Denník N

Mikloš chce zmeniť školstvo. Neznamená to môj návrat do politiky, hovorí

Foto - tasr
Foto – tasr

Okrem ministra školstva Petra Plavčana chce pripraviť reformu školstva aj bývalý minister Ivan Mikloš.

Deti na Slovensku sú v škole nešťastné, majú stále horšie výsledky v medzinárodných porovnaniach, naša veda nemá dostatočnú kvalitu. Tieto problémy chce riešiť projekt To dá rozum, ktorý pripravuje nezisková organizácia Mesa 10 a jej prezident a bývalý minister financií Ivan Mikloš.

Priniesť chce zásadné zmeny školstva. Údaje o slovenskom školstve sú podľa nich alarmujúce a poukazujú na „zlyhávanie súčasného školstva, ktoré nepripravuje naše deti na výzvy budúcnosti“.

Mikloš vidí hlavný problém v tom, že ľudia, ktorí prejdú naším vzdelávaním, nie sú pripravení na nové typy práce. Až štvrtina ľudí napríklad neovláda prácu s počítačmi.

V porovnaní s inými vyspelými krajinami vieme pracovať s dátami a faktami len na priemernej úrovni  a medzigeneračné zrýchlenie v týchto zručnostiach je veľmi nízke, čím sa naše zaostávanie môže ešte prehĺbiť. „V školstve cítime obrovský dlh,“ hovorí Mikloš.

Dnešný vzdelávací systém je podľa neho prežitý. Príprava reformy však nie je jeho návratom do aktívnej politiky.

Zmeniť treba celý systém

„Až 45 percent pracovných miest na Slovensku, čo je najväčší podiel v rámci OECD, je stredné až vysoké riziko, že ľudí nahradia stroje. Na každé z nich podľa OECD pribudne ďalších päť miest v podporných službách s vyššou pridanou hodnotou, vyžadujúcich schopnosť prispôsobiť sa novej práci a mať dobré komunikačné schopnosti,“ píšu autori projektu.

Dnes nehovoria o konkrétnych zmenách, ktoré by mali nášmu školstvu pomôcť. Na tých chcú teraz pracovať a spolupracovať aj so svetovými odborníkmi. Kedy by ich mali predstaviť, zatiaľ autori projektu nehovoria. „Projekt je viacročný, netlačí nás čas,“ hovorí Mikloš. Na projekte už pracujú niekoľko mesiacov.

Zmeny by však podľa Miloša mali byť v celom systéme vzdelávania, nielen v jednotlivých častiach. To znamená od predškolského vzdelávania, cez základné, stredné, vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie.

V stredno- až dlhodobom horizonte chce projekt zvrátiť viaceré nepriaznivé trendy. Nejde totiž len o automatizáciu či digitalizáciu ekonomiky, ale aj o nepriaznivý demografický vývoj a prehlbovanie socio-ekonomických nerovností.

Dnes si tak autori projektu zadefinovali problémy, ktoré školstvo má, diskutovali o nich s odborníkmi a pripravili víziu, ako by malo školstvo vyzerať  v roku 2040.

„Rok je daný tak, že ak by po budúcich voľbách boli prijaté navrhované zmeny, v  roku 2040 by celá jedna generácia prešla novým vzdelávaním,“ vysvetľuje manažérka projektu Renáta Králiková.

Veľkú reformu školstva pripravuje aj ministerstvo, ktoré vedie nominant SNS Peter Plavčan. Autori projektu To dá rozum hovoria, že sledujú prácu na ministerstve a niektorí poradcovia ministra ako Zuzana Zimenová či Vladimír Burjan spolupracujú aj na Miklošovom projekte. „Snažíme sa spojiť všetky pozitívne úsilia k dosiahnutiu zmeny, ktorá bude čo najlepšia,“ hovorí Králiková.

V materiáli, ktorý ministerstvo predstavilo, je podľa nich pár zmien, ktoré sa prekrývajú aj s nápadmi To dá rozum.

Ako vyzerajú vízie

A ako by malo vyzerať školstvo o 24 rokov? Každé dieťa má získať rovnako kvalitné základné zručnosti a vedomosti. Systém vzdelávania by sa mal prispôsobovať deťom a študentom. Učitelia by mali pracovať vo viacčlenných odborných tímoch, čo im umožní individuálny a profesionálny prístup.

„Po získaní základných zručností a znalostí si študenti budú naprieč disciplínami a teoretickými i praktickými oblasťami poznania spoluvytvárať cestu svojho ďalšieho rozvoja. Budú toho schopní, keďže od detstva sa budú učiť, ako si stanovovať ciele a aj ako ich dosahovať,“ povedal Peter Dráľ, ktorý na projekte spolupracuje.

A čo by sa mali naučiť? Všetci by mali vedieť bezpečne a efektívne používať informačné technológie, kriticky myslieť, mať schopnosť argumentovať aj tímovo pracovať.

Mal by sa zmeniť aj systém, ako sa učí – žiaci by mali riešiť praktické problémy a učenie by malo prebiehať tam, kde to bude najvhodnejšie. Na vyšších stupňoch sa majú žiaci aktívne zapojiť aj do výskumných a praktických projektov. Súčasťou vzdelávania má byť aj rozvoj kultúrneho cítenia, podpora zdravého životného štýlu, etických a morálnych hodnôt, aktívneho občianstva a schopnosti oceňovať odlišnosti.

Učitelia majú byť v novom systéme motivovaní, empatickí, neustále sa rozvíjajúci. Rodičia maj byť vo vzdelávaní partnermi.

Teraz najčítanejšie