Dôchodcovia v druhom pilieri: z rentiérov investori

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Dôchodcovia v druhom pilieri: Z druhého piliera už vznikol nárok na dôchodok niekoľkým tisícom sporiteľov. Niektorí si dali vyplácať doživotnú rentu, niektorí si, bohužiaľ, pre nízky vymeriavaci základ nenasporili dosť ani na minimálnu ročnú rentu. Mnoho čerstvých dôchodcov, ktorí si nasporili dosť, zvolilo inú možnosť: nechali si peniaze v správcovskej spoločnosti na ďalšie zhodnocovanie. Je to správna voľba, alebo nie? A ak áno, kam by mali investovať?

Dôchodcovia nie sú skupinou, ktorá by sa mala hnať za vysokými výnosmi. S vysokými výnosmi sú nerozlučne spojené aj vysoké riziká. Populárny mýtus, že „akcie sú vždy výnosnejšie ako dlhopisy“, zďaleka neplatí pre všetky trhy a už vôbec nie v období, ktoré je typické pre dĺžku života na dôchodku. Typický dôchodca z druhého piliera by mal investovať konzervatívne. Viac ako otázka „koľko môžem zarobiť“ by ho mala zaujímať otázka,„ako uchovať hodnotu peňazí“.

V období od októbra 2015 do októbra 2016 zhodnotili dlhopisové fondy správcovských spoločností majetok sporiteľov od 1,5 do 4,5 percenta. Je to veľa, alebo málo? Výnosy z konzervatívnych aktív už zďaleka nie sú, čo bývali. Spomeňme si na legendárnu socialistickú vkladnú knižku, ktorá pri dlhodobej viazanosti vynášala štyri percentá ročne. Sporiteľa by však mal zaujímať nie nominálny, ale reálny výnos. Pri deflácii vo výške 0,8 percenta činil reálny výnos v dlhopisovom fonde od 2,0 do 5,1 percenta. Aj v prípade najnižšieho výnosu je to podstatne viac, ako ponúkajú banky na termínovaných vkladoch.

Nevieme povedať, ako dlho bude trvať obdobie nízkych výnosov z konzervatívnych aktív, ani ako hlboko ešte môžu tieto výnosy klesnúť. Na príklade Japonska však môžeme tušiť, že takéto obdobie môže trvať veľmi dlho. A na príklade výnosov z nemeckých dlhopisov vidíme, že trh nemá problém akceptovať aj negatívny výnos. To, čo mnohých inštitucionálnych investorov zaujíma, už nie je výška výnosu, ale bezpečnosť, t. j. schopnosť dlžníka vrátiť požičané peniaze.

V čase nízkych výnosov sa konzervatívny investor musí pozerať na dva faktory: výšku inflácie respektíve deflácie, a výšku poplatkov. Bežný investor (kam patrí obrovská väčšina našej populácie, nielen dôchodcov) si málokedy uvedomí, aký veľký vplyv majú poplatky na výšku reálnych výnosov. Predstavme si, že niekto má v banke uložených desaťtisíc eur. Ak je mesačný poplatok vo výške šesť eur (= 72 eur ročne), z výnosu ubudne 0,72 percenta ročne.

To je spravidla viac, ako v súčasnosti banky ponúkajú na bežných a termínovaných vkladoch. Výhodou bankového vkladu je bezpečnosť. Nevýhodou nízky výnos a obmedzená ponuka investičných produktov. Každá banka, samozrejme, ponúka aj podielové fondy. V dlhopisových podielových fondoch sa však poplatok za správu pohybuje od 0,6 do 1,2 percenta ročne, čo je podstatne viac ako v DSS.

Dôchodcovia, ktorí nepožiadali o výplatu z druhého piliera, sa namiesto rentiérov de facto stali investormi. Pokiaľ nasporené prostriedky nutne nepotrebujú na pokrytie bežných životných potrieb, môžu v druhom pilieri benefitovať z kombinácie slušného výnosu a nízkych poplatkov. V čase, keď výnosy z konzervatívnych aktív klesajú pod nulu, to nie je zlá voľba. Reálny výnos je vďaka nízkym poplatkom spravidla vyšší ako banke, a určite vyšší ako v podielových fondoch.