Denník N

Andrej Danko: Verný spojenec Roberta Fica

Spoza Roberta Fica vykúka Andrej Danko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Spoza Roberta Fica vykúka Andrej Danko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rozhodujúci spor medzi premiérom a Kiskom tu už dávno je a Smeru v ňom pomáha Andrej Danko.

Autor je doktorand na Katedre politológie UK

Po Kiskovom vete Dankovej novely rokovacieho poriadku a tvrdších slovách na adresu ministra vnútra to vyzerá, že konflikt medzi prezidentom a premiérom je na svete. V skutočnosti prebieha od nástupu prezidenta do úradu, a to pre (ne)vymenovanie ústavných sudcov.

Konflikt je závažný, pretože v hre je rozsah ústavných právomocí prezidenta. Potvrdzujú to aj príklady z krátkych politických dejín samostatného Slovenska. Jeden z prvých sporov medzi sebou Mečiar a Kováč viedli v otázke odvolania ministra Mečiarovej vlády. Aj tie o referende v roku 1997 a o amnestiách v sebe zahŕňali rôzne interpretácie ústavných právomocí, aj keď posledný presiahol rámec prvého prezidenta a prvého premiéra a v podstate trvá dodnes.

Inak to nebolo ani v prípade Gašparoviča a Dzurindu (viceguvernér NBS) a Gašparoviča a Radičovej (generálny prokurátor).

Dvaja proti jednému

Spor o obsadení ústavného súdu za predchádzajúcimi konfliktmi medzi premiérom a prezidentom nezaostáva ani v ďalekosiahlom význame. Stačí pripomenúť, že počas Kiskovho funkčného obdobia skončia vo funkcii deviati sudcovia, čo je počet sám osebe postačujúci na väčšinové rozhodnutie pléna tohto súdu.

Zaujímavé je, že rozdiel oproti minulým sporom nie je ani v spolupráci premiéra a predsedu parlamentu. Fico a Danko sú v tejto téme na jednej lodi, keď Danko bráni novým voľbám kandidátov v Národnej rade. Pritom na zvolenie kandidátov na ústavného sudcu nie je potrebná ústavná väčšina, a tak by ich teoreticky mohla zvoliť časť opozície a koalície spoločne bez hlasov Smeru.

Danko sa odvoláva na stále prebiehajúce rozhodovanie Ústavného súdu o (doteraz) poslednej neúspešnej sťažnosti kandidátov. Poradca predsedu vlády pre spravodlivosť túto sťažnosť interpretoval ako nástroj „tlaku na prezidenta dodržiavať ústavu“. Je to náhoda, zhoda právnych názorov alebo niečo viac? Osobitne, ak vezmeme do úvahy, že séria rozhodnutí samotného Ústavného súdu má od jednoznačnosti ďaleko.

Danko sa po vzore svojho predchodcu Pellegriniho dokonca zahral na Ústavný súd, keď vysvetlil, že prezident nemôže posudzovať „vhodnosť, resp. nevhodnosť kandidáta“. Chýba tak dôvod myslieť si, že ak by Ústavný súd akékoľvek ďalšie sťažnosti neúspešných uchádzačov zamietol, predseda SNS by sa za novú voľbu postavil.

Gordický uzol

Benátska komisia, ku ktorej sa prezident obrátil, môže priniesť autoritatívne stanovisko, ale tento gordický uzol sama nerozpletie. Ústavný súd zas nevyužil možnosť vydať právne záväzné stanovisko, keď minulý rok odmietol Kiskovu žiadosť o výklad ústavy. Kľúčovým aktérom v spore preto okrem prezidenta a predsedu vlády (a jeho strany) ostáva práve Danko.

Nedá sa vylúčiť, že koalícia nakoniec pretne gordický uzol zmenou systému výberu sudcov tak, aby platila aj na pozície, ktoré sa už uprázdnili (koniec koncov, spolu s Mostom ju Smer a SNS sľúbili v programovom vyhlásení). Tým by vzniklo množstvo ďalších právnych otázok. Odpoveď na otázku, kým je v tomto spore Danko pre Fica, je však jasná už teraz: jeho verný spojenec.

Teraz najčítanejšie