Denník N

Kaliňákovu efektívnu solidaritu berú v EÚ mnohí ako vtip

Robert Kaliňák v Bruseli zastupoval slovenské predsedníctvo v EÚ. FOTO – TASR/AP
Robert Kaliňák v Bruseli zastupoval slovenské predsedníctvo v EÚ. FOTO – TASR/AP

Návrh na riešenie utečeneckej krízy, ktorý predstavil slovenský minister, nevyhovuje ani len ako návrh, tvrdia jeho kritici. „Ak by platil, potopili by sme sa,“ povedal maltský minister.

Flexibilná solidarita bol v septembri na bratislavskom samite Európskej únie výraz, ktorý mal obhájiť slovenskú odmietavú pozíciu k prijímaniu utečencov. Vo štvrtok minister vnútra Robert Kaliňák v Bruseli predložil kolegom z ostatných krajín návrh, ako si to na Slovensku so solidaritou v Únii predstavujeme.

Okamžite narazil na odpor viacerých európskych krajín. Najhlasnejšie sa ozvali Taliansko a Malta, teda krajiny momentálne najviac postihnuté migračnou krízou.

Slovenský návrh dva mesiace po bratislavskom samite prichádza s názvom „efektívna solidarita“ a spolieha sa na to, že krajiny EÚ by sa mohli prijímaniu utečencov vyhnúť platením peňazí a podporou ochrany vonkajších hraníc.  

Denník N si návrh od ministerstva vnútra vypýtal, to tvrdí, že išlo len o „neformálny návrh“.

Potopili by sme sa

„Malta by bola úplne prehltená a potopila by sa, keby sa implementoval slovenský plán na migráciu,“ citoval vplyvný európsky server Politico maltského ministra vnútra Carmela Abelu. Ide o krajinu, ktorá preberá po Slovensku predsedníctvo v EÚ.

„Ak by mala Malta prijímať státisíce utečencov a ostatné európske krajiny by nám dávali len peniaze, myslím, že by sme sa potopili, naša krajina je už teraz preplnená,“ povedal Abela pre bruselský portál Politico.

Čln s utečencami v talianskych pobrežných vodách. foto - TASR/AP
Čln s utečencami v talianskych pobrežných vodách. Foto – TASR/AP

Kaliňák podľa agentúry TASR tvrdí, že jeho návrh sa stretol „s pochopením medzi členskými štátmi, ktoré ho označili za dobrý základ na ďalšiu diskusiu“.

Reakcie viacerých krajín však svedčia o inom. „Hľadáme kompromisy, ale v tomto momente tu nie sú žiadne,“ citoval Reuters nemeckého ministra Thomasa De Maiziera. Podľa agentúry mali ministri počas večere veľmi vášnivú debatu. Ako veľmi neuspokojivý označil slovenský návrh napríklad taliansky diplomat.

„Ide o to, aby každá krajina poskytla adekvátnu pomoc, a aby to bol prejav solidarity,“ citovala TASR Kaliňáka. Efektívna solidarita nemá byť podľa Kaliňáka založená na tom, že členské štáty Únie si vyberú, aký typ pomoci im vyhovuje poskytnúť, ale musí to byť solidarita v prospech celého spoločenstva.

To je určitý posun od bratislavského samitu, keď Fico hovoril, že má ísť o dobrovoľné rozhodovanie každej krajiny EÚ. Kaliňák pripomenul našu spoluprácu s Rakúskom, v rámci ktorej sme v Gabčíkove ubytovali 1200 žiadateľov o azyl, aby sme susedom pomohli zvládnuť situáciu, keď mali preplnené utečenecké tábory. Ide o veľmi podobné číslo, ktoré by bolo Slovensko povinné akceptovať podľa kvót.

Kaliňák tvrdí, že slovenskému predsedníctvu ide o reformu azylového systému a reformy dublinského systému a ním prezentovaný návrh je len základom na diskusiu.

Slovenský vtip

„Slovensku trvalo celé mesiace, aby prišlo s návrhom, ktorý mnohí považujú za vtip.“ Tak hodnotí slovenský plán predstavený Kaliňákom reportér Politica Jacopo Barigazzi.

„Kritici hovoria, že to ani nie je návrh, očakávania boli oveľa vyššie. Ten návrh sa ani nesnaží byť inkluzívny, je len akýmsi zbožným želaním pre širšiu politickú ideu. Je nemožné, aby bol pre hlavné európske krajiny akceptovateľný,“ povedal Barigazzi pre Denník N.

Angela Merkelová a Robert Fico na tlačovej konferencii v Berlíne v júni 2016. Foto - TASR
Robert Fico a Angela Merkelová v Berlíne v júni 2016. Foto – TASR

„Slováci tvrdia, že len nahodili nejaké myšlienky, o ktorých by sa mohlo hovoriť na samite v decembri. Uvidíme, obdivujem viacerých slovenských diplomatov v Bruseli,“ dodal.

Barigazzi odhaduje, že v prípadnej reforme azylového systému nakoniec zíde z myšlienky pokutovania krajín, ktoré odmietajú utečencov, avšak prinajmenšom na papieri „tam niekde hlboko dole bude zmienka o permanentnom relokačnom systéme“. Tak ako to požaduje napríklad maltský premiér Abela, ktorý v januári od Fica prevezme predsedníctvo. Komisia navrhla, aby za každého neprijatého utečenca podľa kvót zaplatila členská krajina 250-tisíc eur.

Politico pripomína, že premiér Robert Fico je najtvrdším kritikom relokačnej schémy utečencov, ktorá má pomôcť najzaťaženejším krajinám. Tento plán počítal s tým, že sa Slovensko ujme okolo tisícky utečencov z Grécka a Talianska.

Ficova vláda ešte vlani vyhlásila, že nebude rešpektovať povinné kvóty, a podala na Európsky súdny dvor v Luxemburgu žalobu proti Rade Európskej únie pre povinné kvóty. Neskôr sa k nemu pridal aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého vláda investovala zo štátneho rozpočtu milióny eur do nenávistnej protiutečeneckej kampane. Referendum proti kvótam bolo pre nedostatočnú účasť neplatné.

Sú kvóty mŕtve?

Slovenský premiér Fico už mesiace tvrdí, že kvóty sú mŕtve.

Kým to nepotvrdí súd, je to podľa Barigazziho príliš predčasné tvrdenie. „Kvóty sú legálne platné, a keby sa ktorákoľvek krajina začala správať ako Slovensko, tak je po EÚ. Komisia urobila veľa chýb, o tom niet pochýb, ale keď sa pozriete na túto krízu, tak čo sa týka jednoty, Slovensko a s ním aj Maďarsko zašli priďaleko,“ myslí si Barigazzi.

Robert Kaliňák foto N - Tomáš Benedikovič
Robert Kaliňák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Viacerí experti na migračnú krízu tvrdia, že povinné kvóty nie sú ideálnym riešením, Slovensko však zatiaľ neprišlo s návrhom, ktorý by bol lepší, a pomohli by sme tak krajinám ako Taliansko, Malta aj Grécko, ktorých sociálny systém je preťažený, a zároveň by nešiel proti základným princípom dodržiavania ľudských práv a medzinárodných konvencií.

Len v októbri cez Stredozemné more preplávalo k talianskym brehom 27 500 migrantov, čo je viac ako dvojnásobok oproti predošlému mesiacu. Prerozdelenie utečencov podľa kvót pritom funguje len veľmi pomaly. Z pôvodného prerozdelenia 160-tisíc žiadateľov o azyl medzi ostatných členov EÚ zatiaľ presunuli len 7-tisíc osôb.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie