štvrtok

Biele vrany dali za boj s rasizmom: bloger sledujúci extrémistov, Somálčanka a jej pomocníčka, učiteľka

Novými Bielymi vranami sú bloger Ján Benčík, somálska utečenka Khadra Abdile, pracovníčka charity Emília Trepáčová a učiteľka Monika Podolinská.

Biele vrany za rok 2016: Emília Trepáčová, Khadra Abdile, Monika Podolinská a Ján Benčík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bielu vranu tento rok nezískal nikto, kto by odhalil alebo upozornil na korupciu v štátnej správe. Po tom, čo lekár a poslanec OĽaNO Alan Suchánek vrátil ocenenie z roku 2015 a súťaž priznala, že keby mala všetky informácie, tak by mu ocenenie neudelila, dostali ocenenie ľudia, ktorí preukázali svoju výnimočnosť inak.

Novými držiteľmi Bielej vrany sú Ján Benčík, Khadra Abdile, Emília Trepáčová a Monika Podolinská. Ocenenie sa udeľuje od roku 2008.

„Biela vrana sa tento rok snažila prekonať hranice našej komunity. Ukázať, že nehľadá nedosiahnuteľné hrdinstvo, že odvaha môže byť bližšie, než si myslíme,“ povedala Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play. „V týchto turbulentných časoch potrebujeme empatiu, počúvanie sa a posúvanie hraníc hádam viac než kedykoľvek predtým, aby sme si porozumeli, boli schopní ochrániť demokraciu a dokázali žiť v mieri, rešpektujúc slobodu a svoje práva,“ hovorí Wienk.

Ján Benčík: Sleduje extrémistov na Facebooku

Za „odvážne systémové monitorovanie a rozkrývanie extrémistov napriek vyhrážkam a hroziacemu nebezpečenstvu“ získal Bielu vranu bloger Denníka N a ružomberský dôchodca Ján Benčík. Dva roky sleduje správanie slovenských neonacistov, extrémistov, konšpirátorov, ako aj žoldnierov bojujúcich na Ukrajine.

Benčík sleduje statusy alebo komentáre na Facebooku a podrobne sleduje slovenské, ruské aj anglické zdroje. Uverejnil už asi 60 článkov.

„Štyridsaťjeden rokov života som prežil v nechutnom totalitnom režime. Mám nechuť k tým, ktorí sa snažia zaviesť ďalšiu totalitu, ibaže tentoraz namiesto červenej hnedú,“ povedal Benčík, ktorému už v pošte prišla aj fotografia s nábojom.

V máji Benčíka prijal prezident Andrej Kiska. „Prezident vyjadril Jánovi Benčíkovi uznanie za jeho občiansky aktivizmus a odvahu,“ napísala vtedy prezidentská kancelária.

Foto - Prezidentská kancelária
Foto – prezidentská kancelária

Benčík sa narodil v roku 1948, pracoval v geologickom ústave a ako technik na montážach. Spoluzakladal VPN v Ružomberku, písal do Ružomberského hlasu. Neskôr bol učiteľom na základnej škole a pracoval na marketingu vo vydavateľstve.

„Mňa nezastrašia, hoci mnohí mi posielajú vyhrážky či uverejňujú komentáre, že už nebudem mať dlhý život. Medzi nimi aj akože normálni ľudia. Citujem jednu knihovníčku a majiteľku pedikérskeho salónu: ‚Budú prví na rade títo zapredaní pisálkovia, keď príde deň zúčtovania, a nebude to pekný pohľad.‘ V každom prípade si pre istotu všetky vyhrážky a urážky, ktoré sa ku mne dostanú, podrobne mapujem a odkladám. Sú ich desiatky. Niektorí ‚hrdinovia‘ majú anonymné nicky a boli by prekvapení, ako ľahko sú zistiteľné ich skutočné mená,“ povedal Benčík v marci v rozhovore s Karolom Sudorom.

„Cítim sa poctený,“ povedal o ocenení. Hovorí, že pri sledovaní a čítaní nenávistných komentárov na Facebooku je už imúnny. „Náckovia“ ho bežne označujú za starého opilca, feťáka alebo ŠtBenčíka.

Khadra Abdile a Emília Trepáčová: Jedna zachránila druhú

Khadra Abdile a Emília Trepáčová dostali ocenenie za „vzájomnú solidaritu a toleranciu“.

