Bratislava bojuje proti vizuálnemu smogu – pritom sama tretinu vyrába

Mesto sa tvári, že s tým chce bojovať. Naposledy primátor Ivo Nesrovnal v priamom prenose pred kamerami odstraňoval trojnožky.

V skutočnosti má však mesto v oblasti vizuálneho smogu oveľa vážnejšie problémy ako trojnožky: mesto stojí za viac ako tretinou toho, čo naše mesto vizuálne ničí. Vysvetlenie o chvíľu.

Od lepiča plagátov k ich kritike

Málokedy sa dá nájsť taký jasný fenomén, ktorý generuje finančný zisk malej skupine ľudí a pritom škodí a obťažuje toľkých obyvateľov mesta. Len úsmevný sa mi zdá argument, ktorý som kdesi zachytil zo strany Asociácie vonkajšej reklamy o tom, že bilbordy majú aj výchovný charakter a sú veľmi často využívané na propagáciu charitatívnych akcií.

Sám som k vizuálnemu smogu v minulosti prispieval – po nociach sme oblepovali Bratislavu plagátmi našej skupiny. Chvíľu mi trvalo pochopiť, že je síce fajn vidieť zdrapy nášho plagátu ešte dva mesiace po koncerte, k normálnemu vzhľadu našich ulíc to však jednoducho neprispieva. Pozor, bavíme sa o konci 90. rokov.

Nočné plagátovanie som však využil pri jednom nápade v rámci Mestských zásahov. Ak chceme zastaviť nelegálny výlep kultúrnych akcií (vtedy to bola výrazná časť celkového vizuálneho smogu), musíme určiť v rámci mesta jasné plagátovacie plochy, podeliť ich výrazne a plasticky na formát napríklad A2 a dať ich k dispozícii zadarmo. Som presvedčený, že každý nelegálny plagátovač rád použije určený priestor bez naťahovačiek  s mestskou políciou a tajných nočných výlepov.

Čo s tým?

Spolu s kolegami sme sa rozhodli prehĺbiť si názor na túto tému a pozrieť sa na ňu detailnejším spôsobom. K spolupráci som prizval aj Zelenú hliadku a vďaka nadácii Pontis a ich Pro bono maratónu sme získali ďalšieho skvelého partnera – medzinárodnú právnickú firmu Allen and Overy.

Na začiatku riešenia tohto problému sú na stole dve otázky. Prvá, ako zastaviť pribúdanie vizuálneho smogu, a druhá, určite omnoho komplexnejšia, ako reálne odstrániť smog už existujúci.

Zastaviť pribúdanie vizuálneho smogu môže mesto celkom jednoducho. Má na to totiž nástroj – svoj územný plán. Nejde o žiadne objavovanie kolesa, podľa všetkých definícií je limitovanie vonkajšej reklamy celkom normálny regulatív, ktorý do takéhoto základného dokumentu pre mesto určite patrí. Stačí sa pozrieť napríklad do Nitry alebo Žiliny. Obe mestá majú vo svojom územnom pláne vizuálny smog riešený a napriek tomu, že nejakú veľkú zmenu tam zatiaľ necítiť, podľa môjho prieskumu je odhodlanie veľké.

Bratislava zatiaľ nemá o vizuálnych starostiach vo svojom územnom pláne ani zmienku. Verím, že ak by na to bola politická vôľa naprieč kompletným záujmovým (už nie politickým) spektrom v mestskom zastupiteľstve, mohli by sa Zmeny a doplnky územného plánu, obľúbená to „príležitosť“ všetkých ľudí pracujúcich s pozemkami, venovať len tejto téme a problém zastabilizovať. Treba to chcieť a treba mať na to podporu v zastupiteľstve.

Komu patria pozemky pod reklamou na sledovaných uliciach

Zrátali sme to

Druhá otázka, ako odstrániť už existujúcu vonkajšiu reklamu, je zložitejšia. Základný krok akéhokoľvek riešenia sú dáta a informácie o danej téme. Zrátali sme všetky reklamné plochy od veľkosti pol štvorcového metra až po veľkosť bigbordu v troch zónach, ktoré sa nám zdali najviac prierezové mestom a témou. Začali sme od Starého mosta a zmapovali sme Štúrovu, Špitálsku, Krížnu, Vajnorskú a skončili sme na Ceste na Senec za Zlatými pieskami. Tak isto sme zanalyzovali Bajkalskú ulicu, a nakoniec Dostojevského rad, Vajanského nábrežie, Rázusovo nábrežie až po Dvořákovo nábrežie.

Na každej reklamnej ploche musí byť podľa zákona označenie majiteľa, a vďaka spárovaniu s katastrálnou mapou sme získali prehľad o subjektoch, ktoré svoje pozemky alebo budovy na vonkajšiu reklamu prenajímajú.

Napriek tomu, že má Bratislava vonkajšiu reklamu zmapovanú, mapovanie prebieha podobným autom, akým Google mapuje cesty a ulice, spracovaný pasport do konkrétnej podoby zatiaľ neexistuje. Ten má podľa našich informácií nachystaný len mestská časť Staré Mesto. Asi by sme nemuseli ulice fyzicky mapovať, ak by Bratislava mala reklamu podchytenú aspoň ako Banská Bystrica, tam sa dajú bilbordy pozrieť naozaj detailne a od stola. A pritom prvá zmienka o pasporte vonkajšej reklamy v našom meste zaznela v roku 2012.

Koľko a za koľko

Cez infozákon sme si vypýtali povolenia na reklamné zariadenia za rok 2014 a stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia na reklamné stavby, ktoré boli povolené v roku 2015, tak isto sme žiadali zmluvy o prenájme, ktoré majú veľké bilbordové agentúry uzavreté s Bratislavou a s jej mestskými časťami.

Tam už sa hladina začala víriť a absolvoval som jednu kávu s riaditeľom BigMedie na tému „prečo sa zaujímate o naše zmluvy“. Zhodli sme sa aspoň na tom, že mesto musí udržiavať rovnováhu medzi slobodou v podnikaní a efektom, ktorý táto sloboda na mesto má. Nezhodli sme sa určite na tom, o koľko treba znížiť vonkajšiu reklamu – môj názor, že minimálne o 50 percent, sa nestretol s pochopením. Logicky.

Tak isto som nesúhlasil s často používaným argumentom, že za katastrofálnu situáciu s reklamou v meste môže jej nelegálna časť. Z nami narátaných reklamných nosičov bolo až 44 percent bilbordov. Aj medzi nimi sa nájdu tie nelegálne, ale predsa je to typ reklamy, ktorý sa bez povolenia ťažšie inštaluje.

Typy reklamných zariadení na trase Šafárikovo námestie – Zlaté piesky

Zistili sme si, koľko aký nosič stojí a koľko daná ulica „zarába“. Našli sme 11 typov reklamných nosičov – od takzvaných zapichovčiek, čo je papierová tabuľka zapichnutá do trávnika pri semafore, až po megabord s veľkosťou 150 štvorcových metrov.

Keď sme dali všetky získané údaje dokopy, prišli sme na zaujímavý fakt – z 1315 zaevidovaných reklamných zariadení sa 587 nachádza na pozemkoch alebo budovách, ktoré vlastní hlavné mesto. Keď si to povieme inak, tak hlavné mesto umožňuje na svojich pozemkoch alebo budovách 44 percent z celkovej vonkajšej reklamy. A aj keď tieto percentá platia presne len na ulice, ktoré sme zmapovali, a v hre môžu byť aj zverené pozemky do správy mestských častí, sedí tento pomer aj na zvyšok mesta. Napríklad v Starom Meste, vychádzajúc z presných dát, je toto číslo 39,5 percenta.

Vlastníctvo pozemkov, na ktorých je umiestnené reklamné zariadenie

Ako sa reklám zbaviť

To, že ide najmä o mesto a jeho pozemky, hovoria aj zmluvy, ktoré sme dostali. Pre presnosť uvediem, že sme určite nedostali všetky zmluvy, niektoré mestské časti, najmä Ružinov, jednoducho infozákon odignorovali.

Z 83 zmlúv, podľa ktorých je príjem z prenájmu na reklamu ročne 619 982 eur, má len hlavné mesto príjem 427 656 eur. Z týchto zmlúv je 70 na lehotu určitú, väčšinou ide o 10 rokov (nad 10 rokov musí už zmluvu schvaľovať zastupiteľstvo), zvyšok je nepríjemne na lehotu neurčitú. 38 zmluvám sa skončila platnosť, môžeme len predpokladať, že boli automaticky predĺžené. Funguje to jednoducho – ak majiteľ pozemku nepodá do jedného mesiaca po uplynutí času nájmu návrh na súde na vypratanie nehnuteľnosti, zmluva sa automaticky predlžuje vždy o ďalší rok. Stačí robiť nič.

Mestu alebo mestskej časti by podľa nášho názoru stačilo ukončiť (ak to zmluva umožňuje) alebo jednoducho nepredlžovať zmluvy na prenájom s cieľom umiestnenia reklamných zariadení. Celý proces môže trvať roky, ale je to jednoznačný, nenapadnuteľný spôsob, ako sa už existujúcich reklám postupne zbaviť. Ak to mesto s vizuálnym smogom myslí vážne, už pred dvoma rokmi sme mohli mať k dispozícii sexi web, ktorý by ukazoval, koľko reklamy a odkiaľ každý rok z mesta zmizne. Napríklad. Samozrejme, je dôležité regulovať reklamu aj na súkromnom vlastníctve, ale verím, že toto je dobrý začiatok.

Spoločnosti vlastniace reklamné zariadenia na trase Šafárikovo námestie – Zlaté piesky

Príliš lacno

Otázna je aj suma, za ktorú mesto stráca svoj normálny vzhľad. Väčšinou ide o smiešne sumy, ktoré, v porovnaní s tým, za akú sumu sa bilbord alebo plocha ďalej prenajímajú, neustoja. Napríklad obrovská reklamná plocha (259 štvorcových metrov!!), ktorá zapĺňa prieluku oproti zastavkám električiek na Trnavskom mýte, zarába podľa dodatku k zmluve z roku 2008 pre mesto ročne – 3989,11 eura. To je 332,42 eura mesačne. Komerčný prenájom takejto plochy sa pohybuje okolo 2000 eur mesačne. A to sa ešte v druhom dodatku trvanie zmluvy zmenilo na neurčito.

Prečítajte si

Matúš Vallo: Bratislava sa dá zmeniť, uvažujem o kandidatúre na primátora

Mesto bez reklamy nie je žiaden zázrak, stačí sa pozrieť k západným susedom, kde obchod prekvitá a nikoho neobťažuje všadeprítomný bilbord. V 21. storočí musia naše nároky na kvalitu verejného priestoru a jeho prežívanie stúpať. Zaostávame priveľa – namiesto toho, aby sme sa bavili o inováciách a reálne udržateľnom rozvoji mesta, riešime neexistujúce bezbariérové priechody a otravuje nás nepríjemná reklama. Pravdepodobne vám to bude znieť trochu marketingovo, ale to mi neprekáža. Naše mesto má na viac.

Autor zvažuje kandidatúru na primátora Bratislavy