Komu pomôže najväčšia nemocnica Penty

Keď na začiatku vlády Fico II v roku 2013 chystal štát tender na PPP nemocnicu v Bratislave, nastavil podmienky tak, aby sa Penta súťaže nemohla zúčastniť. Požiadavka na referencie v prevádzkovaní veľkých nemocníc bola taká tvrdá, že by ju nesplnila žiadna zdravotnícka firma v strednej Európe. Samo osebe to nebol zlý nápad, štát si aj vďaka tomuto kritériu mal vyberať len spomedzi najrenomovanejších európskych hráčov.

Napokon, bola predsa reč o privatizácii najväčšej nemocnice na Slovensku, od ktorej nie je závislé len hlavné mesto. Pozvanie veľkého európskeho hráča malo logiku aj v tom, že by oslabilo čoraz viac rastúci vplyv Penty v zdravotníctve, ktorý by bol rizikom, aj keby bola reč o družstve anjelov, nie o partii z Digital Parku.

Spôsob, akým ministerstvo zdravotníctva tender tri roky viedlo, však spôsobil, že v súčasnosti niet autority, ktorá by mala odvahu súťaž dokončiť tak, ako sa začala.

Len jedna perla na pripomenutie: ministerstvo zdravotníctva roky tvrdilo, že nová bratislavská nemocnica musí byť na pozemkoch na bratislavskej Patrónke a že napríklad Rázsochy neprichádzajú do úvahy. Po zmene ministra sa ukázalo, že Patrónka je vlastne najhoršia z ponúkaných lokalít, ale všetci si dovtedy mysleli, že na nej trvá Kaliňák, ktorý ako minister vnútra mal na starosti práve pozemky na Patrónke.

Teraz štát suverénne hovorí, že problémy s pozemkami na Rázsochách sa v minulosti zveličovali, že na Patrónke nie je dosť miesta a že vlastne by sa dala prestavať aj nemocnica v Ružinove.

Výsledkom je, že štát bude po štyroch rokoch PPP tendra rád, ak sa mu ho podarí zrušiť tak, aby za jeho predčasné ukončenie neplatil uchádzačom reparácie.

Namiesto toho naopak Penta teraz už aj oficiálne oznamuje, že novú veľkú koncovú nemocnicu postaví v Bratislave ona bez toho, aby jej na ňu prispel štát. Zámer držať si Pentu aspoň v Bratislave trochu od tela sa teda štátu určite nepodaril. Otázka však je, či sú riziká významné a či by sme sa skôr nemali tešiť, že aspoň niekto chce v Bratislave pohnúť s úrovňou nemocníc.

Ambíciám Penty sa rozumieť dá. Majú už celkom veľkú sieť menších regionálnych nemocníc, ktorú pre povesť, skúsenosti a predovšetkým biznis potrebujú doplniť o veľkú koncovú nemocnicu. Dokončia ju v najlepšom prípade o štyri roky, a tak teraz nemajú pre ňu žiadnu šancu získať záväznú objednávku od Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Len si veria, že aj keby ich po roku 2020 štátna poisťovňa odmietla zazmluvniť, prežijú len z urgentných výkonov a zmlúv so súkromnými poisťovňami Union a Dôvera.

Pravdepodobnejší scenár však je, že okolo roku 2021 bude nemocnica Penty na Boroch najmodernejšia na Slovensku a tlak pacientov bude taký veľký, že ju Všeobecná zdravotná rada zazmluvní. Potiaľ je všetko v poriadku.

Rozhodnutie Penty stavať v Boroch však zároveň núti štát nanovo sa rozhodnúť, či trvá na svojich plánoch stavať v Bratislave novú veľkú štátnu nemocnicu, alebo sa uspokojí s menšími projektmi.

Pente prajeme všetko dobré, ale v jej nemocnici štát nemá napríklad garanciu, že bude ochotná vychovávať medikov. Vláda tak s menšou kapacitou štátnych nemocníc môže naraziť na nedostatok možností na výchovu nových lekárov a zdravotných sestier. To by bol dlhodobo, samozrejme, veľký problém.

Ani druhá možnosť nie je pre štát uplne komfortná. Ak sa bude tváriť, že novú nemocnicu Penty v Boroch nevidí, a postaví si napríklad na Rázsochách nový veľký komplex, bude si s Pentou konkurovať spôsobom, ktorý sa nemusí skončiť lepšou zdravotnou starostlivosťou, len vyššími nákladmi.

Štyri roky, teda čas, ktorý štát strávil neúspešným PPP tendrom, spôsobili, že už nemá všetko pod úplnou kontrolou. A každým mesiacom, keď bude celoslovensky dôležitý projekt novej štátnej nemocnice stáť, bude vláda strácať nad situáciou kontrolu viac a viac. Penta jej úlohu aj v Bratislave rada nahradí. Ibaže si vďaka tomu bude prirodzene klásť aj čoraz sebavedomejšie podmienky.