Denník N

Mikloš: Zmeniť školstvo je oveľa ťažšie ako napríklad dane

Ivan Mikloš a Renáta Králiková hovoria o novom projekte, ktorý chce pripraviť reformu školstva. Foto – TASR
Ivan Mikloš a Renáta Králiková hovoria o novom projekte, ktorý chce pripraviť reformu školstva. Foto – TASR

Bývalý minister financií Ivan Mikloš hovorí, že Slovensko doteraz nemalo ministrov školstva s víziou, ktorú by vedeli presadiť, a vie si predstaviť, že o reforme školstva bude ako zástupca organizácie Mesa 10 rokovať aj so Smerom. Do politiky sa nevracia.

Prečo má školstvo také zlé výsledky?

Ak by som mal byť stručný, tak je to preto, lebo sa málo zmenilo. A málo sa zmenilo, lebo neboli urobené potrebné reformy. Základný princíp, na ktorom funguje naše školstvo, tu je od Márie Terézie a zároveň sa svet významne zmenil. Mení sa tak rýchlo, že ak nezmeníme školstvo, bude to ešte horšie. Zaostávame aj preto, lebo iné krajiny svoje školstvo menia.

Boli ste členom viacerých vlád – prečo sa v nich nerobili potrebné reformy školstva?

Má to viac príčin. Meniť školstvo je naozaj zložité. Je to ťažké, je to obrovský systém. Môžem to povedať na príklade daňovej reformy. Tá je omnoho ľahšia. Zmeníte parametre, niektoré dane zrušíte, niektoré zvýšite, presadíte to v parlamente a funguje to. Školstvo je obrovský zotrvačný kolos, kde je veľké množstvo žiakov, učiteľov, študentov, zmeny vnímajú aj rodičia. Ťažšie sa to robí. Druhý dôvod je, že sme nemali dostatočne reformných lídrov na pozícii ministra školstva. A to ani vo vládach, v ktorých som bol, sme nemali šťastie na ministrov, ktorí by mali víziu a dokázali ju aj naplniť a presadzovať. Cítim v tomto dlh. Ja aj keď som nebol ministrom školstva, tak v pozícii podpredsedu vlády, v ktorej som bol dvakrát, som zastrešoval projekt Minerva, projekt rozvoja vzdelanostnej, poznatkovej spoločnosti. Z mojej pozície som sa snažil pretláčať niektoré moje zmeny vo vzdelávaní a v inováciách.

Kto bol najlepší minister školstva?

Nerád by som robil rebríčky. Ale myslím si, že najlepších ministrov školstva sme mali na začiatku. Jano Pišút bol skvelým ministrom školstva, s ktorým som mal tú česť byť vo vláde v rokoch 1991 až 1992, keď som bol ministrom privatizácie. Ešte pre ním bol skvelým ministrom Ladislav Kováč. To už si dnes málokto pamätá, bolo to veľmi dávno.

A z novších ministrov?

Spomenul som tých, ktorých považujem za lepších.

Čím to je, že ministri školstva nevedia presadiť vízie, alebo ich nemajú?

Napríklad Eugen Jurzyca (minister školstva za Radičovej vlády, poznámka redakcie) podľa mňa víziu mal. Mal veľmi zdravé názory. Len je to aj o schopnosti riadiť ministerstvo, presadiť veci. Je to aj o manažérskych vlastnostiach. Byť politický líder, to chce mať nielen víziu a byť o nej presvedčený, ale aj ju vedieť presadzovať. A Eugen nemal ani dosť času, lebo naša posledná vláda nemala dlhé trvanie.

Nebola chyba, že ste ho vybrali za ministra školstva?

Ja sa dnes omnoho viac pozerám dopredu ako dozadu a o tom je aj tento projekt.

Prichádzate s ním v čase, keď ministerstvo školstva pripravuje podľa ich slov najväčšiu reformu za 25 rokov. Nebudeme tu mať príliš veľa reforiem?

Nemyslím si. Spolupracujeme aj s ľuďmi, ktorí sa na reforme ministerstva podieľajú. Po druhé, mnohé veci, ktoré sa pripravujú, považujeme za pozitívne.

Ktoré?

Individualizácia prístupu a postavenie študenta. Zásadný rozdiel je v tom, že opatrenia, ktoré navrhuje ministerstvo školstva, sú o zlepšovaní dnešného zle fungujúceho systému. Ich zmeny čiastočne môžu tento systém zlepšiť, ale my hovoríme o novom systéme. O novej koncepcii a prístupe. Ale budeme spolupracovať s každým a ministerstvo školstva je kľúčové.

Hovorili ste o vašich predstavách s ministrom Petrom Plavčanom (SNS)?

Nie, ani som sa s ním nestretol. Aj keď sa poznáme z dávnej minulosti. Stretli sme sa asi pred 30 rokmi. Boli sme spolu plávať, je veľmi dobrý plavec. Omnoho lepší ako ja. Ja som si chodil len tak zaplávať, on plával výborne.

Nebolo by jednoduchšie si teda sadnúť s ním a pripraviť zmeny spoločne?

Ja projekt zastrešujem ako prezident Mesa 10, ale projekt riadi Renáta Králiková. Je dôležité, že sa nám podarilo nájsť jedného z najkvalifikovanejších ľudí v tejto oblasti. Dlhodobo sa tomu venuje. Ale ja sa nebránim, aby som sa s ministrom stretol, a bolo by užitočné, aby sme si aj s mojím a jeho tímom spoločne sadli.

Hovorili ste, že keď bude hotová reforma, chcete komunikovať s politickými stranami, aby sa zaviedla do praxe. Neobávate sa, že vaša osoba spôsobí, že s vami niektoré strany nebudú chcieť spolupracovať?

Myslím, že sa so všetkými, ktorí to so Slovenskom myslia dobre a vážne, zhodneme, že školstvo je problém a potrebujeme ho zmeniť. Cieľom by malo byť, aby deti boli omnoho spokojnejšie a šťastnejšie, aby sme rozvíjali ich potenciál a aby sme v školskom systéme vychovávali ľudí, ktorí budú úspešní. Verím, že na tom by sme sa mali zhodnúť všetci, možno s výnimkou niektorých extrémistických strán.

Takže si viete predstaviť, že sa posadíte za stôl so Smerom a dohodnete sa na spoločných krokoch v reforme školstva?

Samozrejme. Viem si predstaviť sadnúť si za jeden stôl takmer s každým, ale najskôr chceme mať našu predstavu, ako školstvo zmeniť, a budeme komunikovať s každým, kto by k zmene mohol pomôcť.

Váš projekt prichádza tesne potom, čo Mikuláš Dzurinda povedal, že nevylučuje návrat do politiky. Nie je toto začiatok vašej politickej spolupráce?

Nie je pravda, že by naša iniciatíva prišla potom, čo Mikuláš Dzurinda niečo povedal. Je rok a pol stará.

Ale verejne ste o nej začali hovoriť teraz.

Informujeme teraz, lebo je to symbolické, zajtra je 17. november, a aj preto, že sme chceli prísť nielen so všeobecným, nič nehovoriacim zámerom, ale aj s konkrétnejšou predstavou.

Takže s možným návratom do politiky to nesúvisí?

Nemá to nič spoločné s nejakým mojím návratom, ktorý je, mimochodom, viac výsledkom mediálnych špekulácií ako mojich vyjadrení. Tento projekt znamená môj návrat do pozície, v ktorej som bol v rokoch 1992 až 98, keď som bol riaditeľom Mesa 10 a tá pracovala na rôznych reformných projektoch, z ktorých sa viaceré realizovali.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie