Denník N

Kde sa začína zabudnuté Slovensko? Za Bratislavou, Banskou Bystricou…? Tam, kde vás otáča navigácia

Diskutovať budem, aj keď prídu iba dvaja, vraví Andrej Bán v Revúcej. Foto N – Daniel Vražda
Diskutovať budem, aj keď prídu iba dvaja, vraví Andrej Bán v Revúcej. Foto N – Daniel Vražda

Má zmysel ísť na miesta, kde volili Kotlebu a politici z Bratislavy ich ignorujú.

Rozprávať o existenčnej potrebe demokracie v meste s vyše 22-percentnou nezamestnanosťou, kde je časť ľudí presvedčená, že „za súdruhov“ im bolo najlepšie, je mimoriadne zložité.

Andrej Bán, jeden z organizátorov diskusií v regiónoch, má potrebu chodiť s osobnosťami po Slovensku a rozprávať sa s ľuďmi. O demokracii, extrémizme, o Kotlebovi. O tom, že voliť zo žartu fašistov nemusí byť až také vtipné, hovoria ľudia, ktorí prežili holokaust. Je presvedčený, že je to cesta.

Diskutovali by aj s dvomi

Sála Mestského kultúrneho strediska v Revúcej sa plní hodinu pred večernými televíznymi správami pomaly. Štvrťhodinu pred začiatkom v poradí štvrtej diskusie fotografa Andreja Bána a jeho hostí, príznačne nazvanej Zabudnuté Slovensko, je v hľadisku približne dvadsať ľudí. Bán hovorí zamestnankyni strediska, že ešte počkajú.

„Obávam sa, že to je už konečné číslo. Na Zem a Vek prišlo asi toľko isto. Ani na Fridu nebolo plno,“ prehodila s istotou v hlase.

Fotograf, reportér a moderátor akcie pozerá do sály prázdnej z troch štvrtín a s rovnakou istotou tvrdí, že budú diskutovať, aj keby boli len dvaja. O extrémizme, demokracii, Rómoch, holokauste a nebezpečí fašizmu počúvalo a rozprávalo nakoniec vyše tridsať Revúčanov.

Príliš dobre vyzerá

Židovka Eva Mosnáková sa narodila v roku 1929. Revúčanom v hľadisku rozprávala príbeh o tom, ako počas Slovenského štátu na jej rodinu poľovali ako na zver. Vypísali na nich odmenu, mesiace sa skrývali, ďalšie mesiace utekali, minuli všetky úspory, vďaka dobrým ľuďom napokon prežili.

Ľudia v hľadisku zatlieskali, zaujímalo ich však najmä to, prečo Klub seniorov, ktorému roky šéfuje, je židovský a čo tak asi Eva Mosnáková robila po vojne, keď tak dobre vyzerá.

Odchádzajúci mladík si myslel, že sa dozvie viac o extrémizme, holokaust ho až tak nezaujímal.

Počúvať by mali najmä politici

Andrej Bán rozbehol sériu diskusií o extrémizme v regiónoch, ktoré najviac volili Mariana Kotlebu. Začali v máji v Brezne, prejdú východ aj západ a skončiť chcú v máji budúceho roku v Banskej Bystrici.

Najčastejšie otázky a témy? Čo majú proti Kotlebovi, pretože sa javí ako normálny politik, korupcia a neznesiteľné súžitie s Rómami.

Bán spomína na azda najúspešnejší míting, nedávno v Dolnom Kubíne, kam prišlo okolo dvesto ľudí, z toho asi desatina Kotlebových sympatizantov, a diskutovali štyri hodiny. Záver na ľudoprázdnom námestí. „Niektorí kotlebovci povedali, že takto s nimi nediskutoval nikto nikdy v živote,“ povedal fotograf a s poľutovaním dodal, že by to mali robiť politici.

Diskusia v Revúcej pokračuje. Na pódiu sa striedajú etnologička Monika Vrzgulová, historik Patrik Dubovský, bloger Ján Benčík, poslankyňa Viera Dubačová a stand-up komik Ján Gordulič. Pomedzi vyjadrenia o demokracii a extrémizme hrá rómska kapela Chalani z chatrče. Všetci piati sú naozaj z chatrče a naozaj príbuzní.

Hudobník má namiesto malého bubna plastovú nádobu, vraj je to autentické. Chlapci úspešne koncertovali v Bruseli aj v Bratislave.

