Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako k nám Rusi ropu a plyn dostali. Fotogaléria s dobovými textami

TASR vybrala zo svojho archívu fotografie výstavby ropovodu a plynovodu do vtedajšieho Československa. Uverejňujeme ich aj s pôvodnými dobovými popiskami.

Ropovod Družba

01

24. september 1959 – Slávnosť začatia ropovodu Družba v Kráľovskom Chlmci výstavby. V stredu 23. septembra sa začala na východnom Slovensku výstavba prvej etapy československého ropovodu od hraníc Sovietskeho zväzu po Bratislavu. Výstavbou ropovodu sa nielen zvýši dodávka ropy, ale jej doprava bude o vyše 80 % lacnejšia ako po železnici. Podľa vládou stanoveného termínu mala by potrubím ropovodu pretiecť prvá ropa už 31. decembra 1961. Slávnosť začatia výstavby ropovodu sa začala v Kráľovskom Chlmci aktívom straníckych a hospodárskych pracovníkov z okresov Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec a Michalovce. Na snímke pri prejave námestník ministra chemického priemyslu inž. Ján Neumann. Foto: TASR – Ján Kočiš

 

02

24. september 1959 – Prvé potrubie pre ropovod skladajú pomocou pásových traktorov s vykladacími ramenami. Vďaka dodávkam vysokovýkonných sovietskych strojov bude možné denne položiť jeden kilometer potrubia ropovodu. Foto: TASR – Ján Kočiš

 

03

11. november 1959 – Chemický priemysel dosiahne v 3. československej päťročnici najrýchlejšie tempo rastu zo všetkých priemyselných odvetví na Slovensku; jeho výroba sa zvýši až 2,7 násobne. Významným odvetvím chemického priemyslu bude spracovanie ropy, ktorá sa bude dopravovať na Slovensko z Povolžia 2500 km dlhým ropovodom. Na snímke zvárači Andrej Elekanič a Andrej Sisák pri zváraní potrubia poloautomatom sovietskej výroby. Foto: TASR – Štefan Petráš

 

05

11. november 1959 – Stavba ropovodu, ktorá sa má skončiť v roku 1963, bola zverená pracovníkom n.p. Plynostav Pardubice a úspešne napreduje. Na snímke pohľad na zvarovaciu základňu pracovníkov Plynostavu Pardubice na stavbe ropovodu. Foto: TASR – Štefan Petráš

 

06

11. november 1959 – Zvárači Plynostavu Pardubice pri zváraní potrubia ropovodu elektrickým oblúkom do 30-metrových sekcií. Foto: TASR – Štefan Petráš

 

07

28. február 1961 – Pracujúci Plynostavu v Rimavskej Sobote splnili januárový plán na výstavbu ropovodu napriek nepriaznivému počasiu a v zlom teréne na 100,2%. K výzve sovietskych budovateľov ropovodu „Družba“ sa zaviazali do konca februára zvariť 500 metrov ropovodného potrubia navyše plánu. Na snímke najlepší buldozerista – traktorista Jaroslav Lnenička pri úprave terénu bočného svahu pred výkopom rýhy, určenej na pokládku ropovodného potrubia. Foto: TASR – František Kocian

 

07b

8. február 1961 – Ropovod v Stredoslovenskom kraji pomáhajú budovať aj pracovníci z Čiech. Na výstavbe aj napriek nepriaznivému počasiu prekračujú plánované úlohy. Na počesť 1. mája sa zaviazali skrátiť termín výstavby o 10 dní. Na snímke pohľad na „trubokladčíkov“ v akcii, ktoré zručne obsluhujú štyria ľudia. Foto: TASR – František Kocian

 

08

12. marec 1961 – Pracovníkom Hydrostavu pri kladení potrubia do rýhy na dne Váhu pomáhali aj príslušníci našej armády a výkonné stroje.  Foto: TASR – Štefan Petráš

 

09

12. marec 1961 – Budovatelia ropovodu zo Sovietskeho zväzu do ČSSR dosiahli v na dolnom toku Váhu pozoruhodný úspech. Odstrelom vyhĺbili cez koryto rieky rýhu na uloženie potrubia. Pracujúci Deštrukčného závodu n.p. Povltavský priemysel kameňa v Prahe takto urýchlili stavbu ropovodu o štyri mesiace a ušetrili na nákladoch päť miliónov korún. Foto: TASR – Štefan Petráš

 

09b

12. marec 1961 – Úspech je o to cennejší, že podobné pracovné operácie na území našej vlasti sa ešte doteraz nerobili. Foto: TASR – Štefan Petráš

 

10

11. apríl 1961 – Stavbári pobočného závodu Hydrostav v Bratislave úspešne plnia záväzok, ktorý prijali na výzvu sovietskych budovateľov ropovodu Družba na skrátenie termínu výstavby svojho úseku o 10 dní – do 20. septembra t.r. Hydrostavu zverili výstavbu 6 km úseku v Západoslovenskom kraji. V prvom štvrťroku zvarili pracujúci závodu 17,5 km a uložili 11,4 km potrubia. Navyše záväzku urobili v tomto období výkopy v dĺžke vyše 4,6 km a uložili 972 b.m. ropovodu. Foto: TASR – Štefan Petráš

 

11

11. apríl 1961 – V Senci čata orezovačov Arpáda Daniela pripravuje rúry pre odvoz na trasu. Orezávači pripravia denne priemerne 25-30 rúr. Pohľad na vedúceho čaty Apráda Daniela pri orezávacom zariadení. Foto: TASR – Štefan Petráš

 

12

10. október 1961 – Na československom úseku ropovodu Družba budujú niekoľko prečerpávacích staníc. Ich budovatelia sa usilujú o to, aby jednotlivé zariadenia pripravili do prevádzky do 17. októbra, do dňa začatia XXII. zjazdu KSSZ, aby mohla čo najskôr prúdiť oceľovou magistrálou, dlhou vyše 4-tisíc kilometrov sovietska ropa do našej vlasti. Na snímke člen montážnej čaty z pardubického Plynostavu František Pšenák pri montáži zariadenia vstupnej šachty. Foto: TASR – Koloman Cích

 

13

10. október 1961 – Montér Plynostavu z Pardubíc Ján Žipaj pri dokončovaní zváračských prác na zariadení vstupnej šachty. Foto: TASR – Koloman Cích

 

15

13. október 1961 – Na československo-sovietskych hraniciach slávnostne spojili v piatok veľké dielo československých a sovietskych pracujúcich – ropovod Družba. Foto: TASR – Štefan Petráš

 

16

13. október 1961 – Posledné zvary na ropovode uskutočnili najlepší čs. a sovietski zvárači. Na snímke zvárači Avram Krumov a Leonid Fedorov v srdečnom objatí po dokončení posledného zvaru. Foto: TASR – Štefan Petráš

 

18

13. október 1961 – Vedúci delegácie Východoslovenského kraja, kandidát byra ÚV KSS, vedúci tajomník KV KSS v Košiciach Emil Chlebec pri prejave na slávnosti. Foto: TASR – Štefan Petráš

 

18b

20. október 1961 – Termín ukončenia výstavby prečerpávacej stanice na československom úseku ropovodu Družba na východnom Slovensku sa blíži. Na tom, že vládou stanovený termín bude dodržaný, sa tiež podieľa Brigáda socialistickej práce Ladislava Olejniča z košického závodu Kráľovopoľskej strojárne v Brne. Pri nedávnych tlakových skúškach vodou bola ich práca hodnotená dobre. Na snímke prípravár Jozef Hnilička a zvárač Cyril Filek z pardubického Plynostavu dokončujú zváranie potrubia z čerpadla do prečerpávacej stanice. Foto: TASR – Štefan Petráš

 

18bb

13. január 1962 – V sobotu 13. januára o 12. hodine sa roztočili kolesá všetkých čerpadiel s príkonom 3 000 kW na prvej čerpacej stanici ropovodu Družba na východnom Slovensku. Čerpacia stanica ihneď v prvých hodinách skúšobnej prevádzky dosiahla požadované parametre. Sovietska ropa začala tiecť 400 km dlhým potrubím do Slovnaftu vo Vlčom hrdle. Na snímke celkový pohľad na čerpacie zariadenie I. prečerpávacej stanice československého úseku ropovodu Družba. Foto: TASR – Ján Valko

 

18c

23. január 1962 – V prečerpávacej stanici bratislavského Slovnaftu sú pripravení na príchod sovietskej ropy. Na zariadení stanice a jej príslušenstve robia posledné overovacie funkčné skúšky. V duši čerpacej stanice – pri ovládacom pulte a ovládacom paneli vedúci cechu surovín Anton Orčík (vľavo) inštruuje za asistencie montéra Závodov priemyselnej automatizácie Jozefa Hrabovského (druhý zľava) budúcich preberačov ropy v čerpacej stanici Michala Zábojníka a Milana Lešku, ktorí prešli špeciálnym dvojmesačným školením o obsluhe hlavného zariadenia pri príjem a prečerpanie ropy. Foto: TASR – Viliam Přibyl

 

19

22. február 1962 – V Bratislave slávnostne odovzdali do prevádzky na svete najdlhší a najrýchlejšie postavený ropovod, ktorý ešte užšie spojí dve bratské krajiny, kráčajúce ku komunizmu. Touto oceľovou tepnou bude prúdiť až z Povolžia do Slovnaftu pri Bratislave krv československého chemického priemyslu – ropa. Obrovské množstvá tejto suroviny, dopravovanej niekoľkonásobne lacnejšie ako po železnici, umožnia ďalší rozvoj československého národného hospodárstva. Slávnostný akt odovzdania ropovodu do prevádzky odohral sa pri poslednej uzavieracej armatúre na území novobudovaného chemického kombinátu, kde sa v ranných hodinách zhromaždili stovky pracujúcich. Foto: TASR – Koloman Cích

 

19b

22. február 1962 – O 9.05 nastal historický okamih. Prvý tajomník ÚV KSČ, prezident republiky Antonín Novotný prestrihol pásku a uviedol za nadšeného potlesku a jasotu stovák pracujúcich do pohybu automatický mechanizmus uzavieracej armatúry. Sovietska ropa začala prúdiť do nádrží čs. chemického kombinátu. Radostné a nezabudnuteľné chvíle vyvrcholili mohutným „Hurá!“ Foto: TASR – Viliam Přibyl

 

22

22. február 1962 – Ovládacia miestnosť destilácie III, pri stole smenový majster Dominik Drahoš. Foto: TASR – Viliam Přibyl

 

26

22. február 1962 – Sovietska ropa v bratislavskom Slovnafte. Foto: TASR – Viliam Přibyl

 

26a

22. február 1962 – Po skončení slávnostného aktu odovzdania ropovodu Družba do prevádzky bol v bratislavskom Parku kultúry a oddychu vo štvrtok slávnostný aktív budovateľov tohto, vo svete ojedinelého diela. Medzi zaslúžilých pracovníkov na výstavbe ropovodu, ako aj zástupcov bratislavských závodov znovu zavítali členovia straníckej a vládnej delegácie, poprední predstavitelia nášho politického a hospodárskeho života, ako aj hostia zo zahraničia. Za nadšeného potlesku prítomných ujal sa slova prvý tajomník ÚV KSČ, prezident republiky Antonín Novotný. Foto: TASR – Viliam Přibyl

 

Plynovod Bratstvo

26c

24. november 1956 – Od Zohora cez malokarpatské vrchy až po východné predmestie Bratislavy, v dĺžke asi 22 kilometrov, kladú pracovníci bratislavského Plynostavu, Vodostavu a ostravských Hutných montáží hlavné napájacie potrubie pre zemný plyn. Je to súčasť rozsiahleho plynovodu, ktorý vybudujú v druhej päťročnici na západnom Slovensku na zásobovanie priemyselných podnikov v Bratislave a ďalších mestách západného Slovenska lacnou energiou. Na snímke skupina skladačov Karola Barabáša, ako pripravujú potrubie pre zváračov. Foto: TASR – Ladislav Roller

 

26d

24. november 1956 – Pracovník ostravských Hutných montáží zvárač Jaroslav Pokluda pri práci na plynovode v horách Malých Karpát. Foto: TASR – Ladislav Roller

 

26dd

19. október 1959 – Pracovníci Plynostavu Pardubice dokončujú na trase Trnava-Sereď stavbu plynovodu pre niklovú hutu v Seredi, ktorú začneme stavať v tretej pätročnici v rámci ďalšieho spriemyselňovania Slovenska. Pri kladení potrubia používajú na návrh Jána Smetáka (na snímke vľavo) namiesto trojnožiek pomoc pásového traktora, čím ušetria niekoľko pracovných síl. Ján Smeták s Jozefom Vrábeľom uložia tak denne bez väčšej námahy a úplne bezpečne na dno kanála až dva kilometre potrubia. Foto: TASR – František Sivák

 

26ddd

19. október 1959 – Bagrista Jozef Bánsky vyhĺbi denne sovietskym strojom TU-353 priemerne 400 metrov kanála do hĺbky 130 centimetrov. Foto: TASR – František Sivák

 

26e

27. január 1965 – Na československej trase medzinárodnej československo-sovietskej plynovodnej magistrály pri obci Nižná Myšľa neďaleko Košíc začali pracovníci pardubického Plynostavu v stredu 27. januára zvárať prvé časti plynovodu o priemere 700 milimetrov. Foto: TASR – Gabriel Bodnár

 

26f

27. január 1965 – Prvé pracovisko na stavbe medzinárodného plynovodu pri obci Nižná Myšľa neďaleko Košíc. Foto: TASR – Gabriel Bodnár

 

27

10. február 1965 – Politickí a hospodárski pracovníci prerokovali na aktíve v Bratislave opatrenia na zabezpečenie výstavby medzištátneho plynovodu SSSR a ČSSR v skrátenom termíne – k 1. januáru 1967. Plynovod, ktorým sa k nám budú ročne dodávať stovky miliónov kubických metrov zemného plynu zo ZSSR, dosiahne svetové parametre. Predsedníctvo  aktívu zľava: povereník SNR pre stavebníctvo Ladislav Kompiš, tajomník SOR Timotej Skalický, prvý námestník ministra hutného priemyslu a rudných baní Vladimír Šupka, člen Predsedníctva ÚV KSČ, prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček, minister palív Josef Odvárka a vedúci oddelenia ÚV KSČ Houdek. Foto: TASR – Ivan Dubovský

 

27b

12. marec 1965 – Medzištátny plynovod ČSSR – ZSSR, ktorý sa buduje na území Východoslovenského kraja bude nielen významným dielom vo výstavbe čs. plynárenského priemyslu, ale stane sa najdôležitejším článkom v zásobovaní našej republiky plynom vôbec. Vysoký stupeň mechanizácie pri stavebných prácach umožní dokončiť stavbu plynovodu v skrátenom termíne – 1. januára 1967. Tohto roku sa má položiť 170 km potrubia. Na snímke pracovníci pardubického Plynostavu pri kladení 700 mm potrubia. Foto: TASR – Gabriel Bodnár

 

27c

12. marec 1965 – Pardubický Plynostav má jednu z najväčších úloh pri výstavbe medzištátneho plynovodu. Na snímke Ladislav Horňacký pripravuje opálením potrubie na zvarovanie.  Foto: TASR – Gabriel Bodnár

 

