť o šport, politiku alebo vedu. Informácie z článku mali respondentom pomôcť v ich rozhodovaní počas experimentu. Čím viac si ľudia vyberali vedu, tým viac ich považovali za vedecky zvedavých.

Čo sa týka prvého dotazníka, prejavila sa v ňom politická polarizácia. Ak sa ľudí pýtali napríklad na klimatickú zmenu a ťažbu ropy na americkom území, ľudia sa rozdelili podľa príslušnosti k tej či onej strane. Demokrati s najvyšším vzdelaním prejavovali najväčšie obavy, zatiaľ čo republikáni s najvyšším vzdelaním prejavili obavy najmenšie.

Opäť sa potvrdilo, že informácie, rozum a vzdelanie používame často len na zručné ospravedlňovanie svojich postojov.

Zaujímali sa o opačné názory

Pri vedeckej zvedavosti sa ukázalo niečo iné. Rozdiely pretrvávali, ale boli menšie. Pri ťažbe ropy bola vedecká zvedavosť spojená s väčšími obavami o životné prostredie, platilo aj pre demokratov, aj pre republikánov.

Ľudia menej vedecky zvedaví siahli častejšie po článku, ktorý vyhovoval názorom, čo už vopred zastávali, ak mali na výber medzi takými, ktoré ich postoje spochybňovali, a tými čo nie. Tento rozdiel bol u ľudí, ktorí boli na škále vedeckej zvedavosti vyššie, menší. Týkalo sa to republikánov i demokratov.

„Z výsledkov vyplýva, že ľudia, ktorí sú vedecky zvedavejší, sa viac zaujímajú o názory, čo sú v rozpore s ich obľúbenými postojmi, a menej ich zavrhnú ako tí, čo sú menej vedecky zvedaví,“ píše sa v štúdii.

Vedecká zvedavosť je dispozícia mysle, ktorú nemá každý človek a v každom z nás sa nedá len tak prebudiť. Ale u tých šťastnejších, čo ju majú, by sme ju mali vyburcovať čo možno najviac, myslí si Kahan.

„Je to dispozícia, ktorú ma len určitá časť populácie. Čo s ňou môžeme urobiť? Využiť ju čo najviac. Ak budeme mať šťastie, časť z nej prenikne aj na tých, s ktorými prichádzajú ľudia, čo sú vedecky zvedaví, do kontaktu,“ povedal Kahan pre Washington Post.