Denník N

Lekári bez hraníc: ošetrujú a liečia vo vojnových zónach, sú schopní pomáhať takmer okamžite

V Južnom Sudáne. Foto – Lekári bez hraníc/Jacob Kuehn
V Južnom Sudáne. Foto – Lekári bez hraníc/Jacob Kuehn

Česká pobočka Lekárov bez hraníc funguje už desať rokov. Za ten čas vyslala na misie 125 českých aj slovenských lekárov, zdravotné sestry, laborantov či logistov.

„Na utrpenie si nikdy nezvyknem a vždy ma zasahuje, inak to ani nejde. Nie som stroj. Sama mám dve malé deti: keď vidím trpieť deti, bolí ma to. Predstavujem si, čo by som robila ja ako matka, ktorá musí chrániť svoje deti pred vojnou, chorobami.“

Pôvodom Slovenka Lucia Brinzanik je riaditeľkou komunikácie českej pobočky Lekárov bez hraníc. Koncom októbra to bolo už desať rokov, odkedy získali registráciu ako nezisková organizácia v Českej republike a Brinzanik bola pri tom.

Navštívila niekoľko misií v krízových oblastiach, školila medzinárodných i miestnych spolupracovníkov, prešla mnohými krízovými oblasťami sveta a ako vraví, aj po toľkých rokoch ju nešťastné osudy ľudí, ktorí prežili občianske vojny či prírodné katastrofy, silno zasiahnu.

„Keď navštevujem projekt a rozprávam sa s miestnymi, rozprávajú mi svoje príbehy, zveria sa mi s utrpením, ja im rozprávam o svojej rodine a zdieľam s nimi aj to, že mi ich osud nie je ľahostajný, zasahuje ma, dotýka sa ma,“ hovorí Brinzanik.

Rovnako sú na tom však aj všetci jej kolegovia – lekári, zdravotné sestry, psychológovia, farmaceuti, laboratórni technici, logistici, koordinátori aj administratívni pracovníci.

„Po návrate z Iraku, kde som sa stretla s pacientmi, ktorí sú vysídlení, ktorí prišli o všetko, o časť svojej rodiny a trpia zdravotnými i psychickými problémami, bolo pre mňa najťažšie sledovať verejnú mienku a názory ľudí o utečencoch v Česku aj na Slovensku. Mrzí ma, že strácame ľudskosť a všetkých hádžeme do jedného vreca,“ dodáva Brinzanik.

10 rokov, 300 výjazdov

Česká pobočka Lekárov bez hraníc má dnes 125 aktívnych spolupracovníkov – 75 Čechov a 36 Slovákov. Ich ďalší 14 kolegovia sú cudzinci, pochádzajú napríklad z Kanady, zo Spojených arabských emirátov, z Francúzska, Venezuely, Kazachstanu, USA, Veľkej Británie či Kuvajtu alebo Indie.

Za desať rokov urobili celkovo 300 výjazdov, najviac ich bolo do afrického Konga – 39, o dva menej do Južného Sudánu a 25 do Afganistanu.

Pomáhajú však nielen v oblastiach, kde zúria vojnové konflikty, ale ich tím vycestovali aj po zemetraseniach na Haiti a v Nepále, po tajfúne na Filipínach, zabezpečovali lekársku starostlivosť počas epidémie eboly v Sierra Leone, Guiney a Libérii.

„Mňa na našich misiách fascinuje logistika a schopnosť poskytovať pomoc po niekoľkých desiatkach hodín od katastrofy,“ hovorí Brinzanik.

Misie Lekárov bez hraníc organizujú operačné centrá v Ženeve, Paríži, Bruseli, Amsterdame a v Barcelone. Na tie sú napojené kancelárie, ktoré ich zásobujú ľuďmi, peniazmi a zároveň informujú verejnosť.

„Pražská kancelária od začiatku svojej existencie prijíma spolupracovníkov z Česka a zo Slovenska a vysiela ich na misie a informuje o krízach a situácii našich pacientov po celom svete. V Česku od roku 2008 tiež získava peniaze na financovanie humanitárnych misií a fungovanie kancelárie,“ hovorí hovorkyňa pobočky Iveta Polochová.

Lucia Brinzanik bola počas desiatich rokoch na viacerých misiách. „Pri všetkých projektoch, ktoré som navštívila, sa neustále vyhodnocovali potreby a efektivita poskytovanej pomoci. Vždy sa pýtame, kde sme najpotrebnejší, ako pracovať čo najefektívnejšie, ako čo najlepšie zaškoliť miestny personál, aby po našom odchode bol schopný v práci pokračovať. Vždy vysvetľujeme, aké sú naše princípy, prečo v oblasti pôsobíme a čo miestnym prinášame – bezplatnú, profesionálnu zdravotnícku starostlivosť,“ vysvetľuje Brinzanik.

