Držiteľ Pulitzerovej ceny: Trump je len značka ako Apple, nie médiá, voliči sú povrchní

Ste odborník na dátovú žurnalistku. Čo zaujímavé ste sa dozvedeli z konečných výsledkov amerických volieb?

Samozrejme, jedna vec, na čo sú konečné výsledky dobré, je to, že sa dozvieme, prečo ľudia volili a kto volil. Predvolebné prieskumy neboli až také nepresné, ukazovali tesné rozdiely po celej krajine. Výsledok mohol byť akýkoľvek. Trumpovi voliči boli viac motivovaní. Hillary síce vyhrala väčšinu hlasov, ale spôsob rátania hlasov u nás je trochu zvláštny a rozhoduje to, aký je väčšinový hlas jednotlivých štátov. Výsledky ukázali to, čo sme vedeli: Trump mal voličov, ktorí boli motivovaní, cítili sa vytlačene a zabudnuto, mali problém so zmenou spoločnosti a krajiny; Trump sa pre nich stal zástancom, komu mohli adresovať svoje sťažnosti.

Z výsledkov bolo vidieť, že väčšina, čo zaňho hlasovala, boli bieli muži.

Áno, prevažujúca skupina bielych mužov, ale aj dôležitý podiel žien, čo ma prekvapilo najviac. Nie sú to však len bieli voliči, keďže značná časť volila Hillary. Kľúčové je to, že sú bieli a menej vzdelaní. Nechodili na vysokú školu, možno majú maturitu, pochádzajú z robotníckej triedy, nemajú profesionálnu prácu. Pred niekoľkými desaťročiami by pracovali v továrni a dostávali by za to dobré peniaze aj bez vysokoškolského vzdelania. Ako sa však mení ekonomika z výrobného na servisné prostredie, obyvateľstvo, ktoré malo robotnícke práce, sa nedokáže zmene prispôsobiť.

Prečítajte si

Trumpovi voľby vyhrala zabudnutá biela väčšina

Aké zmeny očakávate v spoločnosti?

Republikáni vyhrali senát a majú väčšinu v kongrese, a tak nie je možné úplne zastaviť to, čo chce Trump a kongres. Zbavia sa Obamacare (systému zdravotného poistenia – pozn. red. ), právo na interrupciu bude diskutabilné a pod paľbou, Najvyšší súd získa aspoň jedného konzervatívneho člena, čo ovplyvní rozsudky na dlhú dobu.

Do značnej miery to zamieša karty v Amerike. Pred ôsmimi rokmi, keď vyhral Obama, mali sme pocit, že sa budeme hýbať progresívnym smerom a že sa dokážeme starať aj o znevýhodnených ľudí.

Trump predniesol svoju prvú prezidentskú reč, ktorá bola veľmi umiernená. Myslíte si, že sa bude teraz správať viac…

Viac ako prezident? (smiech) Neviem, čas ukáže, ako to bude. Z toho, čo vieme, ovládajú ho impulzy a jeho ego.

Médiá Trumpa nepodporujú. Bude sa teraz viac snažiť získať si ich späť?

Neviem, či mu na tom vôbec záleží. Tieto voľby ukázali, že nepotrebuje médiá, aby niekoho presvedčil. Povedzme mainstreamové médiá ako New York Times, Washington Post alebo celonárodné televízie jednoznačne poukazovali na to, čo Trump hovoril a robil, ale s jeho voličmi to nepohlo. Skôr si Trump uvedomí, že môže pokračovať v tom, čo hovorí, a jeho priaznivci budú dobrovoľne ignorovať pravdu. Počas svojich tlačových konferencií napríklad nepúšťal dnu médiá, ktoré o ňom nepísali tak, ako sa mu páči.

Čo sa Američania dopočuli a čo si prečítali o Trumpovi a Clintonovej

Politici v Európe začali vyjadrovať svoju podporu a potešenie, že voliči „odolali“ médiám a volili podľa seba. Nejde len o dôsledok propagandy?

Propaganda je vždy v mysli pozorovateľa. Niekto počúva politika a povie si „to je presne ono“, ale niekto iný si povie „propaganda“. Je na našej mysli a vôli rozhodnúť sa. Som reportér a pre mňa je dôležitá pravda. Ak niekto hovorí pravdu, aj keď je nepríjemná, tak je potrebné, aby to ľudia vedeli. Očividné lži treba preukázať. Ako sa však ukázalo, ľuďom na tom až tak nezáleží, čo je strašidelné nielen pre Ameriku, ale aj pre Európu. Máme spoločné dohody, NATO, ktoré je dôležité aj pre štát, ako je Slovensko. Trump počas volieb hovoril o všelijakých zmenách a Rusko sa snaží NATO podkopať, obzvlášť pri štátoch východnej Európy, čo môže byť veľmi znepokojujúce.

Prečo si myslíte, že ľuďom už nezáleží na pravde?

Je veľmi jednoduché vyhľadať si informácie a vďaka internetu ich aj vytvoriť. Staré médiá, televízne stanice, filmy – to všetko si vyžaduje peniaze. Teraz niekto ovláda základy jazyka HTML, vytvorí si stránku a zavesí tam hocičo. Stačí príklad macedónskych študentov s týmito schopnosťami, ktorí vytvorili falošné stránky šíriace vymyslené konšpirácie len preto, aby si zarobili. Každé zdieľanie na Facebooku pre nich znamená peniaze, a ak máte státisíce podobných, ide už o veľké čiastky. Ak bežný používateľ internetu, ktorý neskúma pôvod správ, ktoré číta, zbadá titulok: Hillary Clintonová zabila Vinca Fostera, povie si: „To je ale hlúposť!“ Ak sa mu to však dookola ukazuje, už za tým niečo vidí.

Prečítajte si

Základňou Trumpovej propagandy sa stalo Macedónsko (koniec predvolebnej kampane)

Veľké noviny ako napríklad New York Times vyjadrili svoju podporu vo voľbách Clintonovej. Aký to má význam?

Podpora pre jedného kandidáta má v Amerike svoju históriu, takisto ako v Európe máte médiá, ktoré sú vyslovene pravicové alebo ľavicové a čitateľ si podľa svojej politickej orientácie noviny kúpi. V amerických redakciách je spravodajstvo a názorová časť striktne oddelená. Dobrým príkladom je Wall Street Journal. Tento denník čítajú snáď všetci kapitalisti v krajine a je jednoznačne pravicový – názorové články kritizujú dane a vládu. Na druhej strane sú novinári, ktorí píšu pre WSJ a sú objektívni. Často kritizujú Wall Street, keď za niečo môže, poukazujú na podvody, problémy s financovaním a infraštruktúry, ktoré tie dane a dobrú vládu potrebujú. Dalo by sa povedať, že ide o rozdvojenú osobnosť. V minulosti aj televízie vyjadrovali podporu politických kandidátom, majiteľ stanice na minútu rozprával o svojom postoji. Tam to však už v súčasnosti nefunguje. Hlavným dôvodom sú peniaze z reklám – nechcú si pohnevať niekoho, kto by chcel investovať do reklamy. Noviny v tomto boli vždy iné: uverejňovali aj články, ktorými si mohli pohnevať investorov.

Podpora novín však môže byť nepríjemná pre reportérov, pretože ak noviny vyjadrili niekomu podporu a novinári kritizujú v spravodajstve protikandidáta, môžu ich obviniť zo zaujatosti. Vtedy je pre reportéra ťažké vysvetliť „to je názorová časť redakcie“, pretože bežný čitateľ v tom rozdiel nerobí. Toto vidím ako problém a mohlo by pomôcť, keby médiá prestali podporovať jednotlivých kandidátov. Je to však tradícia, ktorá funguje už dlhé roky, a zmena je nepravdepodobná. Napríklad v denníku Arizona Republic podporili Clintonovú, čo bolo prvýkrát v histórii, čo tieto noviny nepodporili republikána. A kto napokon v Arizone vyhral? Trump.

Urobili médiá chybu, že sa pri Trumpovi nezamerali na jednu aféru, ako v prípade Clintonovej na emaily, a pokrývaním neustálych Trumpových škandálov skôr nič poriadne nevynikalo?

Médiá prinášajú o niečom spravodajstvo – nie je to tak, že by mali plán, ako postupovať v kampani. Možno by v redakcii mali platiť pravidlá, aby sa reportéri nenechali vyrušiť vecami, ktoré sú nepodstatné. Každý deň hľadali námety na nové články a Trump hovoril a konal škandalózne každý deň. V Clintonovej prípade jediné, čo mohli vytiahnuť, boli emaily, a keď sa to začalo vyšetrovať znovu pár dní pred voľbami, o ničom inom ani nebolo počuť. Médiá sa nemôžu sústrediť napríklad len na fiškálnu politiku, nech kandidát hovorí čokoľvek. Médiá jednoducho nie sú tí, čo zodpovedajú za hlúpe úsudky voličov.

Téma, na ktorú sa podľa politológa Jonathana Bernsteina médiá zamerali nedostatočne, bola až do očí bijúca slabá podpora Trumpa v rámci Republikánskej strany. Za Trumpa bolo pôvodne iba 5 percent republikánov.

Je bezprecedentné, aby čelil takému veľkému odporu v rámci strany, médiá však o tom informovali. Mali sme diskusiu s manželkou, ktorá si brala tieto voľby obzvlášť k srdcu, a hovorila, že médiá s touto informáciou mali viac oslovovať čitateľov. Nedá sa však každý deň písať: „Je tu ďalší deň a Trump má stále len 5 percent!“, podobne ako sa nedá neustále písať: „Už 132. deň odmietol zverejniť svoje daňové priznanie!“ V Huffington Post pritom pod každým článkom o Trumpovi zverejnili informačnú tabuľku, kde píšu „Donald Trump je xenofób, klamár…“, a podkladali to rôznymi článkami.

Hovorili ste, že tieto voľby zmenia americkú žurnalistiku. Ako?

V mnohých redakciách sa teraz všetci pýtajú: „Ako sme to mohli nevedieť?“ Takže jedna z pozitívnych zmien pre médiá bude, že budú musieť opustiť svoje kancelárie a počítače a, samozrejme, Washington. Všetci politickí reportéri z Washingtonu budú musieť cestovať a viac zisťovať, čo sa deje v štátoch ako napríklad Ohio a Missouri. Sú aj iné spôsoby, ako zistiť, čo si ľudia myslia. Napríklad sociálne médiá, facebookové skupiny… Videl som, ako na Facebooku porovnávali záujem o kandidátov v jednotlivých štátoch, a v každom štáte mal Trump prevahu. V Kalifornii, čo je podľa volebných výsledkov jednoznačne Clintonovej štát, bol pomer 2:1 pre Trumpa, v iných štátoch to bolo desať ku jednej. To je dosť jasný signál, ktorý mohol naznačiť Trumpovu výhru.

Druhá zmena bude v jasnom označení, čo je pravda a čo lož. Mám však obavy, že ľudí to už nebude veľmi zaujímať – pre nich sú všetky fakty subjektívne a otvorené hocijakej interpretácii. Bude to výzva pre médiá.

Prečítajte si

Islam nie je náboženstvo, ale ideológia, sme vo svetovej vojne, tvrdí generál, ktorý má radiť Trumpovi

Trump sa dostal každý deň do všetkých médií, či už v pozitívnom, alebo v negatívnom svetle. Pomohlo mu to?

Jeho meno jednoznačne vytŕčalo a aj jeho samotná kariéra je založená na verejnom vystupovaní. To on je v skutočnosti – značka. TRUMP veľkými písmenami na budove. Je značka ako Apple. Preto bolo preňho prirodzené predávať svoju značku a atakovať politikov bez nej. Útočil aj na Clintonovú, ktorej značkou bol status quo – „ak máte radi Obamu, budete aj mňa“. Ja mám rád Obamu a myslím si, že bol dobrým prezidentom, no to si v Amerike nemyslia všetci. Každú maličkosť, ktorú Clintonová počas svojej politickej kariéry urobila, bolo možné napadnúť a dať ju pod drobnohľad, kým u Trumpa šlo len o jeho značku. Žiaľ, keď sa hovorí o povrchnosti médií, zabúda sa, že povrchní sú aj americkí voliči. Okrem toho nedokážu sledovať voľby 18 mesiacov, majú iné veci na práci. Veľa kvalitnej žurnalistiky sa tak stalo len šumom v pozadí ich životov.