Denník N

Ekonóm Ódor: Vláda zvyšuje dane, aby si vytvorila priestor na vyššie výdavky

Ľudovít Ódor. Foto N – Vladimír Šimíček
Ľudovít Ódor. Foto N – Vladimír Šimíček

Člen rozpočtovej rady Ľudovít Ódor hovorí, že by bolo lepšie, keby bol rozpočet ambicióznejší, aby sme nehovorili, že to boli roky premárnených príležitostí.

Ľudovít Ódor hovorí:

  • čo si myslí o výsledkoch amerických volieb
  • či mu dáva zmysel, ako vláda zvyšuje dane
  • ktorá analýza hodnoty za peniaze prešla cez jeho test
  • či máme vysoký dlh a či by taký rozpočet poslal do Bruselu
  • aké má vzťahy s ministerstvom financií

Je výsledok amerických volieb pre vás dobrá alebo zlá správa?

Nevidím svet čierno-bielo. Niekoľkokrát sme už videli, že predvolebné reči sú jedna vec a skutky druhá. Ale dúfam, že nie všetky veci, o ktorých Donald Trump hovoril, sa naplnia. Mám na mysli protiimigrantské snahy a rušenie voľného obchodu. V opačnom prípade to naozaj môže byť riziko aj pre vývoj svetového hospodárstva.

Trump napríklad hovorí, že nie je v poriadku, ak členské krajiny NATO dávajú na obranu menej, ako sa zaviazali. My dávame 1,2 % nášho hrubého domáceho produktu, no mali by sme dávať dve percentá. Sú na to v rozpočte peniaze?

Ak by to bola najväčšia priorita, museli by sa utlmiť iné aktivity, alebo prijať dodatočné opatrenia. Neviem však, z akých prepočtov vychádzajú magické dve percentá. Súhlasím však s tým, že Európa potrebuje funkčnú a efektívnu armádu.

Naša vláda ráta v rozpočte s pomerne rýchlym rastom slovenskej ekonomiky v najbližších troch rokoch. V komentároch sa napríklad objavuje, že ak nový americký prezident naplní svoje sľuby, svetovú ekonomiku čaká stagnácia. Ale rizík je oveľa viac. Nemala by naša vláda preto rátať aj so scenárom, že taký ekonomický rast nemusíme mať?

Z môjho pohľadu je v súčasnosti druhoradé, či má rozpočet rezervy na negatívne prekvapenia, ktoré vláda nakoniec aj tak rozdá. Pre mňa by bolo oveľa lepšie, keby bol rozpočet ambicióznejší, aby sme nehovorili, že to boli roky premárnených príležitostí. Od roku 2014 každý rok vidíme, ako sa nám darí lepšie, ale deficity máme vyššie, ako je plán. Dvojité dobré časy, v ktorých žijeme, a to sú demografické aj ekonomické, nevyužívame na to, aby sme si vytvárali vankúš, ktorý sa nám hodil, napríklad keď vypukla finančná kríza. Prešli sme cez ňu bez toho, aby nás finančné trhy zatlačili do kúta.

Je náš rozpočet pripravený na horšie časy?

Podľa čísel ministerstva financií, keby vláda nerobila žiadne opatrenia, deficit by bol v roku 2017 na úrovni 0,3 % HDP. Cieľ sa nastavil na 1,3 %. To znamená, že vláda si vytvorila priestor vo výdavkoch percento HDP navyše. Ale ani to nestačilo, na stole sú daňové opatrenia, ktoré výdavky ešte ďalej zväčšujú. Správať sa takto v dobrých časoch a keď je dlh zároveň stále v sankčných pásmach ústavného zákona, nepovažujem za optimálnu politiku z pohľadu budúcnosti.

Nie sú to len výsledky volieb v USA, ktoré sa spájajú s neistotou. Taliansky premiér Renzi hovorí, že krajiny, ktoré nechcú mať utečencov, by nemali mať eurofondy. Čo by to znamenalo pre nás, keby sme nemali eurofondy?

Doteraz sme získali z eurofondov v čistej pozícii viac ako 11 miliárd eur. V niektorých rokoch predstavovali zdroje z Bruselu až 80 % všetkých našich investícií. Keby neboli, ročne by sme mohli prísť o niekoľko percent HDP v príjmoch a veľa investícií by sme museli nahrádzať domácimi zdrojmi. Príspevky do európskeho rozpočtu by sme asi platiť museli.

To znamená, že by sa obmedzili investície.

Áno, alebo by sa museli nájsť nové zdroje. Osobne si nemyslím, že kvôli utečeneckej kríze prídeme o európske zdroje.

Končí sa tretí rok čerpania nových eurofondov a čerpanie je mizivé s výnimkou poľnohospodárov. Opakujeme staré chyby?

Bolo by zlé, keby sa scenár z minulých rokov opakoval. Navyše, nepodarilo sa všetko vyčerpať. Máme sedem rokov, prvé tri roky ešte nerozhodujú o všetkom. Ale bolo by dobré, keby sa manažment eurofondov zlepšil, lebo korekcie sú bolestivé finančne aj ekonomicky.

Poďme ďalej. Hoci štát vybral na daniach za posledné tri roky o 2,35 miliardy viac, vláda neznižuje deficit rozpočtu. Kde sa strácajú peniaze?

Vláda ich použila na dodatočné výdavky. V roku 2015 to bola viac ako miliarda eur navyše oproti tomu, čo sa plánovalo. Podľa najnovšieho odhadu ministerstva financií 0,8 % HDP, čo prišlo navyše, sa použilo na dodatočné výdavky súvisiace napríklad s Jaguarom alebo bratislavským obchvatom.

Vláda navrhla viaceré zmeny v daniach. Zruší sa strop na zdravotné odvody, firmy, banky, poisťovne budú platiť dodatočné dane. Tak ako je to celé navrhnuté, dáva vám to zmysel?

Pre mňa je dôležité, že podľa vládnych prepočtov by sme nepotrebovali tieto opatrenia, aby sme splnili cieľ. Ale sú prijaté preto, aby vláda mohla zvýšiť objem výdavkov. Samozrejme, je legitímne právo každej vlády zvyšovať dane, ale z môjho pohľadu nie je vždy jasná dlhodobá koncovka opatrení. Najskôr sa zvyšujú niektoré dane a následne sa znižujú. Alebo napríklad, na jednej strane je zodpovedné, že ľudia majú poistené svoje nehnuteľnosti, na druhej strane chceme toto správanie zdaňovať.

Je dobré, keď sa niektoré zmeny v daniach robia cez pozmeňovacie návrhy, alebo keď nie sú predmetom verejnej diskusie, ako napríklad zrušenie odvodového stropu pri zdravotných odvodoch?

To nikdy nie je dobré, no bohužiaľ, nie je to proti legislatívnym zvyklostiam na Slovensku. Keď ide o významnú zmenu, je dobré to mať prediskutované a prerátané napríklad vo Výbore pre daňové prognózy spolu s rozpočtom, aby sa nestávalo to, že návrh rozpočtu, ktorý ide do parlamentu, nie je úplný. Keby všetky opatrenia už boli vo vnútri, lepšie by sa diskutovalo aj o rozpočte.

Vy ste pri hodnotení rozpočtu brali do úvahy už aj tieto návrhy?

Nie, tam zatiaľ nevieme, na čo sa peniaze použijú.

 Ako by ste uvažovali vy?

Podľa mňa je dôležité prepojiť rozpočtový proces s projektom Hodnoty za peniaze. Keby sa nastavili strednodobé limity, čo má priniesť Hodnota za peniaze, potom sa môžeme rozhodovať, v ktorých sektoroch peniaze navyše použijeme, alebo ich ušetríme a tým znížime deficit.

Ľudovít Ódor počas Debaty N o zdravotníctve. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ľudovít Ódor počas Debaty N o zdravotníctve. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď tím Hodnoty za peniaze predložil v auguste priebežné analýzy zdravotníctva, IT a dopravy, povedali ste, že skutočným testom jazdcov z tohto tímu bude október, keď ukážu výsledné dokumenty. Prešli tým testom?

Je to tak ako v živote, že niektorí prechádzajú a niektorí veľmi nie. Mám z toho zmiešané pocity.

Kto prešiel a kto nie?

Z tých troch správ najlepšie hodnotím zdravotníctvo, potom IT a úplne zle dopravu.

Pozrime sa na prínos analýz detailnejšie.

To sú dve veci. Jedna vec je, čo vieme identifikovať, druhá, čo z toho spravíme a aký dopad to bude mať na rozpočet. Ešte predtým, ako som sa pozrel na tie správy, povedal som si, že to budem hodnotiť na základe piatich testov, ktoré som si vytvoril. Prvý test je o tom, či je tam dosť „mäsa“, teda či sú čísla dostatočne zaujímavé z makroekonomického pohľadu. Vychádzal som z toho, že v každej organizácii je možné v podstate bezbolestne ušetriť 5 %, alebo ich minúť efektívnejšie. Cez tento test tie analýzy veľmi neprešli. Potom som sa pozrel na to, či je tam dostatočná väzba na rozpočet, aby analýzy nežili v paralelnom svete a rozpočet si išiel vlastným životom. Najbližšie sa k tomu dostali v zdravotníctve, ale ani tam to celkom neplatí, lebo rozpočet je vyšší, ako sa očakávalo pri projekte Hodnota za peniaze v zdravotníctve. Okrem toho sa očakáva, že sa v parlamente ešte zvýšia zdravotné odvody. Takže previazanosť nie je ešte úplná, napriek tomu, že správy sú v prílohe rozpočtu. Okrem toho k úspechu sú potrebné aj adekvátne opatrenia. Zdá sa, že práve správa v zdravotníctve je dobrá v tom, že sú tam konkrétne opatrenia, niečo je naznačené v IT sektore a bohužiaľ v doprave ani zďaleka nie. Potom je otázka, či sú indikátory, ktorými môžeme skontrolovať, či sa tie opatrenia spravili alebo nie. Opäť platí, zdravotníctvo fajn, IT dobre a doprava nič. Piaty test je, či sú správy užitočné aj pre verejnosť a či sú dobre a transparentne napísané. V zásade platí, čo predtým. V zdravotníctve a IT sa zdá, že to má pridanú hodnotu oproti tomu, čo sme mali, a doprava je pre mňa sklamaním. Predchádzajúca správa, ktorá nebola ešte finálna, bola o niečo lepšia a konkrétnejšia ako finálna.

To, že doprava vyšla z hodnotenia zle, hovorí o tom, že v doprave sú veľké biznis záujmy a politici nechcú umožniť analytickému tímu sa pozrieť na niektoré projekty, alebo je to aj kritika analytického tímu? V čom je problém, že ste museli byť takýto kritický v doprave?

Neviem, kde je príčina, ale podľa mňa je oveľa viac masla na hlave ministerstva dopravy. Stále tam prevažujú tie nezmyselné stereotypy, ktoré počúvame, že „analyzovať sa dá aj dodatočne“, alebo „najdrahšia diaľnica je tá nepostavená“, alebo „vysvetlite to ľuďom v zápche“. Keď na jednej strane toto počúvame a na druhej strane sa prízvukuje dôležitosť projektu Hodnoty za peniaze, to je také isté, ako keby niekto povedal, ja som vegetarián, ale moje najobľúbenejšie jedlo je vyprážaný rezeň.

Minister Érsek vo štvrtok povedal, že podpíše obchvat Čadce, ktorý sa považuje za predražený projekt. Kilometer diaľnice vychádza minimálne dvakrát drahšie, ako je želaný stav na Slovensku. Je to v poriadku?

Svedčí to len o tom, že ministerstvo dopravy neberie projekt Hodnota za peniaze dostatočne vážne. Najlepšie by bolo, keby projekt neexistoval. Pre nich neprináša hodnotu, lebo oni presne vedia, kde treba stavať, aké sú najlepšie ceny, ktoré sú na trhu, a nepotrebujú nikoho iného, aby to nezávisle posúdil. Procesy sú tak nastavené, že dosť často sa javí, ako keby tie rozhodnutia boli robené mimo ministerstva dopravy. Všetky dôležité vstupy, parametre a stratégie sa ako keby robili zo subdodávok.

Dá sa povedať, že minister zdravotníctva Drucker má väčšie pochopenie pre projekt Hodnoty za peniaze ako Érsek?

Neviem to personifikovať na úroveň ministrov. Ale jednoznačne platí, že správa o zdravotníctve je oproti správe o doprave diametrálne odlišná. Aspoň ukazuje, že tí, ktorí správu o zdravotníctve písali a schválili, majú nejakú predstavu, čo chcú urobiť a chcú byť za výsledky zodpovední, lebo ukazujú, ako sa to dá merať, kým na doprave nič také nie je.

Zlepšil sa za rok prístup k informáciám?

Postupne sa to zlepšuje. Zdá sa mi, že v zdravotníctve je veľký tlak na získavanie informácií aj z vnútorných zdrojov, aj tlak trošku lepšie rozmýšľať o probléme. Na druhej strane ani nevieme, koľko nám ide na IT. V doprave je veľmi veľa zdrojov, odkiaľ by mohli byť informácie, ale veľmi nečítam z tých správ, že zverejňovanie informácií sa stane štandardom. Chýba mi tam ťah na bránu.

Tri analýzy sú teda vonku. Čo teraz ďalej?

Kľúčové je nastaviť systém do budúcnosti. Príjemné prekvapenie pre mňa je, že v IT dali pomerne nízku hranicu na posúdenie projektu – 10 miliónov eur, kým v iných oblastiach je to viac. To, čo nemá byť priorita, je ex-post analyzovať ukončené projekty do detailov. Ale tam, kde je ešte možnosť zastaviť, zmeniť, tak to vždy sa oplatí. Príkladom je prešovský obchvat,  na to by sa ešte mali pozrieť analytici.

Budúci rok sa analytici chcú pozrieť na školstvo. Čo by malo byť podľa vás cieľom?

Vo všeobecnosti platí, že v každom sektore treba ísť po úsporách a potom sa treba rozhodnúť, ako ich využiť. V prípade školstva je to trochu iné, tam je naozaj ťažké povedať, ktoré opatrenia dokážu výrazne zlepšiť školstvo. Ak zaplatíme viac existujúcim pedagógom, to neznamená, že od zajtra budú lepšie učiť. Výsledky budú až v dlhodobom horizonte. Pre mňa ako pre rodiča by bolo veľkým prínosom, keby sa pouvažovalo v rámci Hodnoty za peniaze, ako zmodernizovať učebný proces. Pre mňa osobne stráca význam aj striktné zaradenie obsahu do jednotlivých predmetov. Málo sa pozeráme na školstvo budúcnosti.

Dosť sa debatuje o platoch učiteľov. Mala by dať analýza odpoveď aj na to, ako nastaviť systém odmeňovania v školstve?

To je dôležité z pohľadu selekcie kvalitných učiteľov. Podľa mňa to však zďaleka nie je finálnym riešením. Odstránime niektoré negatívne efekty, ale ešte sme neurobili nič pre to, aby budúcnosť bola trochu iná.

Foto – TASR
Foto – TASR

Náš dlh je okolo 53 %. Máme alebo nemáme vysoký dlh?

Dá sa na to pozerať legislatívne aj ekonomicky. Ak rešpektujeme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, nemali by sme hovoriť, že máme nízky dlh, keďže ten je ešte stále v sankčných pásmach zákona. Keď sa pozrieme na to, kedy a pri akých úrovniach sa krajiny dostávali do problémov, bezpečné hranice by pre malé otvorené ekonomiky bez vlastnej menovej politiky mohli byť niekde okolo 40 % HDP aj vo väzbe na starnutie populácie. Aj OECD hovorí, že úrovne dlhu, ktoré by mali krajiny Európy cieľovať v dlhodobom horizonte, sú niekde medzi 35 až 55 %.

Minister financií Kažimír chce zmeniť dlhovú brzdu. Je to dobrý nápad?

Dôraz je podľa mňa na nesprávnom cieli. V dobrých časoch treba šetriť, a nie vymýšľať spôsoby, ako minúť ešte viac. Ja som raz vyčíslil, že keby aj vláda minula oproti svojim vlastným plánom o 5,5 miliardy viac, ešte stále by sa nedostávala s dlhom do naozaj problémových pásiem ústavného zákona. Koľko chceme minúť navyše, 10 miliárd? Stále tomu nerozumiem, prečo je tá motivácia taká výrazná. Preto niekoľko rokov tvrdíme, že by bolo vhodné zaviesť výdavkové limity, ktoré ústavný zákon predpokladá, aby nedochádzalo k tomu, že v dobrých časoch sa prejedia všetky dodatočné príjmy a nevytvorí sa vankúš na horšie časy.

Jeden z argumentov, prečo sa má zmeniť dlhová brzda, je ten, že si vieme lacno požičať peniaze. Je to dostatočný argument?

Ak ide o to, aby sa zohľadnili hotovostné rezervy štátu, vnímam to ako technický argument, ktorý sa dá riešiť. Otázka potom je, že keď meníme definíciu dlhu, či zmeníme o rovnakú sumu aj pásma.To, čo považujem za zásadný problém, je investičná výnimka, ktorá by bola Pandorinou skrinkou, ktorá môže otvoriť rôzne iné možnosti, čo je investícia. Otázka potom je, že keď meníme definíciu dlhu, či zmeníme aj o rovnakú sumu pásma. Je ľahké teoreticky zdôrazniť, že pri nízkych úrokoch je viac vládnych projektov rentabilných, no na druhej strane projekt Hodnota za peniaze ukazuje, že nezvládame efektívne ani súčasný objem investícií.

Veríte tomu, že v roku 2019 budeme mať mierny rozpočtový prebytok?

Oproti minulosti je pozitívom, že momentálne vieme povedať, že sa tam vieme dostať relatívne bezbolestne, ak nepríde veľký vonkajší šok. V aktuálnom návrhu rozpočtu nie je tak veľa rizík, ako bolo v minulosti, lebo ciele sa posunuli o dva roky a nie je potrebné toľko nových opatrení, skôr naopak. Aj vládne čísla ukazujú, že keby sa nerobili žiadne opatrenia, vyrovnaný rozpočet by sme mali skôr, nie až v roku 2019. Práve vládnou politikou sa hlavný cieľ posúva.

Vy by ste taký rozpočet poslali do Bruselu?

Z môjho pohľadu by sme mohli mať aj oveľa ambicióznejšie ciele.

Český minister financií Andrej Babiš dotiahne štátny rozpočet tento rok do prebytku, ale aj celkové verejné financie skončia blízko nuly. Nemci majú prebytok. V čom sú iní ako my?

Nemci sa vždy snažili dodržiavať pravidlá, stanovili si ambiciózne ciele, ktorých sa držia. My už tri roky za sebou nejdeme veľmi bližšie k strednodobému cieľu, k čomu sme sa zaviazali, skôr sme posunuli plány. Verejné financie Českej republiky nepoznám až tak do detailov.

Na jednej strane sa zdá, že externá kontrola je silnejšia, veď rozpočet posielame do Bruselu, máme rozpočtovú radu, no aj tak patríme ku krajinám, ktoré nedokážu plniť to, k čomu sa zaviazali. O čom to svedčí?

V Európe je všeobecná nálada, že nikomu sa nič nestane. Tlak bol a je relatívne väčší na krajiny, ktoré majú deficit nad troma percentami. Európska komisia úplne rezignovala na krajiny, ktoré sú pod tromi percentami a nesmerujú dostatočne rýchlo k strednodobému cieľu. O Slovensku a ďalších krajinách sa v Bruseli diskutovalo. Zdá sa, že Komisia musela prísť s čudným odôvodnením, aby nepovedali, že vznikla nadmerná odchýlka. Ústavný zákon hovorí, že dlh máme stále v sankčných pásmach. To by mohol byť ďalšou motiváciou smerovať k vyrovnanému rozpočtu. Ako sme však videli, kontrolka začne významnejšie blikať až vtedy, keď je dlh blízko 55 %. Momentálne sme pod touto hranicou. Vidíme, že ak externý tlak nie je na nás vyvíjaný, my sami od seba veľa vecí nespravíme.

Aké máte vzťahy s ministerstvom financií?

Korektné v odbornej rovine. Pri posúdení návrhu rozpočtu dávame navyše dotazníky a dostávame na ne odpovede. Asi ich zverejníme aj na webe, aby verejnosť videla, čo sa pýtame a aké odpovede dostávame. V súčasnosti cítiť vo vzduchu menej priateľskú atmosféru ako v minulosti a sem-tam sa objavia komentáre, ktoré to naznačujú. Ale to nie je len u nás, platí to pre viaceré fiškálne rady v Európe. Takže zatiaľ sú tie vzťahy v rámci európskej normy.

Vám sa v lete končí mandát v rozpočtovej rade. Už viete, čo budete robiť?

Nechávam zatiaľ dvere otvorené na rôzne strany. Už som raz povedal, že Hodnota za peniaze je dobrý projekt na to, aby sa v tom pokračovalo. Ak budem vidieť, že to má zmysel, rád sa pridám v nejakej forme. Ale nerád by som opustil všetky fiškálne otázky, ktoré riešim napríklad aj v združení európskych fiškálnych rád, kde som teraz podpredsedom. Myslím si, že v tejto oblasti bude stále čo robiť aj po júni.

Ľudovít Ódor (40) bol v rokoch 2003 až 2005 hlavný ekonóm ministerstva financií a šéf Inštitútu finančnej politiky. Od roku 2006 do septembra 2010 bol členom Bankovej rady NBS. Následne bol poradcom premiérky a ministra financií v rokoch 2010 až 2012. Od júna 2012 je členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Od septembra 2015 je podpredsedom Networku nezávislých fiškálnych inštitúcií EÚ a od roku 2016 hosťujúcim profesorom na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Vyštudoval matematiku a manažment na UK v Bratislave.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Ekonomika

Teraz najčítanejšie