Trump bude mojím prezidentom a zaslúži si šancu

Autor je teológ a etik

V Spojených štátoch amerických žijeme od minulého týždňa v novej spoločenskej a politickej realite. Nemenej dôležité, ako porozumieť jej komplexným príčinám, bude – po tom, čo sa emocionálny kolotoč trochu spomalí – na novú realitu správne reagovať s cieľom priblíženia sa národnému mottu tejto rozmanitej krajiny „E pluribus unum“ (Z mnohých jeden).

Nie je to prvýkrát počas 240-ročnej histórie, čo sú Spojené štáty po voľbách silne polarizované, a rovnako ako v minulosti, aj teraz bude zmiernenie polarizácie vyžadovať prítomnosť ideálov a hodnôt, okolo ktorých sa občania budú môcť zjednotiť.

Napriek tomu, že mnou preferovaný kandidát sa v neobvykle toxických voľbách do finále neprebojoval, volieb som sa zúčastnil a volil som podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Patrím ku skupine voličov, ktorá nemá dôvod jasať z volebného výsledku, a práve od tejto skupiny môže najviac závisieť budúce smerovanie krajiny.

Pre desiatky miliónov Američanov bol novozvolený prezident Donald Trump buď neprijateľnou, alebo horšou voľbou ako jeho protikandidáti. A pre mnohých z nich je týždeň príliš krátky čas na to, aby novú realitu s vnútorným pokojom akceptovali a vložili svoju energiu do vecí, ktoré dokážu ovplyvniť.

Demokratizovaný a technologizovaný verejný priestor je vyplnený kakofóniou hlasov a stáva sa, že tie hlasy, ktoré si zaslúžia hlbšie zamyslenie, zostanú neraz prepočuté. Lekciu z občianskej náuky nám po voľbách dali nielen prezident Barack Obama a prekvapivo aj víťaz volieb Donald Trump, ale po ťažkej porážke najmä Hillary Clintonová.

Jej podporovatelia by mali v tomto čase neistoty pamätať najmä na tieto slová z jej prejavu: „Videli sme, že naša krajina je rozdelená hlbšie, ako sme sa domnievali. Ale ja stále v Ameriku verím, a vždy budem. Ak veríte aj vy, potom musíme prijať tento výsledok a pozerať sa do budúcnosti. Donald Trump bude náš prezident. Mali by sme ho prijať s otvorenou mysľou a dať mu šancu viesť.“

Je pochopiteľné, že pre mnohých voličov Clintonovej a nevoličov Trumpa môže byť ťažké riadiť sa morálnou výzvou bývalej senátorky, ministerky zahraničných vecí a ženy, ktorej sa takmer podarilo rozbiť posledný veľký „sklenený strop“. Napokon, nie je to ten istý Donald Trump, na margo ktorého Barack Obama povedal, že je „unikátne nekvalifikovaný“, aby sa stal budúcim prezidentom? Voliči mali iný názor a až najbližšie roky ukážu, aký 45. prezident Spojených štátov naozaj bude.

Za seba môžem povedať, že rovnako ako jeho predchodcom, aj novozvolenému prezidentovi sľubujem, že ho budem rešpektovať ako zástupcu najvyššieho úradu v krajine. Každý zodpovedný občan by mal podporovať svojho prezidenta vždy, keď je to možné, a odporovať mu vždy, keď je to nutné, ale nemal by spochybňovať jeho legitímnosť.

Budem chváliť tie rozhodnutia, ktoré budú podľa mňa v súlade so záujmami a ideálmi mojej adoptívnej krajiny, a kritizovať tie, ktoré nebudú. Konzistentná negácia a odmietnutie demokraticky zvoleného kandidáta ešte predtým, ako mal možnosť čokoľvek v politickom úrade vykonať, odporujú demokratickým princípom a podkopávajú demokraciu.

Donald Trump bude o dva mesiace inaugurovaný za prezidenta a stane sa aj mojím prezidentom. Želám mu, aby bol dobrým prezidentom a výrazne prekonal očakávania tých, ktorí ho v tomto čase vnímajú s opodstatnenou obavou, hlbokou nedôverou či dokonca neskrývaným odporom. Akým prezidentom nakoniec bude, nebude závisieť od jeho predvolebných sloganov, ale od toho, akými ľuďmi sa obklopí a do akej miery ich bude počúvať. Je v záujme nás všetkých, aby sa rozhodol múdro.

Na jednej strane možno očakávať, že sa prezident Trump bude značne odlišovať od kandidáta Trumpa, ale na strane druhej nemožno zabudnúť na mnohé morálne prestúpenia, ktorých sa počas prezidentskej kampane dopustil. Pokiaľ tieto verejne nevyzná, budú ho nasledovať do Bieleho domu a prenasledovať počas celého funkčného obdobia, ako aj po jeho skončení.

Je nielen morálne správne, ale aj politicky žiaduce, aby sa Donald Trump ospravedlnil americkému ľudu a požiadal o odpustenie všetkých, ktorých svojím správaním urazil a poškodil, vrátane svojich politických protivníkov. Kto nám povie o dôležitosti odpustenia v politike? Kde je Hannah Arendtová, keď ju potrebujeme?

Hoci Clintonová viedla nepomerne slušnejšiu kampaň ako Trump, ani ona sa v zápale volebného súboja nevyhla nezodpovedným vyhláseniam, ako napríklad keď povedala, že polovica Trumpových podporovateľov patrí do „koša zúfalcov“. Ku cti jej slúži, že sa neskôr za toto vyjadrenie ospravedlnila.

Ak existuje niečo, čo celkom určite znemožní demokratický dialóg a politické zblíženie, je to označovanie podporovateľov Donalda Trumpa za rasistov, sexistov, homofóbov či xenofóbov. Väčšina Trumpových voličov si takéto nálepkovanie nezaslúži. Nevolili svojho kandidáta pre jeho problematické a vulgárne vyhlásenia, ale napriek nim.

Zmierenie môže tiež efektívne znemožniť povýšenecký postoj víťaznej strany – spomeňme si, akú škodu na Slovensku napáchala jedna veta: „Vyhraj voľby, môžeš všetko.“ Pred niekoľkými dňami ma kontaktovala moja dcéra, študujúca na Wellesley College – ženskej vysokej škole, ktorá dala Spojeným štátom dve z doterajších troch ministeriek zahraničných vecí –, aby mi povedala o incidente, ktorý sa stal na jej škole a o ktorom reportovali aj médiá. Dvaja študenti z Babson College vstúpili do objektu Wellesley College, mávali vlajkou Donalda Trumpa a dopustili sa „rasovo urážajúceho a pohlavia ponižujúceho správania“. Podobné neprístojnosti sa dejú relatívne zriedka a nemali by sme podľa nich hodnotiť viac ako šesťdesiat miliónov Trumpových voličov. Avšak triumfalistické postoje sa môžu prejavovať rôzne.

Donald Trump počas prezidentskej kampane častoval médiá urážkami a obvineniami, ktoré sú príliš neslušné, aby boli opakované na stránkach tohto denníka. Salena Zito z časopisu The Atlantic trafila do čierneho, keď niekoľko týždňov pred voľbami o Trumpovi napísala, že „tlač ho berie doslovne, ale nie vážne; jeho stúpenci ho berú vážne, ale nie doslovne“. V tejto vete sa skrýva kľúč k lepšiemu pochopeniu súčasnej reality. Víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách je okrem iného vhodnou príležitosťou – aj pre médiá – na triezve zamyslenie sa, lepšie načúvanie, obnovenie pocitu zodpovednosti a zjednotenie sa v prospech všeobecného dobra.