28

16. september 1965 – Na najzložitejšom úseku výstavby plynovodu Bratstvo – do nového koryta Hornádu pri Nižnej Myšli – uložili v stredu 15. septembra zamestnanci Plynostavu, závod Slanec, sto metrov dlhé potrubie. Potrubie, zakončené etážovými kolenami, uložili do hĺbky 6,5 metra pomocou troch špeciálnych sovietskych ukladačov rúr. Tento úsek plynovodu je okrem trojitej izolácie, chránený aj lepenkou, doskami a zaťažia ho betónovými blokmi. Pomocou sovietskych ukladačov TL 15/30 položili pracovníci Plynostavu sto metrov dlhé potrubie do nového koryta Hornádu. Foto: TASR – Gabriel Bodnár

 

29

29. jún 1967 – Neďaleko obce Ruská na československo-sovietskej hranici slávnostne otvorili prevádzku medzištátneho plynovodu Bratstvo medzi ZSSR a ČSSR. Foto: TASR – Gabriel Bodnár

 

30

 29. jún 1967 – Trasa plynovodu vedie od ložísk zemného plynu v Ľvovskej oblasti na západnej Ukrajine po Duslo v Šali. Meria 540 kilometrov, z toho na československom území 356 km. Je to popri ropovode Družba doteraz najväčšia spoločne vybudovaná podzemná magistrála. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnila československá a sovietska vládna delegácia. Foto: TASR – Gabriel Bodnár

 

31

 29. jún 1967 – Stovky budovateľov tejto stavby a obyvatelia zo širokého okolia srdečne uvítali vládne delegácie bratských štátov. Toto doteraz najväčšie a najmohutnejšie dielo československého plynárenstva vyrástlo v rekordnom čase za dva roky. Minister plynárenského priemyslu ZSSR A.K. Kortunov odovzdal ministrovi baníctva ČSSR F. Pencovi červenú zástavu plynovodu Bratstva. Foto: TASR – Gabriel Bodnár

 

32

29. jún 1967 – Pri príležitosti otvorenia plynovodu sa konal vo štvrtok v Dome umenia v Košiciach slávnostný aktív budovateľov plynovodu. K vyše 300 účastníkom prehovoril vedúci československej delegácie podpredseda vlády Ing. Otakar Šimůnek a vedúci sovietskej delegácie podpredseda Rady ministrov ZSSR M.A. Lesečko. Foto: TASR – Gabriel Bodnár

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí oddnes zákaz vychádzania
  • Obchod: Zásielkovňa bude mať počas lockdownu otvorených viac než 90 % výdajných miest
  • Korupcia: Právnik Ján Gajan a úradník Slovenského pozemkového fondu Ivan Tudaj idú do väzby
  • Koniec letného času: Zo soboty na nedeľu posunieme hodinky o hodinu späť, z 3:00 na 2:00
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Nosiť si pracovnú zmluvu, nestretávať sa v kuchynke. Ministerstvá hľadajú odpovede, ako pracovať počas lockdownu

Foto - Pixabay.com
Foto – Pixabay.com

Môžu sa počas lockdownu stretávať zamestnanci z dvoch rôznych firiem? Dve ministerstvá to vidia rôzne. Denník E pripravil otázky a odpovede k životu v práci, v niektorých praktických otázkach sa však postoje ministerstiev líšia.

Minúta po minúte

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Slovenská obchodná a priemyselná komora žiada, aby firmy s viac ako 250 zamestnancami mohli samy testovať pracovníkov. Takéto testovanie by malo byť podľa nej uznané za rovnocenné s testovaním, ktoré robí ministerstvo zdravotníctva.

Podľa stanoviska SOPK, ktoré poskytla tlačová tajomníčka komory Bibiána Gunišová, by štát mal dať týmto firmám k dispozícii testy už kúpené z peňazí daňových poplatníkov. „Takýmto spôsobom testovania vo firmách s viac ako 250 zamestnancami by sa nielen organizačne ‚odľahčilo‘ celoplošné testovanie, ale zároveň by sa znížila koncentrácia ľudí na jednom mieste počas celoplošného testovania, a tým aj riziko možnej nákazy,“ argumentuje SOPK.

Ako v stredu informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková, firmy nad 5000 zamestnancov si budú môcť pretestovanie svojho personálu robiť vo vlastnej réžii mimo plošného testovania obyvateľstva SR. Antigénové testy im dodá rezort obrany.

Podmienkou je, aby spoločnosti výsledky testovania poskytli Národnému centru zdravotníckych informácií. Po znížení limitu 5000 zamestnancov volajú viaceré zamestnávateľské združenia. (tasr)

Letisko v Bratislave hodnotí pozitívne schému pomoci letiskovým spoločnostiam, ktorú avizuje vláda, a počká si na jej konkrétnu podobu. Letisková spoločnosť prišla pre pandémiu o značné príjmy.

Hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková skonštatovala, že letisko v Bratislave intenzívne komunikuje o ďalšom postupe so svojím jediným akcionárom, ktorým je Slovenská republika v zastúpení ministerstvom dopravy.

„Letisková spoločnosť prišla zákazom civilných letov a následnou nižšou prevádzkou letov o značné príjmy z leteckej aj neleteckej činnosti. Z toho dôvodu pristúpila k prehodnoteniu svojich nákladov, k presunutiu časti plánovaných investícií na ďalší rok aj k odloženiu splátok úveru,“ priblížila Ševčíková.

Letiskovým spoločnostiam má byť poskytnutá čiastočná kompenzácia v súvislosti s koronakrízou. Vláda schválila návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve, parlament by o ňom mal rokovať v skrátenom konaní.

Návrh zákona umožní ministerstvu najneskôr do 31. decembra 2021 poskytnúť príspevok v civilnom letectve zo svojej rozpočtovej kapitoly na nový účel – na úhradu oprávnených nákladov alebo refundáciu výdavkov, ktoré súvisia so zabezpečením nevyhnutnej leteckej dostupnosti územia SR počas krízovej situácie v súvislosti s ochorením covid-19. Poskytnutie príspevku bude možné na základe schválenej schémy pomoci, ktorej základ vychádza zo schváleného návrhu zákona. (tasr)

Celkový objem investícií do nehnuteľností v Európe dosiahol v 3. kvartáli 48 miliárd eur, medziročne ide o 37-percentný pokles. Vyplýva to z analýzy realitno-poradenskej spoločnosti CBRE.

Za deväť mesiacov tohto roka spoločnosť na trhu s európskymi komerčnými nehnuteľnosťami zaznamenala objem investícií vo výške 183 miliárd eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška ide o pokles o 11 %.

Výsledky v jednotlivých krajinách v oblasti investovania do nehnuteľností záviseli podľa spoločnosti od toho, do akej miery dokázali udržať nový koronavírus pod kontrolou.

„Jedinou krajinou v Európe, ktorá zaznamenala zvýšenie investičnej aktivity počas koronakrízy, bolo Švajčiarsko. Investičná činnosť za prvých deväť mesiacov roka 2020 tam totiž stúpla o 24 %, v 3. kvartáli dokonca až o 124 %,“ uviedla spoločnosť.

Pozitívna situácia bola aj v Nemecku, kde objem investícií za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o desať percent. „Na druhej strane, v 3. kvartáli investičná aktivita klesla o 31 %, čo však predstavuje stále miernejší pokles v porovnaní s celou Európou,“ dodala spoločnosť.

Ako uviedol obchodný riaditeľ poradenskej spoločnosti pre Slovensko Ľubor Procházka, slovenský trh kopíruje dynamiku investícií na európskych trhoch. „Aj naďalej platí, že na Slovensku patria medzi najodolnejšie sektory logistické a kancelárske nehnuteľnosti. Investičná aktivita v 2. a 3. kvartáli 2020 je v dôsledku koronakrízy nižšia, no aj v tomto období zaznamenávame záujem zo strany investorov aj o ďalšie investície do oblasti slovenských komerčných nehnuteľností,“ spresnil Procházka.