Prvá z nich je utečenka a matka malého 4-ročného Hamzu, s ktorým v roku 2013 prišla bez manžela na Slovensko, aby našla útočisko pred prenasledovaním rodiny v Somálsku. Získala tu azyl. Po prepuknutí utečeneckej krízy zažila viac urážok a útokov pre farbu pleti. V električke jej jeden útočník stiahol šatku a škrtil ju, potom na ňu a jej syna u lekára hádzali kamene.

Pomohla jej až pracovníčka Slovenskej katolíckej charity Trepáčová, ktorá to schytala za ňu – kým sa Khadra schovala do ambulancie, Trepáčová sa postavila útočníkovi do cesty. Ten na ňu napľul a dal jej dve facky. Útok vyšetruje polícia, potvrdil ho aj svedok, ktorý to videl. Trepáčová pomáha utečencom s integráciou do spoločnosti.

Abdile o útokoch poskytla veľký rozhovor denníku SME. „Medializáciou sa snažila upriamiť pozornosť spoločnosti na útoky, ktoré sa jej ako žene a moslimke opakovane diali. Chcela, aby o nich vedelo čo najviac ľudí a vnímali ich ako problém. Od útočníkov nežiada žiadne odškodnenie. Odvaha prehovoriť o svojej situácii a brániť sa obrátením na štátne orgány je u ženy v jej kultúre a veku výnimočná. Takisto je výnimočná aj v komunite utečencov odkázaných na milosť cudzej krajiny a prostredia, často neuvedomujúc si svoje práva,“ zdôvodnila rada súťaže, prečo ju ocenila.

„Mám zlé skúsenosti. Som sama žena s dieťaťom, ale ľudia mi nepomôžu, len sa prizerajú. Myslím si, že je to pre moju farbu pleti a preto, že neviem po slovensky, ale s istotou to neviem povedať,“ povedala Abdile o útokoch v rozhovore pre SME.

Po deviatich rokoch oceňovania je prvou Bielou vranou, ktorá nepochádza zo Slovenska. „Ďakujem všetkým, čo ma podporovali,“ povedala Khadra, ktorej ako právnička pomáha Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva.

Monika Podolinská, učiteľka z Muránskej Dlhej Lúky

Monika Podolinská je bývalá riaditeľka, teraz učiteľka základnej školy v obci Muránska Dlhá Lúka, ktorej žiakmi je 66 výhradne rómskych detí z blízkej osady Rúbanka. Ostatné deti z obce navštevujú základnú školu v Revúcej. Tento trend trvá už 15 rokov.

Aliancia Fair-play a Via Iuris ocenili, že škola pracuje s deťmi na báze individuálneho prístupu; majú veľmi dobré výsledky. „Vyhrali rôzne hudobné a výtvarné súťaže, nahrali CD s detskými piesňami, tri roky obhajujú titul Škola priateľská deťom. Pre deti organizujú výlety, vďaka škole navštevujú žiaci aj letné tábory Black&White – žime spolu!, ktorých sa zúčastňujú rómske a nerómske deti. Škola nemá špeciálne triedy, žiaci so špeciálnymi potrebami sú integrované do vyučovacieho procesu. Podolinskej sa svojou prácou podarilo nakloniť si aj rodičov detí v osade a na rôznych projektoch s nimi aktívne pracuje.“

Denník N školu navštívil a pripravil samostatnú reportáž. „To, čo sa v našej škole robí, možno nie je v našom blízkom okolí atraktívne, ale som rada, že sa o tom dozvedeli v ďalekej Bratislave a niekto si váži, čo robíme,“ povedala Podolinská.

„Biele vrany nám svojou odvahou odhaľovať extrémistov a svojím bojom proti segregácii a predsudkom ukazujú, aké dôležité je dnes pre zachovanie slobody a demokracie prekonávať našu individuálnu komfortnú zónu, prekážky a strach. Sú to odvážne osobnosti, ktoré nám všetkým idú príkladom,“ hovorí o cenách riaditeľ Via Iuris Milan Šagát.

Po tom, čo v reakcii na Suchánka odstúpila rada súťaže, vyberali laureátov tento rok jej noví členovia: filozof Fedor Blaščák, historik Ivan Kamenec, bývalý sudca Ústavného súdu a Európskeho súdneho dvora Ján Klučka, kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák a predsedníčka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová. Súčasťou rady sú aj zástupca Aliancie Fair-play a zástupca Via Iuris.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |