Viac trpí, ako spieva. Mali filmári takto nakrútiť Richarda Müllera?

Po veľkých diskusiách, ktoré sprevádzajú film Cooltúra, prichádza režisér Miro Remo s ďalším dokumentom Nespoznaný.

Foto – miroremo.sk

„Jeho depresia mala tri stupne. Ten najťažší bol úplne zväzujúci a svojím spôsobom sa dá hovoriť o zázraku, že nespáchal samovraždu. V štádiu znesiteľnejšom nespal, nejedol, nemal o nič záujem, ale už sa dokázal premôcť a mohol pracovať. A potom zvykol byť v stave, keď o sebe vyhlasoval, že je stále depresívny, ale už mal tendenciu rýchlo a veľa rozprávať.

Do depresie vstupoval stav opačný – manický. (...) V hypománii sa cítil veľmi dobre. Považoval ju za akúsi odmenu za trýzeň v depresii. Pripadal si ako v stave miernej ľahkosti či opojenia dobrým vínom. Odrazu sa dostavila obrovská ponuka myšlienok a asociácií. Pálilo mu to, dokázal improvizovať, perlil, bol gejzírom nápadov. Sám vravel, že si pripadá, akoby to všetko ním pretekalo. Je to ako jeden permanentný flám, všetko je vám jedno, žiadne riziko nie je dosť veľké, aby vás zastrašilo.

V depresii je človek protivný sám sebe, v mánii naopak, blízkemu okoliu. V mánii sa zároveň napácha najviac neuvážeností, sobášov, rozvodov. Škody bývajú nesmierne, ale dotyčný ich pochopí až neskôr. Subjektívne je mánia príjemná. U umelcov je motorom tvorby, múzou ľahkosti. Ak je spojená s talentom, sýti gejzír nápadov, z ktorých môžu vzniknúť veľké diela.“

Takto opisuje českého herca Miloša Kopeckého v jeho autobiografickej knihe psychiater Cyril Höschl. Najskôr hovorí, že dostal priamy súhlas písať o jeho chorobe, ktorá ho začala trápiť už v 70. rokoch, a potom dodáva, že Kopecký nie je prvým ani posledným umelcom sužovaným maniodepresiou. Niečo podobné, no bez tohto kontextu, ukazuje nový dokumentárny film Nespoznaný.

Pozorovateľ

Ak ste tento film ešte nevideli, musíte sa rozhodnúť. Ste pripravení sledovať trápiaceho sa človeka, ktorý zápasí s vlastnou hlavou aj s telom? To, čo je v kinách, sa titulkuje ako producentská verzia. Znamená to, že autor musel oželieť minútu filmu, dohodli sa tak jeho producenti s manažmentom speváka.

Aj v tejto verzii sú zábery, ktoré sa môžu zdať fanúšikom Richarda Müllera za čiarou. Lenže on aj manažér s nakrúcaním počas troch rokov súhlasili. A filmárov pustili aj tam, kam sa už nedostali ani mnohí jeho muzikanti a priatelia, navyše im dali k dispozícii celý súkromný videoarchív.

A teraz prichádza kľúčová otázka: Kde je hranica toho, čo by sa malo o známych osobnostiach vedieť verejne? Publikum, ktoré už zažilo aj rozpačité Richardove koncerty, väčšinou nepozná dôvody jeho indispozície. Teraz ich uvidí na vlastné oči. Je tu niekoľkonásobne viac minút zo zákulisia než z pódia.

Dokument ukazuje tvrdú prácu, ale aj tvrdú pravdu a je nielen o hlavnom hrdinovi, ale aj o ľuďoch, ktorí ho obklopujú. Ktorí ho musia obklopovať, aby

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |