Vzopreli sa komunistickej totalite, prevezmú Ceny Pamäti národa. Uctia si aj Bradyho
17. novembra si ocenenie prevezmú štyria bojovníci proti komunistom. Dve Češky a dvaja Slováci.
Ludmila Vachálová vynášala správy svojho brata z väzenia, nakoniec aj ju komunisti odsúdili za velezradu.
Jitka Malíková pomáhala rehoľníkom a kňazom a komunisti ju odsúdili na jedenásť rokov väzenia za velezradu ako vedúcu protištátnej skupiny.
Anton Tomík skončil v uránových baniach, pretože si so spolužiakmi založili študentský Spolok antikomunistov. Z Jáchymova sa mu podarilo utiecť, ale na štvrtý deň ho chytili.
Rudolf Dobiáš vydával protikomunistické letáky, bojoval za zatvorených katolíckych kňazov. Tiež skončil v uránových baniach, stretol sa tam s viacerými intelektuálmi a umelcami. Až neskôr sa mu podarilo vrátiť k svojej láske – písaniu kníh.
Štyri príbehy bojovníkov proti komunizmu dnes večer na výročie Nežnej ocenia. Dve Češky a dvaja Slováci si v Národnom divadle v Prahe preberú Ceny Pamäti národa, ktoré im udelilo Post Bellum.
Ocenia aj Bradyho
Výnimočne ocenia aj Jiřího Bradyho, ktorý počas 2. svetovej vojny prežil koncentračné tábory v Terezíne a Osvienčime a veľkú časť svojho života zasvätil osvete o holokauste.
Bradyho odmietol vyznamenať český prezident Miloš Zeman k vzniku Československej republiky 28. októbra, pretože jeho synovec minister kultúry Daniel Herman sa stretol s dalajlámom. Incident vyvolal v Česku veľkú nevôľu.
„Želal by som si, aby tohtoročné Ceny Pamäti národa vzdali hold pánovi Bradymu, ako aj ďalším nesmierne zaujímavým, statočným a inšpiratívnym ľuďom. Nechcem, aby toto občianske ocenenie, ktoré tu máme sedem rokov, teda dlhšie, než sa ujal úradovania na Hrade Miloš Zeman, ľudia chápali ako politický protest proti správaniu sa prezidenta. Uznávam však, že v dnešnej situácii sa dá len ťažko tento pocit vyvrátiť,“ povedal riaditeľ Post Bellum Mikuláš Kroupa.
Tohtoročných laureátov ceny vyberalo niekoľko tisíc dokumentaristov, bádateľov, učiteľov, spolupracovníkov aj darcov organizácie.
„Ceny Pamäti národa tento rok splnia aj želania pre ocenených, ktoré sa týkajú nielen osobných túžob, ale aj tém, čo hýbu dnešnou spoločnosťou,“ dodáva Kroupa.
Galavečer v Národnom divadle v Prahe pôjde naživo od 20.00 h na Dvojke RTVS, ČT2 a v Českom rozhlase Plus.
Laureáti Pamäti národa
Z väzenia vynášala správy od brata, potom zatkli aj ňu
Ludmila Váchalová (1936) strávila takmer šesť rokov v komunistickom väzení, z toho prvých deväť mesiacov na samotke s malým zamrežovaným okienkom na strope. A to len preto, že na Západ preposielala správy svojho brata.
Každý deň ju bachari vodili na dvoj- až trojhodinové výsluchy. „Aspoň sa niečo dialo,“ hovorí. „Bolo to znesiteľnejšie, než byť stále sama na cele.“
Jej brat dokumentoval v správach podmienky v trestaneckom tábore Horní Slavkov, kam ho zavreli za prechod hraníc. Vtedy len 17-ročná Ludmila mu do väzenia nosila papier, kopiráky, fotoaparát, a potom správy pašovala von a na Západ.
4. decembra 1954 pred ich domom zaparkovalo šesť áut s eštebákmi, prehľadali dom a Ludmilu odviezli. Domov sa vrátila až v roku 1960.Trest si odpykávala postupne v ženských väzniciach v Chebe, Želiezovciach a v Pardubiciach.
Pretože odmietla donášať na ostatné väzenkyne, nesmela dostávať balíčky.
Po návrate pracovala v Československých štátnych dráhach, kde zostala až do dôchodku.
V byte ukrývala kňazov a rehoľníkov
Jitku Malíkovú (1926) vo vykonštruovanom procese odsúdili na jedenásť rokov väzenia za velezradu. Komunisti ju obžalovali ako vedúcu protištátnej skupiny, keď vo svojom byte ukrývala a pomohla za hranice niekoľkým prenasledovaným rehoľníkom a kňazom.
Zatkli ju v roku 1953. „Bola som na fakulte, akurát sme mali telocvik – plávanie. Vytiahli ma rovno z bazéna.“
Vtedy 27-ročnú študentku medicíny vypočúvali najprv v Bartolomejskej, potom na Ruzyni. „Betónová dlážka, neustála zima, tvrdé výsluchy,“ popisuje Malíková podmienky.
Do protokolov si vyšetrovatelia zaznamenávali, čo potrebovali počuť, a tak sa im študentka vysmiala, nech si napíšu, že otrávila Klementa Gottwalda.
Malíková prešla väznicami a trestnými tábormi v Želiezovciach, Trnovciach, Ilave a Pardubiciach, pracovala za minimálnu mzdu najmä v poľnohospodárstve. Prepustili ju na amnestiu roku 1960.
Medicínu nikdy nedoštudovala, mohla pracovať len ako robotníčka. Až neskôr sa jej podarilo doplniť si vzdelanie a až do penzie pracovala ako laborantka v nemocniciach.
Tlačili protikomunistické letáky, odsúdili ho za velezradu
Rudolf Dobiáš (1934) prežil šesť rokov v otrasných podmienkach pracovných lágrov a baní na Slavkovsku a Příbramsku. Odsúdili ho za velezradu. Spolu so svojimi kamarátmi z tajného skautského oddielu tlačili protirežimové letáky.
Vyzývali v nich, aby ľudia nevstupovali do družstiev, protestovali proti prenasledovaniu cirkví, vyzývali národ, aby sa bránil komunistickému teroru.
Pre Rudolfa Dobiáša si ŠtB prišla 23. decembra 1953. Vtedy 19-ročný mladík, vysokoškolský študent ruštiny a slovenčiny, akurát rúbal drevo.
Nasledovali tvrdé výsluchy, hlad a útrapy vyšetrovacej väzby v Bratislave. Do mesiaca komunisti pozatýkali celú Dobiášovu skautskú skupinu a v júni 1954 už všetkých odsúdili a poslali do pracovných lágrov.
Po prepustení na amnestiu pracoval na stavbách ciest a železničných tratí. Angažoval sa v ochotníckom spolku a nadviazal na svoje prvé básnické pokusy z väzenia, písal aj poviedky a rozprávky pre deti.
Po roku 1989 pracoval krátko ako novinár, neskôr ako spisovateľ na voľnej nohe.
Z lágra utiekol tunelom
Antona Tomíka (1932) zatkla ŠtB spolu s jeho priateľmi na výlete v Slovenskom raji v lete 1951. Údajne mali pri sebe granáty a pištole.
Podľa Tomíka však bolo všetko inak. Ako podozrivých ich bezdôvodne označili lesníci, potom už nasledovalo rýchle zatknutie. Počas štúdií na Vyššej priemyslovej škole v Bratislave založil koncom leta 1950 so spolužiakmi skupinu SAK– Spolok antikomunistov.
Mladíci skončili v Leopoldove, v neslávne slávnej vyšetrovni nazývanej Mlyn.
Tomíkov otec sa nervovo zrútil a v 16-ročnom mladíkovi sa usadil pocit krivdy a nespravodlivosti. Rozsudok znel na 15 rokov za velezradu a práce v uránových baniach na Jáchymovsku. Koncom leta 1955 sa spolu s ďalšími spoluväzňami pustili do hrabania tunelu. Útek sa však nevydaril, Tomíka Štátna bezpečnosť chytila na moste cez rieku Ohře.
Policajti po ňom začali strieľať a trafili ho do panvy. Za útek dostal Anton Tomík dva a pol roka trestu navyše, amnestovali ho v roku 1960.
Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.
Aj s vašou pomocou môžeme kontaktovať pamätníkov!
Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk). Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).
Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na [email protected]. Podporte nás svojimi nákupmi cez e-shop prostredníctvom portálu www.podporte.sk. Nestojí vás to ani cent navyše a je to úplne jednoduché. Iba nakupujete ako obyčajne a súčasne konáte dobrý skutok.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