Spoločnosť vyzdvihla, že najodolnejším typom nehnuteľností v súčasnej dobe v celej Európe sú tie logistické. „Zatiaľ čo objem investícií do logistických nehnuteľností za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o tri percentá, v 3. kvartáli poklesol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o deväť percent,“ dodala spoločnosť.

Pokles sa dotkol aj nájomného bývania – investičná aktivita v tejto oblasti klesla v 3. kvartáli medziročne o 49 %. „Pomerne dobre si počínali aj maloobchodné nehnuteľnosti. Objem investícií za prvých deväť mesiacov ostal na rovnakej úrovni ako minulý rok, v 3. kvartáli klesol o 18 %,“ dodala spoločnosť. Ako uzatvorila, najhoršie sa v tomto kontexte darilo segmentu hotelov a kancelárií. Investície do hotelov klesli za posledných deväť mesiacov o 57 % a kancelárií o 24 %. (tasr)

Viac než 700 ekonómov vrátane siedmich laureátov Nobelovej ceny sa v otvorenom liste stavia proti znovuzvoleniu Donalda Trumpa. Jeho výkon mandátu označujú za „nepretržitý útok na demokraciu“.

Trump podľa signatárov neobratne reaguje na pandémiu covidu-19 a šíri nebezpečné dezinformácie.

„Za jediné volebné obdobie zmenil Donald Trump Spojené štáty na nepoznanie a nečelí preto žiadnym dôsledkom,“ uvádzajú ekonómovia v liste.

Medzi signatármi figurujú významní ekonómovia ako Paul Milgrom, Oliver Hart, Alvin Roth či George Akerlof, manžel šéfky americkej centrálnej banky (Fed) Janet Yellenovej. (čtk)

Zásielkovňa bude mať počas lockdownu otvorených viac než 90 % výdajných miest. Sieť tvrdí, že ľudia si budú môcť tovar vyzdvihnúť, pretože prevádzky sa v tomto prípade považujú za miesta poštových služieb.

„Ak si niekto objedná zásielku, má právo si ju na výdajnom mieste vyzdvihnúť. Výdajné miesta sú totiž označované ako miesta poštovej siete, ktoré poskytujú poštové služby na základe zmluvy,“ povedal v tlačovej správe výkonný riaditeľ Zásielkovne na Slovensku Alexander Jančo.

Podľa Zásielkovne bude otvorených viac než 950 výdajných miest, firma hovorí, že s nimi aktívne komunikovala. Ojedinele môžu mať skrátené otváracie hodiny.

Česká firma umožňuje e-shopom doručiť tovar zákazníkom do partnerských výdajných miest, najmä rôznych obchodov. Okrem Slovenska a Česka funguje aj v ďalších európskych krajinách.

Americké akcie v piatok prevažne rástli, za celý týždeň však všetky tri hlavné indexy akciového trhu vykázali pokles. Investori pozorne sledujú vývoj rokovaní o balíku pomoci americkej ekonomike zasiahnutej pandémiou.

Dow Jonesov index dnes klesol o 0,1 % a uzavrel na 28 335,57 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 0,34 % na 3465,39 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil o 0,37 % na 11 548,28 bodu. (čtk)

Taliansko, Španielsko a Poľsko budú prvými krajinami EÚ, ktoré získajú peniaze z nového fondu SURE na financovanie pracovných miest počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia covid-19.

„Kríza ich tvrdo zasiahla. Peniaze dorazia rýchlo. Sme s vami,“ povedala šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová na adresu týchto krajín. Dodala, že cieľom nástroja SURE je podporiť dočasné schémy udržania zamestnanosti až do výšky 100 miliárd eur.“ (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať