Denník N

Európska vesmírna agentúra vystrelila do vesmíru raketu Ariane-5, niesla satelity pre navigačný systém Galileo

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Nové satelity majú vysielať presnejší signál, dôležitý najmä v doprave, no môžu pomôcť aj zrakovo postihnutým či prispieť k riešeniu klimatickej zmeny.

Raketa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Ariane-5 vyniesla vo štvrtok na obežnú dráhu Zeme štyri satelity.

Štart rakety sledoval priamo vo francúzskej Guyane aj podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý je koordinátorom vesmírnej politiky Únie. „Ide o významný moment v histórii pre európsku vesmírnu spoluprácu,“ povedal Denníku N v telefonickom rozhovore Šefčovič.

Z kazašského Bajkonuru leteli do vesmíru v ten istý deň aj kozmonauti z Ruska, USA a Francúzska. Smerujú na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).

Štyri nové satelity sú súčasťou navigačného systému Galileo a doplnia sústavu celkovo osemnástich družíc. Ako uviedol komisár Šefčovič, do roku 2020 sa očakáva, že európskych satelitov bude okolo našej planéty obiehať až tridsať.

Celý kolos aj so satelitmi s hmotnosťou sedemsto ton odštartoval bez problémov. Keď družice dorazili do cieľa, vďaka solárnym panelom začali hneď fungovať. Satelity sa budú pohybovať nad Zemou vo výške 23-tisíc kilometrov.

Mimochodom, Slováci sú prví, kto otestoval navigáciu Galileo v aute. Na pozoruhodnú skutočnosť nás upozornil Jakub Kapuš zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).

Detailnejší záber

Nové satelity navigačného systému Galileo by mali už na prelome rokov poskytovať oveľa presnejší signál.

„Viacerí výrobcovia čipov ich vyrábajú tak, aby mohli prijímať práve signál zo systému Galileo, ktorý bude omnoho presnejší. Dnes vám GPS signál určí polohu s presnosťou na desať metrov, systém Galileo by to mal určiť s presnosťou na jeden meter,“ hovorí Šefčovič. Podľa podpredsedu Európskej komisie to bude výrazná zmena v mnohých oblastiach, kde sa GPS signál využíva. 

Od momentu, keď sa potvrdí, aký silný signál satelity vydávajú, začnú sa vyvíjať všetky aplikácie, ktoré dnes závisia od GPS signálu. Od bežných smartfónov až po špičkové letecké navigácie.

V budúcnosti budú tento presný signál využívať  napríklad vysokorýchlostné vlaky či vďaka nemu budú jazdiť autonómne riadené autá.

Neostáva len pri doprave, v Španielsku vzniká nový startup, ktorý by mal pomôcť slepým ľuďom pohybovať sa ulicami mesta a cez priechody pre chodcov.

Do roku 2030 sa podľa eurokomisára očakáva veľký boom, keď až tretina európskeho domáceho produktu bude spojená práve s týmito technológiami a navigačnými službami.

Budúcnosť je vo vesmíre

V dôsledku klimatickej zmeny sa do popredia čoraz viac dostávajú obnoviteľné zdroje energie. Eurokomisár Šefčovič, ktorý tiež riadi projekt Energetickej únie, poznamenal, že práve vesmírne technológie by mohli priniesť riešenie v oblasti zelenších energetických riešení.

Keďže slnko nesvieti ani vietor nefúka vždy tak, ako by sme potrebovali, je potrebné vyrovnávať napätie v sieti. „Systémy sa menia na inteligentné siete, ktoré potrebujú veľmi presnú synchronizáciu. Ich budúcnosť závisí od presnej časomiery, ktorú na miliardtinu sekundy vedia poskytnúť len satelity na obežnej dráhe,“ vysvetlil Šefčovič, prečo sú vesmírne technológie úzko prepojené s energetickým sektorom.

Momentálne sme sa podľa Šefčoviča dostali do stavu, keď je potrebné prispôsobiť prenosové sústavy novým obnoviteľným zdrojom energie, kde sa už dnes signál zo satelitov využíva.

„Je evidentné, že ak bude prítomnosť týchto obnoviteľných zdrojov v našom systéme väčšia, budú potrebovať rýchlejšiu reakciu týchto signálov,“ vraví Šefčovič.

27 percent energie z obnoviteľných zdrojov

Vo svojom návrhu uvádza, že v roku 2030 by malo najmenej 27 percent energie v Únii pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Na tomto záväzku sa dohodli lídri členských krajín už v roku 2014 a platiť bude na celoeurópskej úrovni.

Satelity dokážu ešte presnejšie merať napríklad skleníkové emisie v atmosfére a zároveň dokážu určiť ich zdroj. To bude podľa Šefčoviča obzvlášť dôležité pri zavádzaní Parížskej dohody do praxe.

„Mohli by sme objektívne zistiť, kto záväzky dodržiava a kto nie, a informácie zo satelitov by sa stali pádnym argumentom,“ spresňuje Šefčovič. Dodáva však, že technológie, ako napríklad projekt na sledovanie emisií, sú ešte len v začiatkoch.

Aktualizované 18.11. o 20:17.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie