Finančná správa platí za hodinu IT práce vyše sto eur len na základe opisu prác na jednu A4

Tri dodatky k IT zmluve, za ktoré finančná správa zaplatí dokopy 17 miliónov eur, sú názornou ukážkou toho, ako sa dá len ťažko orientovať v tom, za čo presne a prečo také vysoké sumy platí štát IT dodávateľom.

Dodatky, o ktorých hovoríme, uzavrela finančná správa postupne za posledný rok. Kryjú obdobie od októbra 2015 do júna 2017, s výnimkou apríla tohto roku.

Spoločné majú, že v každom z troch dodatkov sa opis toho, za čo finančná správa platí milióny eur, obmedzil len na zopár bodov s rozsahom jednej A-štvorky. Hovorí sa v nich o podpore pri odstraňovaní chýb, konzultáciách či o zabezpečení technickej podpory.

Reč je o zmluvách, podľa ktorých štát platí dodávateľovi za jednu človekohodinu bežne aj viac ako sto eur.

Štedrá hodinová sadzba

Za prvé dva dodatky, ktoré pokrývajú obdobie 12 mesiacov (do konca októbra), zaplatila finančná správa IT firme Beset viac ako 9 miliónov eur. Od novembra s ňou uzavrela nový dodatok za 8 miliónov, ktorý je na osem mesiacov.

Z aktuálneho dodatku sa dá vyčítať, že finančná správa si na najbližšie mesiace objednala od dodávateľa 9450 hodín práce mesačne, čo je zhruba dvakrát viac ako v predchádzajúcom dodatku. Zrazu od dodávateľskej firmy potrebuje dvojnásobne väčší počet hodín konzultácií, technickej podpory, analýz či opráv chybných stavov. Z dodatku však nie je jasné prečo. Nie je v ňom žiadna kalkulácia. Keď daniari uzatvárali na jar zmluvu s Assecom, uviedli v nej aj rozpis jednotlivých pozícií, úloh aj počet dní, teda základnú kalkuláciu.

Finančná správa platí za objednané služby podľa aktuálneho dodatku milión eur mesačne. Hodinová sadzba na IT pracovníka vychádza na 107 eur. V predchádzajúcich dvoch dodatkoch vychádzala na IT odborníka pracujúceho na plný pracovný čas dokonca na 170 až 191 eur.

Šéf sekcie informatiky finančnej správy Milan Grega hovorí, že dodávateľa pritlačili na nižšiu cenu. Aktuálnu hodinovú sadzbu 107 eur považuje za bežnú cenu roly IT experta.

Malý prieskum na trhu ukazuje, že IT firmy na Slovensku platia viac ako 100 eur na hodinu skúseným IT senior vývojárom, ktorých zastrešuje nadnárodná firma. Finančná správa platí takú sumu momentálne asi 60 IT-čkárom, pracujúcim pre ňu na plný pracovný čas. Niekedy ich počet môže byť aj nižší, pracujú aj dlhšie ako 8 hodín denne.

Ak by na nejakom projekte robilo 60 IT expertov za 800 eur na deň v súkromnej sfére, muselo by ísť naozaj o veľký projekt. Na čo finančná správa potrebuje takto štedro platiť 60 ľudí, z dodatkov jasné nie je.

„Služby v týchto sumách sú vo svete IT obrovská zákazka. Nerozumiem, prečo neprešla štandardným verejným obstarávaním, ale nakupuje sa cez dodatok. Je to prinajmenšom podozrivé. Chýba mi aj vysvetlenie, či sa štátu neoplatí vybudovať si vlastné personálne kapacity namiesto platenia 100 eur na hodinu – hlavne, ak ide o dlhodobý kontrakt,“ hovorí Ján Hargaš zo Slovensko.digital.

Za čo platia

Opozičný poslanec Jozef Rajtár (SaS) si v súvislosti s troma dodatkami spomenul na poslanecký prieskum u daniarov. Šéf finančnej správy František Imrecze mal o výdavkoch na IT hovoriť v štýle, že sú to drobné, ktoré nehrajú žiadnu úlohu. „Pri stretnutí s poslancami pán Imrecze používal frázy typu, že už tu iba niečo doprogramujeme za štyri milióny, tu spravíme drobný projekt za sedem miliónov,“ povedal Rajtár.

Prečo si finančná správa objednala od dodávateľa dvojnásobne väčší počet hodín? A za čo vlastne platí?

Šéf daňových informatikov Grega vysvetľuje, že počet hodín, ktorý si potrebujú objednať od dodávateľa, vedia na pol roka dopredu pomerne presne odhadnúť. Preto podpisujú dodatky na 6 až 8 mesiacov, nie na niekoľko rokov. O tom, že to vedia pomerne presne odhadnúť, má svedčiť aj to, že doteraz vždy využili zazmluvnený počet hodín u dodávateľa. „Sme v situácii, že prioritizujeme to, čo sa vybavuje,“ povedal šéf IT finančnej správy.

Zložitosť situácie vykresľuje tým, že ročne od zamestnancov finančnej správy evidujú 100- až 150-tisíc žiadostí o pomoc s IT systémom. Služby externých IT špecialistov využívajú vtedy, keď ide o situáciu, s ktorou si už nevedia poradiť. Nárast počtu objednaných hodín vysvetľuje tým, že ich do toho nútia integrácie informačných systémov a zmeny legislatívy. „Dodatky sme podpisovali s vedomím, čo si finančne môžeme dovoliť,“ povedal Grega.

Šéf IT uviedol príklad, ktorý sa týka zverejňovania nedoplatkov: v zozname sa môže objaviť pohľadávka, ktorá bola splatná v roku 2002 a podľa zákona je premlčaná. Dodávateľ zisťuje, či a v ktorom roku došlo k chybe, či je to vôbec chyba, či ide o jednotlivú situáciu alebo systémovú chybu. Dodávateľ pripraví podklady a vyrobí algoritmus, ktorý zo systému automaticky vyberá nedobytné pohľadávky.

Dodávateľ za obdobie, ktoré pokryli dva predošlé dodatky, vykonal 311 funkčných úprav jednotlivých nástrojov na automatizované spracovanie dát a riešil zhruba 13-tisíc udalostí. Pod udalosťou sa rozumejú napríklad odborné konzultácie prostredníctvom mailu alebo osobná návšteva v IT centre finančnej správy v Banskej Bystrici. Grega neskôr pri autorizácii doplnil aj ďalšie činnosti – vývoj modifikácie existujúceho alebo vývoj nového softvéru. Z dodatkov však nič také nevyplýva, najbližšie k tomu má „tvorba nástrojov pre odstraňovanie konkrétnych typov chýb prostredníctvom aplikácie“.

„O vykonaných prácach je záznam v informačnom systéme. Ak zamestnanec dodávateľa potrebuje na riešenie problému 30 minút, do výkazu si napíše 30 minút,“ hovorí. Kalkulácie ani detailný prehľad vykonaných prác sme nevideli.

V apríli, teda v čase, keď sa spracovávali daňové priznania, služby dodávateľa nevyužili, lebo na to nemali uvoľnené potrebné peniaze. „Udalosti zostali nevybavené, riešili sa neskôr,“ povedal Grega.

Oslovili sme aj dodávateľskú firmu s otázkami, aké sú ich konkrétne výstupy vyplývajúce z dodatkov, o ktorých hovoríme, a prečo si finančná správa pýta teraz dvojnásobne väčší počet hodín. „Naša spoločnosť ctí zásadu nevyjadrovať sa k aktivitám u konkrétnych zákazníkov. Verím, že chápete naše stanovisko,“ uviedla firma Beset.

A čo súťaž?

Dopátrať sa toho, koľko stojí finančnú správu IT, nie je vôbec jednoduché. Súhrnné údaje nezverejňujú. Finančná správa patrí medzi pár inštitúcií s najväčšími IT výdavkami v tomto štáte. Nejasné vykazovanie IT výdavkov je však problém celej verejnej správy.

Zrejme k najpresnejšiemu odhadu sa dopracoval tím Hodnoty za peniaze: priemerné ročné IT výdavky Finančného riaditeľstva SR v rokoch 2010 až 2015 dosiahli 40 miliónov eur. Tvoria 9 percent celkových výdavkov ústrednej štátnej správy na informatizáciu.

Prečo finančná správa podpísala tri miliónové dodatky bez súťaže? „V podstate nemáme možnosť zmeniť dodávateľa. Súvisí to s technickými predpokladmi na to, aby to niekto vedel urobiť,“ hovorí Grega.

Peter Kunder z Aliancie Fair-play hovorí, že niektoré zmluvy na informačné systémy štát uzatvoril tak, že prakticky nie je možné na ich rozvoj alebo údržbu použiť inú firmu ako pôvodného dodávateľa.

„Samozrejme, je to extrémne nevýhodné a štát je v pozícii, že v podstate musí zaplatiť, čo si dodávateľ povie, alebo vybudovať systém nanovo. Súťaž na zmenu dodávateľa v takých prípadoch, samozrejme, nemá zmysel,“ hovorí Kunder.

Ak však dodatky zásadnejšie navyšujú pôvodnú zmluvnú sumu, prípadne sa dodatočne rozširuje informačný systém, mal by podľa Kundera formálne prebehnúť proces ďalšieho obstarávania.

„Hoci by sa použila výnimka na základe autorských práv a žiadna súťaž by neprebehla, došlo by aspoň k oceneniu dodatku vopred. A tiež by malo dôjsť k zverejneniu informácií vo vestníku verejného obstarávania. Pointou však je, že existuje niekoľko stoviek veľmi nevýhodných zmlúv, ktoré je bez zmeny legislatívy takmer nemožné zrušiť – a štát s tým roky nič nerobí,“ povedal Kunder.