Lekári bez hraníc často pracujú v odľahlých oblastiach alebo v oblastiach postihnutých konfliktom, epidémiou, prírodnou katastrofou, kde sú potreby a utrpenie ľudí veľké, preto sú obyvatelia za pomoc spravidla vďační. „Samozrejme, úplne sa nevyhneme zneužívaniu pomoci – kolegom sa napríklad stalo, že lieky, ktoré sme vydávali zadarmo, sa objavili na miestnom trhu, kde ich predávali. V podobnom prípade skúmame, kde je ‚slabé miesto‘, a snažíme sa situáciu vyriešiť,“ dodáva Brinzanik.

Zdroj – Lekári bez hraníc
Zdroj – Lekári bez hraníc

Vojnové konflikty

Po útokoch na nemocnice v afganskom Kunduze či v Jemene Lekári bez hraníc z týchto oblastí svojich lekárov stiahli. V Sýrii už zostali len miestni dobrovoľníci. Bezpečnosť je jednou z najdôležitejších podmienok pre prácu lekárov vo vojnových zónach.

Organizácia pri svojej práci informuje všetky strany konfliktu o svojej nestrannosti a nezávislosti.

„Pacient je pacient a má právo na liečbu,“ hovorí Brinzanik. „Tam, kde je to možné, pravidelne zdieľame GPS koordináty našich zdravotníckych zariadení, ktoré by mali byť chránenou, rešpektovanou zónou, na ktorú sa neútočí. V poslednom čase sa, bohužiaľ, nerešpektuje nedotknuteľnosť zdravotníckych zariadení a i naše nemocnice sa stali terčom útokov.“

Lekári a personál, ktorí sa chystajú na prácu v krízových oblastiach, sú o úskaliach aj nebezpečenstve podrobne informovaní. „Misiu môžu odmietnuť, ak je z ich hľadiska riziko priveľké. Zatiaľ sme mali relatívne šťastie. Keď nám hrozí nebezpečenstvo, kolegov evakuujeme. To sa občas stáva.“

Brinzanik pripomína, že každý kolega má možnosť navštíviť psychológa, majú aj tzv. peer-to- peer support, niekoľko spolupracovníkov je vyškolených a po misii kontaktuje každého vracajúceho sa spolupracovníka.

Ilustračné foto - Lekári bez hraníc
Ilustračné foto – Lekári bez hraníc

Projekty po kríze preberajú miestni

Keď sa situácia v oblasti, či už po vojnovom konflikte alebo po prírodnej katastrofe, upokojí, projekt buď ukončia, alebo ho prevezme iná organizácia či ministerstvo.

„Sú to hlavne naši miestni spolupracovníci, ktorí znalosti a skúsenosti odovzdávajú ďalej. Stáva sa, že niektorú krajinu opustíme, pretože je už schopná postarať sa o svoje zdravotníctvo. Príde však veľká epidémia, ktorej sama nie je schopná čeliť, a vrátime sa. To je aj prípad Libérie, kam sme sa opäť vrátili kvôli ebole.“

Na misiách však fungujú najmä medziľudské vzťahy a medzinárodní i miestni spolupracovníci často zostávajú v kontakte aj po skončení misie.

„Sama som napríklad v kontakte s najbližšími kolegami z mojej misie v Iraku a situáciu v oblasti neustále sledujem,“ hovorí Brinzanik.

„Nielen preto, aby som bola informovaná o vývoji konfliktu, ale tiež preto, že ma trápia osudy miestnych ľudí a pacientov, ktorých som navštívila. A chcem vedieť, že sú moji kolegovia v poriadku, pretože mi prirástli k srdcu. Z každej mojej cesty mám niekoho, pacienta či človeka, na ktorého myslím. O niektorých viem, o niektorých nie, ale pre všetkých dúfam, že sú zdraví a v bezpečí.“

Lekári bez hraníc

  • nezávislá medzinárodná humanitárna a zdravotnícka organizácia poskytuje pomoc ľuďom v núdzi
  • pôsobí takmer v 70 krajinách sveta,
  • prostriedky získava prevažne z príspevkov súkromných darcov,
  • finančne ich môžete podporiť: IBAN CZ0920100000002900631376, SWIFT/BIC: FIOBCZPPXXX (bez poplatkov za platbu). Finančné dary z tohto účtu sa poskytujú bez konkrétneho určenia a budú využité na rôzne projekty Lekárov bez hraníc, podľa aktuálnych potrieb.
  • česká pobočka prijíma dary aj v bitcoinoch, napríklad liečbu pacienta s tuberkulózou na pol roka zabezpečí už 0,07 bitcoina.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie