Denník N

Stretnutie s mimozemšťanmi je stretnutím so sebou samým, tvrdí sci-fi roka

Je naivné očakávať, že bytostiam z iných kútov vesmíru stačí odvysielať digitálne kódovanú Mozartovu symfóniu či skicu Leonarda da Vinciho a budú mať o nás jasnú predstavu.

Predstavte si, že na Zemi pristávajú návštevníci z vesmíru. Ich čudesné objekty sa objavujú v rôznych miestach sveta. Neútočia, vyčkávajú, kým sa ľudstvo spamätáva z paniky. Čo sú zač a aké sú ich zámery? Čelí ľudstvo invázii či mierovej návšteve?

Zistiť to je hlavná misia tímu vedcov-odborníkov v novom sci-fi blockbusteri s názvom Prvý kontakt. Na rozdiel od klasiky žánru, v ktorej treba agresívnych votrelcov veľkolepo vybombardovať (Deň nezávislosti), tu sa hľadá spôsob, ako sa navzájom dorozumieť.

A hoci platí, že úloha hlavnej hrdinky, jazykovedkyne Luise (Amy Adams), vychádza zo špekulatívnej fikcie, tento príbeh vôbec nie je nereálny – pri OSN skutočne pracuje úrad pre komunikácu s prípadnými návštevníkmi z kozmu.

Ohromené reakcie hovoria o sci-fi roka, aj keď veľmi zvláštnom.

Kanaďan Denis Villeneuve, režisér minuloročnej, na tri oscary nominovanej snímky Sicario, nakrútil pomalý, priam komorný film s minimom akcie, s vťahujúcou vizualitou a precíznym budovaním atmos­féry.

Prvým kontaktom pokračuje vlna bystrých sci-fi filmov, ktoré prišli pred pár rokmi, keď to vyzeralo tak, že vedecká fantastika vyčerpala svoje témy a príbehy budúcnosti ľudstva budú patriť fantastike v štýle Hviezdnych vojen.

Ukázal sa pravý opak: popkultúra 21. storočia prijala za svoj idol postavu počítačového geeka a predstavu, že inteligencia môže byť sexy. Snímky Gravitácia, Interstellar či Marťan začali na plátne testovať kozmologické teórie, alebo riešiť problém umelej inteligencie (Ona, Ex Machina).

Aj Prvý kontakt je filmom, ktorého recenzie nájdete v prestížnych vedeckých magazínoch. Dobrodružstvo dvoch hodín príbehu je najmä intelektuálne.

maxresdefault

Kto zaútočí prvý

Je naivné očakávať, že bytostiam z iných kútov vesmíru stačí odvysielať digitálne kódovanú Mozartovu symfóniu či skicu Leonarda da Vinciho a budú mať o nás jasnú predstavu.

Kto povedal, že mimozemšťania poznajú binárne kódovanie, geometriu a komunikujú vizuálnymi znakmi? Môžu mať dokonale odlišné zmyslové ústrojenstvo.

Ľudstvu dlho trvalo rozlúštiť písmo vlastných predkov a až nedávno prišlo poznanie o živočíšnych druhoch či rastlinách, ktoré spolu komunikujú na našej vlastnej planéte.

Otázka na lingvistov, biológov, filozofov či teoretikov komunikácie znie, ako rozoznať bez spoločného základu, čo vôbec je komunikácia a čo iba náhodný šum bez významu.

Amerického spisovateľa Orsona Scotta Carda to viedlo k neveselému záveru, že stretnutie s radikálnou cudzotou sa musí skončiť vojnou. Aj keby sa vo vesmíre zrazili dve mierumilovné civilizácie, nemožnosť komunikácie im káže preventívne zaútočiť: ak neviem, či ma ten druhý ne­chce zahubiť, musím sa pokúsiť prvý zahubiť ja jeho.

_91057636_arrival_jeremy_renner_cut

Dojímavé sci-fi

Prvý kontakt dokáže tento kontakt nadviazať, ale úspešný je aj pre kontrakt s rôznorodým publikom. Má čo povedať technickým geekom aj ich frajerkám/frajerom a všetkým, čo hľadajú romantický príbeh.

V Hollywoode vždy okrem záchrany vesmíru a ľudstva ide o súkromie hrdinu, ale až s Interstellarom sa objavil žáner „dojímavého sci-fi“, ktoré je schopné poslať austronauta cez červiu dieru na opačný koniec kozmu iba preto, aby mohol vybičovať emócie pri zvítaní sa s rodinou.

Prvý kontakt sa tiež mení na osobný, až rodinný a romantický príbeh hlavnej hrdinky.

Nevýhodou skladačky je, že prichádza pred koncom o konzistentnosť a budí skôr otázky. Dopláca na potrebu, ktorá filmy znevýhodňuje pred televíznymi seriálmi: diváka musí uvariť za dve hodiny príbehu a musí mu ponúknuť prekvapivý zvrat.

Napriek tomu je to stále výnimočný film. Napríklad aj o tom, že stretnutie s mimozemskou inteligenciou je v skutočnosti stretnutím človeka so sebou samým.

Oscary

Teraz najčítanejšie