Denník N

Víťazstvo Trumpa môže byť to najlepšie, čo sa liberálnej demokracii za posledné štvrťstoročie prihodilo

Tínedžerka sa háda s Trumpovým stúpencom počas protestu na univerzite v Texase. Foto – AP
Tínedžerka sa háda s Trumpovým stúpencom počas protestu na univerzite v Texase. Foto – AP

Demokracia nebola schopná voličom vysvetliť, prečo je pre nich užitočná. Pre svojich prívržencov sa stala jedinou pravdou, o ktorej netreba diskutovať.

Autor je politológ, pôsobí na Univerzite v Uppsale

Pád železnej opony bol mnohými oslavovaný ako koniec všetkých ideologických konfliktov a víťazstvo liberálnej demokracie. Liberálna demokracia tak postupne na svojom piedestáli ideologicky zlenivela – zabudla na fakt, že je len jedným z mnohých spôsobov organizácie spoločenského života a že v minulosti mala ťažkých rivalov. A tak si nám liberálna demokracia spyšnela. V absencii protivníkov totiž nemusela pred nikým obhajovať svoje kvality – stala sa jedinou možnosťou, pravdou.

S pyšnosťou však prichádza ďalší neduh, a tým je arogancia. Liberálna demokracia totiž ako každá iná alternatíva vedie k spoločenským zmenám. Spoločenské zmeny často vytvárajú víťazov, ale aj porazených (všetci predsa vieme, ako sa komunizmus zachoval k buržoázii a demokratickému odboju…).

Liberálna demokracia je postavená na tolerancii a rovnosti. Tolerancii ku katolíckemu susedovi, lesbickej sesternici alebo ľavicovo zmýšľajúcej starej mame. Rovnosť znamená, že nikto si neužíva výhody, ktoré sú z určitých nezaslúžených dôvodov dostupné len pre určitú skupinu ľudí, tak ako to napríklad bolo za rakúskeho absolutizmu alebo Husákovho komunizmu.

Podobne zmýšľajúci ľudia vytvárajú politické strany, ktoré potom dozerajú na to, aby každý prijatý zákon mal na zreteli záujmy každej spoločenskej skupiny. Takýto systém logicky vedie k postupnému zrovnoprávňovaniu každej skupiny obyvateľstva, ktorá bola v minulosti z nejakého nezaslúženého dôvodu právne utláčaná. Práve preto mnohé západné krajiny, ktoré majú liberálnu demokraciu o nejaký ten piatok dlhšie ako my, zliberalizovali definíciu manželstva (aby k nemu mal prístup každý občan), zrušili financovanie náboženstva štátom alebo dovolili ženám voliť a byť volenými. Tolerancia a rovnosť.

Skupina porazených vytvorená týmito zmenami je teda jasná: sú to ľudia, ktorým spoločenské zmeny ubrali z určitých výhod, ku ktorým mali v minulosti – či už arbitrárne, alebo nie – prístup. Niektoré nábožensky ladené skupiny prišli o unikátnosť ich manželstva, iní zas o možnosť získať prácu alebo vzdelanie len na základe príslušnosti k určitej spoločenskej vrstve.

Naša pyšná demokracia, posilnená absenciou alternatív, však akosi zabudla porazeným vysvetliť, prečo sú zmeny, ktorými musia prechádzať, pre nich z dlhodobého pohľadu vlastne dobré, aj keď pár rokov možno zabolia. Však načo aj vysvetľovať? Všetci predsa vedia, že demokracia je tou jedinou cestou… Všetci vedia, že inklúzia a práva menšín sú dobré z hľadiska vytvorenia tolerantnej spoločnosti, v ktorej je názor každého ocenený a vážený. Všetci vedia, že si musíme byť rovní…

Z demokracie-ideológie sa stala demokracia-pravda. Načo niečo obhajovať, keď vieme, že čo robíme, je správne, že je to pravda? A tak naša pyšná a arogantná demokracia zabudla, že svoju existenciu a výhody musí pravidelne obhajovať a svoje kroky, hlavne tie bolestivé, vysvetľovať. Prestala, veď pravda nepotrebuje vysvetlenie – pravda jednoducho je.

Prečo sa teda na Facebooku čudujeme: „Kto to, preboha, volil toho Trumpa?“ Prečo hovoríme, že to „absolútne nechápeme“? Veď je to jasné! Ak sú ľudia s niečím nespokojní a to niečo sa pred nimi dostatočne neobráni, tak sa priklonia k iným riešeniam. A nenamýšľajme si – iné riešenia tu sú.

Len nedávno mali predsa muži v USA prevahu nad ženami na trhu práce, bez ohľadu na ich vzdelanie. A hľa, zrazu musia súperiť s vysoko kvalifikovanými ženskými kandidátkami. Mnohí prišli o prácu, iným sa to jednoducho nepáči. Prečo sa čudujeme, že skočia na prvého populistu, ktorý im sľúbi zmenu? Čo tak bolestivá imigrácia a téza, ktorá nikdy nezomiera: „prišli nám ukradnúť našu prácu“. „Hell ya“ pre toho, čo postaví múry proti imigrácii.

Víťazstvo Trumpa nie je prekvapením. Tento populista, ktorého neschopnosť rozlíšiť klamstvo od reality nemá ďaleko od psychiatrickej diagnózy, vyhral, pretože demokracia nebola schopná voličom vysvetliť, prečo sú sociálne zmeny, ktorým predsedá, pre nich v konečnom dôsledku dobré.

Jediným esom v rukáve, ktoré teraz brutálne zbitá liberálna demokracia má, je, že Trump svojich voličov veľmi rýchlo sklame. Sklame, pretože svoju kampaň postavil na neuskutočniteľných tézach, podobne ako každý iný populista. Aby však demokracia zabránila vzniku nových populistov, musí znovu objaviť seba samu ako ideológiu, nie pravdu, ktorá nepozná alternatívy. Musí voličom dokázať, akou silou je a prečo je pre nich tou najlepšou cestou. Musí svoju existenciu jednoducho a jasne zdôvodniť.

Trump teda môže demokracii paradoxne pomôcť. Tým, že jej ukázal, že nikdy nebude nenahraditeľná. Nahraditeľné veci nás musia vždy presvedčiť o svojich danostiach, inak ich veľmi rýchlo vymeníme, hneď ako sa ukáže niečo, čo nám chvíľkovo padne lepšie.

Preto sa nečudujme, že nám po celom svete rastú rôzne trampetky, kotletky a iné le-pénovky. Nenadávajme v statusoch na „tých šialených voličov“. Radšej ich pred voľbami presvedčme, že naša pyšná liberálna demokracia má veľa výhod, pretože každého občana rešpektuje rovným dielom. Bez tých voličov to totiž nepôjde. Inak sa po nejakej volebnej noci zobudíme do rána bez liberálnej demokracie. A to bude malér.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Donald Trump

Komentáre

Teraz najčítanejšie