Trump zmenil americkú žurnalistiku, novinári už pomenúvajú lži priamejšie
Trump počas prezidentskej kampane prinútil zmeniť zvyky a jazyk novinárov. Teraz ich čaká jedna z najťažších misií v moderných dejinách.
Jún 2004. Americká národná komisia, ktorá skúmala okolnosti teroristických útokov z 11. septembra, vydala takmer 600-stranovú správu, v ktorej okrem iného poprela, že by iracký prezident Saddám Husajn spolupracoval s teroristickou organizáciou Al-Káida. Deň po zverejnení správy prezident George Bush opakoval to, čo tvrdil aj predtým: že Irak s Al-Káidou spolupracoval. Hoci vládni vyšetrovatelia nenašli ani po roku a pol žiadne dôkazy, a to ani v tajných dokumentoch, Bush svoju rétoriku nezmenil.
Denník New York Times o tom informoval správou, v ktorej dal vyrovnaný priestor ničím nepodloženým tvrdeniam prezidenta Busha a jeho kritikovi a súperovi v prezidentskej kampani Johnovi Kerrymu. Redakcia tak pristúpila k dvom opačným tvrdeniam politikov tak, akoby mali obe rovnakú váhu. Novinári uviedli, k akým výsledkom sa dopracovala vyšetrovacia komisia, ale nepokúšali sa urobiť rozsudok v tom, kto z politikov mal pravdu.
September 2016. Donald Trump na svojej tlačovej konferencii povedal, že Barack Obama sa narodil v USA, a obvinil Hillary Clintonovú, že pochybnosti o občianstve amerického prezidenta vyvolala v minulosti ona. Trump sám pritom od roku 2011 niekoľkokrát zopakoval, že Obamov rodný list je falošný.
Denník New York Times na konferenciu reagoval článkom, ktorý sa začínal na titulnej strane. K téme už však nepristúpil štýlom „he said, she said“ (teda zopakovaním toho, čo povedala jedna a druhá strana), ale namiesto bežného spravodajstva novinári vydali analýzu. V nej už o Trumpovi nepísali štýlom, že uviedol nepresnú informáciu, ale priamo uviedli, že klamal.
Vo vzťahu medzi novinárom a prezidentským kandidátom platila určitá etiketa – politik si trochu prispôsobí pravdu, ale nie tak, aby to bilo do očí. Môže sa mýliť, ale nesmie klamať. Bude zanietený, ale nie príliš. Novinár za to bude o politikovi písať, že je „polarizujúci“ a „poburujúci“, no nie, že je „rasista“ a „demagóg“.
Trump však pravidlá zmenil – a novinári na túto výzvu odpovedali, napísal pre The Atlantic Peter Beinart, ktorý vo svojom článku upozornil na odlišné písanie o Bushovi a Trumpovi.
Šéfredaktor Timesov Dean Baquet povedal, že Trump dodal novinárom odvahu a prinútil ich zmeniť jazyk, pretože klamal príliš často. „Overíme jeho tvrdenia. A omnoho priamejšie napíšeme, že sú nepravdivé.“ Ešte mesiac pred voľbami povedal, že Trump zmení žurnalistiku.
Trump nebol bežný kandidát
Keby do súboja s Clintonovou postúpil Marco Rubio, Ted Cruz či Jeb Bush, určite by ich médiá nekontrolovali a nekritizovali tak prísne ako Trumpa. Americkí novinári akoby cítili, že si k Trumpovi môžu dovoliť viac – nemusia ho považovať za úplne bežného kandidáta, môžu ho opisovať ako nebezpečného politika. Šéfredaktor Buzzfeedu napríklad svojej redakcii povedal, že je úplne v poriadku, ak budú Trumpa označovať za lživého rasistu. Nebude to totiž ich názor, ale fakt.
Novinár Ezra Klein pomenoval niekoľko dôvodov, prečo sú novinári k Trumpovi takí kritickí. Sčasti si za to môže Trump sám, lebo svojou extrémnou rétorikou prekročil hranice štandardnej politiky. Ak si prezidentský kandidát odmieta overovať fakty, vyhlasuje, že Barack Obama založil Islamský štát a otec Teda Cruza bol zapletený do Kennedyho vraždy, potom sa médiá nebudú tváriť, že veria tomu, čo hovorí.
Novinári sa dostali aj do situácie, keď ich za kritiku Trumpa nechválili len demokrati, ale aj republikáni.
Ale hlavným dôvodom, prečo sú novinári k Trumpovi takí kritickí, je podľa Ezru Kleina to, že celoštátne médiá sú podľa neho liberálne. Nie v zmysle ekonomickom, ale sociálnom. Novinári vo veľkých redakciách sú kozmopolitní, tolerantní, podporujú rozmanitosť a pluralizmus. „V redakciách nie sú tieto myšlienky považované za politické názory, ale za základné hodnoty. Neexistuje žiadna ‚druhá strana‘ pri informovaní o rasovej rovnosti, žiaden argument nemusí byť rešpektovaný, pokiaľ ide o náboženskú neznášanlivosť alebo anti-LGBTQ fanatizmus,“ napísal Klein. Trumpova kampaň podľa neho nebola len konzervatívna, ale bola aj antikozmopolitná.
Trump nebol len kandidátom, s ktorým sa dá nesúhlasiť, jeho slová boli spochybnením základných hodnôt a pilierov demokratickej spoločnosti. „Ak považujete Trumpovo prezidentovanie za niečo potenciálne nebezpečné, potom to vaše informovanie o ňom bude odrážať,“ myslí si Jim Rutenberg, ktorý v New York Times píše o médiách.
Trumpovi sa jeho rétorikou podarilo odplašiť aj tradične republikánske médiá. Novinár Noah Veltman zozbieral dáta od roku 1980 o tom, akého kandidáta americké noviny svojim čitateľom odporúčali voliť. Viaceré noviny už deväťkrát za sebou podporili republikánov, ale tento rok sa prvýkrát postavili za demokratov.
Vytváranie konšpirácií
New York Times niekoľko mesiacov aktualizoval zoznam ľudí, miest a inštitúcií, ktoré Trump na Twitteri urazil. Od ohlásenia jeho kandidatúry na prezidenta novinári napočítali 282 cieľov Trumpových útokov.
Trump systematicky útočil na médiá, tvrdil, že chcú ľuďom otráviť mysle, že šíria len „lži, lži, lži“. Tvrdil, že to, čo novinári robia, je len súčasťou veľkej konšpirácie proti americkému ľudu.
Nespochybňoval však len novinárov, ale stále intenzívnejšie vytváral nové konšpirácie, podrýval dôveryhodnosť inštitúcií, tvrdil, že voľby sú vopred zmanipulované. Postupne budoval v americkej spoločnosti atmosféru, v ktorej aj keby voľby prehral, tak by to nebola jeho chyba, ale bolo by to spôsobené establišmentom, médiami a ďalšími ľuďmi v pozadí.
Video: „Vytváranie konšpiračnej teórie nie je cestou, ako urobiť Ameriku znovu veľkou,“ komentoval Trumpove výroky Brian Stelter na CNN.
https://youtu.be/Rrugsjh89y8
Sú novinári v šoku?
Po prekvapujúcom víťazstve Trumpa sa otvorilo mnoho nových otázok, a to nielen o tom, ako sa zmení domáca a zahraničná politika USA. Intenzívne sa diskutuje o tom, či za úspech Trumpa nemôže Facebook. Hovorí sa o presnosti prieskumov – tie sa sekli, no nie oveľa viac, ako je bežné.
Ale hovorí sa aj o tom, že novinári boli výsledkami volieb zaskočení, že to vôbec nečakali. Tieto názory pritom pramenia aj z konšpirácií, ktoré Trumpov tím živil počas kampane. Vytvárajú dojem, že novinári tvoria jednoliatu masu ľudí, ktorí klamú, manipulujú a vôbec si nevšímajú svoje nedostatky. Že celý čas bezhranične verili vo víťazstvo Clintonovej a 9. novembra im padla sánka. Že na rozdiel od Trumpa Američanom vôbec nerozumejú.
Realita je pritom iná. Posledné mesiace prebieha intenzívna debata o žurnalistike medzi novinármi, analytikmi či akademikmi (lebo áno, na rozdiel od Slovenska, v USA sa do diskusie o médiách výrazne zapájajú aj profesori žurnalistiky). Diskutuje sa napríklad o tom, ako sa dajú zlepšiť televízne debaty, ale napríklad aj o tom, či je správne doslovne citovať Trumpove vulgarizmy. O rastúcom vplyve Facebooku či o post-faktuálnej dobe sa tiež medzi odborníkmi hovorí dlhšie, to len brexit a Trump tieto témy preniesli aj pred zraky širšej verejnosti.
„Nemôžete povedať, že táto kampaň bola nedostatočne pokrytá a že tieto výsledky sú dôsledkom zlyhaní pri informovaní o kandidátoch,“ povedal David Rhodes, prezident CBS News.
Áno, počas televíznych debát sa napríklad viac hovorilo o Rusku a Islamskom štáte než o chudobe a ochrane súkromia, teda témach, ktoré môžu Američanov zaujímať viac. Na druhej strane zas New York Times nasadil počas televíznych diskusií 18 novinárov, ktorí tvrdenia kandidátov overovali v reálnom čase. Rádio NPR ich využívalo dokonca až 20. Ak je teda úlohou novinárov pýtať sa a overovať, či sú odpovede pravdivé, tie najlepšie americké médiá robili maximum.
https://twitter.com/ByRosenberg/status/784803212905897984
Samozrejme, vždy sa dá urobiť menej chýb, osloviť ďalších ľudí, klásť lepšie otázky. „Nemôžeme tam ísť s pocitom, že si myslíme, že to vieme lepšie,“ povedal Phil Griffin, prezident televíznej stanice MSNBC, ktorý si myslí, že niektorí novinári príliš veria svojim skúsenostiam a potom majú pocit, že vedia predpovedať vývoj udalostí. „Musíme tam ísť s úplne otvorenou mysľou.“
Ťažká misia
Americkí novinári čelili počas prezidentskej kampane úplne novým situáciám. „Ako informovať o chlapíkovi, ktorý neustále vytvára nové správy? Nie sú to len odporné veci, on hovorí veci, ktoré sú preukázateľne nepravdivé,“ povedal šéfredaktor New York Times Dean Baquet.
Trump bude prezidentom a americkí novinári budú musieť dávať pozor, aby nezišli z cesty a informovali o ňom vždy eticky, profesionálne a férovo. Budú musieť nájsť spôsob, ako k takémuto prezidentovi pristupovať, a budú na to musieť prísť v čase, keď aj tie najlepšie redakcie chystajú prepúšťanie, v čase, keď je dôvera Američanov v médiá najnižšia od roku 1972. V čase, keď bude ich krajinu viesť človek, ktorý nemal problém spochybňovať základné hodnoty spoločnosti.
Na každú jeho lož budú musieť vytrvalo a trpezlivo reagovať pravdou. Podľa mediálneho analytika Kena Doctora nie je prehnané povedať, že misia novinárov informovať spoločnosť bude najbližšie štyri roky testovaná tak, ako ešte nikdy v moderných dejinách.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
