Osviežujúco zadumané ozveny Stingových dávnych úspechov

Rozsiahle portfólio tvorivých záujmov britského hudobníka, herca, speváka, učiteľa angličtiny aj hudobnej výchovy a pestovateľa toskánskych vín Gordona Matthewa Thomasa Sumnera, niekdajšieho lídra skupiny The Police, založenej v roku 1977, a úspešného solitéra prezývaného Sting (1951), sa na najnov­šej, v poradí dvanástej sólovej poprockovej nahrávke 57th & 9th (Universal Music, 2016) obohatilo o takmer výlučne gitarovú zvukomaľbu s redukovanou klávesovou sekciou.

Tá viacerými prvkami pripomenie jeho rockové, džezové aj folkové (!) začiatky so zachovaním absorpcie všetkých doterajších štýlových „grimás“.

Dlhá krížová cesta

Putovanie k novému pesničkovému albumu s pôvodným, doposiaľ nezverejneným repertoárom, možno však označiť za dlhú krížovú cestu. Po viac ako desiatich rokoch od poslednej pestrofarebnej rockovej kolekcie Sacred Love (2003), s ktorou nebol veľmi spokojný, hoci bola komerčne úspešná, skúšal kadečo, aby sa dostal z nekompromisne nastupujúcej tvorivej krízy a zastavil vysychanie prameňov inšpirácie.

Najprv sa priam „zamiloval“ do renesančnej lutny a na platňu Songs from the Labyrinth (2006) v dvojici s bosnianskym virtuóznym lutnistom Edinom Karamazovom natočil skladby anglického komponistu Johna Lowlanda z prelomu 16. a 17. storočia.

O tri roky neskôr príjemne prekvapil nahrávkou If on a Winter’s Night… s klasickými a ľudovými vianočnými piesňami. V roku 2010 nasledoval aranžérsky invenčný projekt Symphonicities s úpravami najslávnejších stingoviek pre symfonický orchester a rockovú kapelu, ktorý patrí medzi to „najzmyselnejšie“ zvukové prepojenie v dejinách populárnej hudby.

Doposiaľ posledný album The Last Ship (2013) obsahoval piesne z rovnomennej, žiaľ neúspešnej, muzikálovej divadelnej hry, ktoré vychádzali z anglickej ľudovej hudobnej tradície a boli implementované na libreto o zániku niek­dajšej veľkej pýchy britského lodiarstva z dielne vyhľadávaných amerických autorov Johna Logana a Briana Yorkeyho.

Tento medzičas, v ktorom Sting nikdy neprepadol pod vysoko nasadenú latku kvality, ešte zapĺňal – okrem „bežných“ koncertov s výberom najväčších hitov a spoločných turné s kolegami Paulom Simonom („koloroval“ niekdajšie party Arta Garfunkela) a Petrom Gabrielom (projekt Rock Paper Scissors) – aj krátkodobým a komerčne úspešným recyklačným obnovením kapely The Police.

https://www.youtube.com/watch?v=YIdpYlDAh8A

Krkolomný názov

Úplne nová nahrávka 57th & 9th je pokusom ísť predsa len ďalej ako doposiaľ – nielen štýlovo, ale aj kompozične, či už aplikovaním neobvyklých rytmov, výsledkov štúdia funkcie Bachovho kontrapunktu vo vážnej hudbe, alebo folkových a džezových štruktúr. Jej tak trochu krkolomný názov pochádza z adresy nahrávacieho štúdia na križovatke 57. Street a 9. Avenue, kde bola v produkcii spevákovho manažéra Martina Kierszenbauma nahraná.

Prvou ochutnávkou Stingovej ponuky bola pozoruhodná skladba 50 000, inšpirovaná úmrtiami rockových hviezd ako David Bowie, Prince alebo Lemmy s mottom „rockové hviezdy nezomierajú, len vyhasínajú“, zahraná už v septembri na BBC v hudobnom programe Joolsa Hollanda. Neskôr predstavil v americkom televíznom programe Jimmyho Kimmela tex-mexovú kapelu Last Bandoleros, účinkujúcu na novej platni, a zvedavosť fanúšikov zvýšil exkluzívnym singlom – úvodnou „vypaľovačkou“ albumu I Can´t Stop Thinking About You.

Sofistikovane „surová“ záležitosť dostala po dvanástich rokoch Stinga do hitparády Bilboardu a dosť sa podobá prvým skladbám kapely Police. Výrazne našliapaná rytmika Stingovej basgitary a bicích Vinnieho Colaiutu je podkladom pre husté gitarové akordy „večného spolupracovníka“ Dominika Millera, a pekne podporuje energiu exponovaného hlasu, ktorý sa v refréne rozprestrie do typickej klenutej melódie.

Európska premiéra pri znovuotvorení klubu Bataclan

Sting je známy ekologický aktivista aj ochranca ľudských práv, ale bezpochyby je aj dobrý promotér. Určite preto nie je náhoda, že v Európe naživo premiéroval svoje nové piesne z albumu 57th & 9th práve pri koncertnom znovuotvorení smutne známeho parížskeho klubu Bataclan deň po jeho oficiálnom vydaní. Správa o tomto vystúpení, samozrejme, obletela celý svet a dostala sa na titulné stránky denníkov. Taká reklama je na nezaplatenie…

Nahrávka však obsahuje tiež aktuálne odkazy na témy vlny imigrantov, ktorú dáva aj do súvislosti s globálnym otepľovaním (One Fine Day), čo ho napokon primárne viedlo k tomuto vystúpeniu. Okrem spomínaných skladieb je na CD pozoruhodná Down, Down, Down, zapadajúca do typického stingovského štýlu – poznali by sme ju aj bez jeho charakteristického hlasu. Akusticky dvojgitarová (Sting a Miller) Heading South On the Great North Road (ponáška na Chaucera doplnená biblickým odkazom na „desať rán egyptských“) je oproti skromnému aranžmánu špecificky konštruovaná a pripomína piesne zo Stingových prvých sólových albumov z osemdesiatych rokov.

Balada venovaná zavraždenému novinárovi

Podobne tak If You Can‘t Love Me – „kafkovské echo“ v džez­rockovom duchu. A popri viac ako kedykoľvek predtým frekventovanej komornej polohe stojí „motorová oslava“ Petrol Head, jedna z najrockovejších skladieb interpretovej éry v duchu inteligentného, ba až intelektuálneho quasi „punkového“ výrazu.

Pesnička, o ktorej sa bude asi najviac diskutovať, je Insallah – akýsi súcitiaci pohľad na problematiku utečencov s použitím arabského hudobného motívu a titulného slova z moslimskej modlitby. Je veľmi empatická, neprovokuje ani nedráždi, ale… Nahrávka vrcholí akustickou baladou The Empty Chair venovanou novinárovi Jamesovi Foleymu, ktorého život predvlani ukončili bojovníci Islamského štátu odťatím hlavy.

Delikátny je aj výber spolupracovníkov: okrem tých štandardných (Miller, Colaiuta) nahrávali niekdajší bubeník zoskupenia Nine Inch Nails Josh Freese, spomínaný klávesista a manažér Martin Kierszenbaum, perkusionista Rhani Krija, hráč na tureckú citaru Hazem Nassreddine aj členovia tex-mex kapely The Last Bandoleros.

Album 57th & 9th je hlavne sympatickou správou, že Sting ešte nerezignoval na vlastnú tvorbu, aj keď s rizikom, že čerstvé skladby, ako sa zdá, neobstoja v konkurencii tých minulých. Ale to je licencia autora, ktorý pravdepodobne odložil ambície klasického hit­makera do šuplíka.

A ešte jedna dobrá správa pre Stingových fajnšmekrov. Na trhu je od konca septembra aj výpravný box The Studio Collection s piatimi vinylmi a trojicou dvojvinylov, pri ktorých sa pri výrobe obalov vychádzalo z pôvodnej grafiky, pričom repliky originálnych prebalov majú obľúbenú rozkladaciu formu.