V Moldavsku aj Bulharsku vyhrali proruskí kandidáti
V prezidentských voľbách v nedeľu sa v dvoch európskych krajinách darilo politikom, ktorí sľubujú zbližovanie s Moskvou.
Ako v Bulharsku, tak aj v Moldavsku sa naplnili predpovede, a prezidentské voľby v oboch krajinách vyhral kandidát s nálepkou proruský.
Nedeľné druhé kolo prezidentských volieb v Moldavsku vyhral Igor Dodon, ktorý so ziskom 54,6 percenta hlasov porazil svoju prozápadne orientovanú rivalku Maiu Sanduovú. Po sčítaní takmer všetkých hlasov to v pondelok oznámila centrálna volebná komisia.
Dodon poletí najskôr do Moskvy
Dodon v kampani sľuboval zjednotiť do jednej federácie Moldavsko so separatistickým Podnesterskom, čo je východný pás zeme, ktorý majú od začiatku 90. rokov pod kontrolou proruskí separatisti.
„Vyhrali sme. Gratulujem Maii Sanduovej za cenný výsledok a sľubujem, že budem prezidentom nielen tých, ktorí ma volili, ale aj tých, ktorí hlasovali proti mne,“ povedal podľa agentúry TASS víťaz volieb na tlačovej konferencii.
Na prvý zahraničnú cestu sa Dodon chystá do Moskvy, s ktorou by rád podpísal dohodu o strategickom partnerstve. Podľa Dodona má dohoda zahŕňať ekonomickú, sociálnu a politickú spoluprácu, spoločný postup k urovnaniu podnesterského konfliktu a tiež právne záruky moldavských pracovných síl v Rusku.
Radev už vyvolal demisiu premiéra
Aj Bulharsku sa proruský kandidát Rumen Radev stal novým bulharským prezidentom. Po sčítaní drvivej väčšiny okrskov z nedeľných volieb porazil vládnu proeurópsku kandidátku Cecku Cačevovú rozdielom viac ako 20 percentuálnych bodov, informovala agentúra Reuters.
Výsledok tak znamená koniec pre menšinovú vládu konzervatívneho premiéra Bojka Borisova, ktorý už avizoval, že odstúpi, ak prehrá ich vládna kandidátka.
Nezávislý kandidát s podporou opozičných socialistov Radev získal po sčítaní viac ako 99 percent okrskov 59,4 percenta hlasov, zatiaľ čo Cačevovú volilo 36,2 percenta ľudí.
Bývalý generál bulharského letectva na päť rokov prevezme úrad 22. januára. Právomoci prezidenta sú podľa bulharskej ústavy značne obmedzené a hlava štátu plní predovšetkým reprezentatívnu funkciu. Prezident však môže ovplyvňovať postoj verejnosti a vetovať zákony.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