Chalani z chatrče. Foto N - Daniel Vražda
Chalani z chatrče. Foto N – Daniel Vražda

Prestaňte trepať…

Ján Gordulič hovorí o inakosti. Spomína na videohyperbolu, kde rozprával o ryšavých ľuďoch, o tom, akí sme my Slováci úžasní, že sa môžu sobášiť, chodiť do televízie, ale aj o pobúrených reakciách ľudí. Keď sa ich pýtal na gejov a či im prekážajú, dozvedel sa, že to je iné.

Pri zmienke o pár utečencoch, ktorí dostali azyl na Slovensku, to starší muž v hľadisku nevydržal.

„Prestante trepať somariny… Všetkých čiernych by zamestnali, ale koľkí sa dobrovoľne zamestnali v Nemecku?“ opýtal sa vzrušene a sám si odpovedal, že päťdesiati.

Slováci, keď emigrovali za socializmu, nemohli si vraj v zahraničí ani „uprdnúť“. Skupine na pódiu odporučil, aby si oni zobrali dvadsiatich Arabov domov. „To bude len kuracinka, kuracie prsíčka, lebo oni nemôžu jesť hocičo,“ pokračoval s neskrývaným sarkazmom v hlase.

Kotleba? Vyriešil, nevyriešil to, čo sľuboval? To je jedno. Vraj on nie (nevolí vôbec), ale ľudia ho volili preto, lebo štát sa na tieto regióny… viete čo. „Urobil hovno, ako aj vy,“ dodal evidentne spokojný sám so sebou.

Starší muž, bývalý vodič kamióna, spomínal, ako prišli pred voľbami prezidenta Mečiar s Kováčom do Revúcej, aj ako dopadli. „Prídete z Bratislavy a myslíte si, že na Gemeri spávajú s hnojom. Aj synovia žijú v Bratislave. Paštikári prídu a hovoria, ako je tu kráááásne,“ ironicky potiahol hlásku.

Keď sa ho Bán opýtal, kedy mu bolo najlepšie, po azda dvojhodinovej diskusii o demokracii automaticky odpovedal, že za súdruhov. „Robil som od rána do večera a išiel som na dva týždne na dovolenku do Rumunska k moru. Potom? Ešte sa ani neskončila revolúcia a už ma odr*li o dve tisícky,“ zasmial sa.

Andrej Bán a Viera Dubačová. Foto N - Daniel Vražda
Andrej Bán a Viera Dubačová. Foto N – Daniel Vražda

Príbehy ľudí, ktorí „za súdruhov“ nemohli študovať, pracovať alebo ich prenasledovali, ako napríklad rodinu Martina Kvetka, zakladateľa Demokratickej strany a rodáka z neďalekej Muránskej Dlhej Lúky, ho o zmene nepresvedčili.

Revúčania čakali, že sa viac dozvedia o extrémizme, hoci sa nehovorilo takmer tri hodiny priamo či nepriamo o ničom inom. Andrej Bán ukončil posledné kolo otázok, poďakoval všetkým a rozlúčil sa.

Žena v strednom veku sa pre istotu dva razy opýtala, či už môžu odísť…

Zabudnuté Slovensko je…

Andrej Bán precestoval z Bratislavy do Revúcej približne tristo kilometrov. Dve tretiny cesty mu trvali takmer rovnako dlho ako posledná tretina od Banskej Bystrice. Revúčanov sa opýtal, kde sa podľa nich začína zabudnuté Slovensko. Za Bratislavou, za Nitrou? Dozvedel sa, že naozaj zabudnuté politikmi aj Bohom je až od Brezna.

Názov Zabudnuté Slovensko považuje časť Bratislavčanov za príliš depresívny, hoci prívlastok „zabudnuté“ je jeden z vrcholov optimistickej kreativity. V Banskej Bystrici sa končí rýchlostná cesta. To nie je ešte zabudnuté Slovensko…
Zabudnuté Slovensko je až tam, kde vám zmätená navigácia hlási, že máte ísť naspäť, lebo zrazu nevie, kde je, hoci ste päť kilometrov od okresného mesta Revúcej.

Len tak cez okno auta pozorujete, ako sa postupne mení Slovensko na zabudnuté. Čoraz častejšia päťdesiatka, stále menej a menej áut, čoraz viac ľudí kráča v pracovnom čase po ceste bez chodníkov s vozíkmi naloženými drevom.
Skutočne zabudnuté Slovensko je až tam, kde učiteľka v základnej škole učí deti, ako vyzerá a chutí med. V Muránskej Dlhej Lúke, päť kilometrov od okresného mesta Revúca.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie