Denník N

Shooty: Niekto by nás mal anektovať a scivilizovať

Shooty: Postoj. 20. septembra, 2015, Dennik N.
Shooty: Postoj. 20. septembra, 2015, Dennik N.

Martin Šútovec vydal štvrtú knihu. Volá sa Roky Fica II. a je v nej viac ako 400 obrázkov, ktoré vychádzali v SME a v Denníku N počas štyroch rokov samovlády Smeru.

Vychádza vám štvrtá kniha. Aký z nej máte pocit?

Môj zásadný pocit z toho celého je, že to boli úplne stratené štyri roky našich životov. Neviem, možno som bol len viac unavený, ale skutočne som mal pocit, že sa bavíme o samých blbostiach. Štyri roky o neexistujúcich problémoch. Začalo to eurovalom, o ktorom už dnes vlastne nikto nevie, čo to bolo, ale teraz pre to budeme mať ďalších tridsať rokov zlé vlády. Tých sedemsto korún či koľko korún na hlavu sme nakoniec ani neušetrili, Grécko z EÚ nevystúpilo, ani ho Sulík nevyhodil. A skončilo to utečencami. Koľko ich došlo? Desať? A kvôli nim stavali plot na hranici – to je neuveriteľné. Aj vývoj strán a ľudí bol čudný. Tí, čo sa zdali veľmi dôležití, typu Procházka, Lipšic, sú zrazu nikto a všelijakí nímandi typu Matovič a Kollár sú niekto – to je úplne bizarné.

Prospieva to karikatúre?

To musíte posúdiť vy. Ja si iba vyberám to, čo oni povedia, a len to dopíšem a nakreslím k tomu niečo. Netreba k tomu nič extra dodávať. Zaujímavé je, že za štyri roky sa reč zmenila natoľko, že veci, ktoré by sa kedysi hanbil povedať Slota, sú dnes v mainstreame. Dnes to môže povedať premiér a nie sú proti tomu demonštrácie, ani sem netelefonuje Albrightová ako kedysi. Zblblo to hrozným spôsobom.

Aj keď to porovnáte s knihou Roky Fica I?

No áno, aj za Mečiara to bolo úplne idiotské, ale vtedy sa ešte bolo na koho obrátiť, bolo jasné, že existuje nejaká príčetná časť spektra. Vždy bol niekto, kto udával tón, verejnú debatu, ale teraz sa nedebatuje o ničom inom ako o tom, koľko má kto hlasov v parlamente. Ide o udržanie moci, o žiadne vízie. To je nič, nula bodov, totálne vyprázdnenie. To už nie je o nejakej predstave, ale o tom, proti čomu budeme tentokrát. Tak budeme proti homosexuálom, proti Maďarom, proti utečencom, koho si vymyslíš – pokojne aj proti inštalatérom káblovky, ak to bude vhodné.

Ale voliť chodíte?

To pôjdem, jasné. Počkám si, až niekto vyrastie.

Dokedy?

To je tá otázka. Niekedy za Radičovej som sa hrozne bál toho, že to pokašlú. Ona si zobrala do vlády vtedajší crème de la crème slovenského života, najschopnejších ľudí, a ja som sa bál, že keď sa to pokazí, už ďalší nie sú. Sú vyčerpané zásoby. Viac-menej sa to stalo, takže budeme musieť… Neviem, mal by nás niekto anektovať a scivilizovať. Ale z vesmíru.

Shooty: Jedna poisťovňa. 27. júla 2012, SME.
Shooty: Jedna poisťovňa. 27. júla 2012, SME.
Shooty: Rok gorily. 20. decembra 2012, SME.
Shooty: Rok gorily. 20. decembra 2012, SME.
Shooty: Sudca. 26. apríla 2013, SME.
Shooty: Sudca. 26. apríla 2013, SME.

Neľutujete spätne svoju bilbordovú kampaň z roku 2010?

Nie, prečo?

Angažovali by ste sa aj dnes?

Nie. Možno keby som mal pocit, že by to pre Fica  mohlo byť hrozne ponižujúce, že by to prehral. Ale teraz by sa nič nestalo. Dospelo to do bodu, keď mi ešte aj Fico so svojimi protieurópskymi rečami príde ako ten, kto nás drží v Únii. Keď sa raz dostanú k moci všetci ostatní, tak nás odtiaľ vyhodia, zoberú nám eurofondy a postavia nám plot z ich strany.

Listovali ste si vo svojich starých knižkách?

Nie, ale keď už človek vie, ako to dopadlo, je to hrozná sranda. Keď to vyjde v novinách, tak ešte neviete, ako to dopadne, v knižke už hej. Preto ma mrzí, že si všetci myslia, že ide len o obrázkové knihy, pritom tam sú také pekné popisky – to je super čítanie. Keď si prečítate, aké sprostosti ľudia robili, to je úplné Kocúrkovo.

No, ale keď sa zameriate na absurdity…

Iste, ale neviem, či by sa taká séria absurdít dala urobiť vo Švajčiarsku.

Prečo to vlastne vychádza knižne?

Aby som si ospravedlnil svoju existenciu na tomto svete. Ale nie. Príde mi ľúto, že by sa to malo stratiť, zahodiť. Chcem to uľahčiť všelijakým ľuďom…

… ktorí o vás budú písať diplomovky.

Hej, všelijakým Longauerom. Myslím si, že takéto veci sú dôležité. Podľa mňa by sa tak mali vydávať aj komentáre, nejaký výber, ročenka.

V prvej knihe Tuhou tuhou je aspoň zo začiatku dosť nepolitických obrázkov. Prečo?

Ani som to vtedy s tou politikou nevedel, inak som rozmýšľal, ale mal som to aj nejako ideologicky zdôvodnené. Hovoril som si, že za všetkým je ten drobný ľud. Neflákal som to. Ešte som aj urazil jednuredaktorku Slovenského rozhlasu, ktorá mi hovorila karikaturista. Vtedy som si to vyprosoval, ale teraz ním už som.

Prečo sa už nehlásite do súťaže Novinárska cena?

Mne to podujatie príde veľmi nedôstojné, myslím, že robí medvediu službu celému stavu. Keď si vezmete hocaký profesný stav typu architekti, herci, reklamkári, všelikto, kto si udeľuje ceny, vždy je to normálne, slušné podujatie. Tam má človek pocit, že niečo dosiahol a že stúpne jeho cena na trhu. Prídete na Novinársku cenu a tam si v nejakej temnej diere niečo udeľujú ľudia v sandáloch. Dostanú diplom vo forme Á štvorky.

Je to predsa v rámiku pod sklom.

V rámiku je to odvtedy, čo som im vynadal. Strčili mi to do ruky, vonku bola snehová metelica, tak som sa spýtal: To mi to nedáte ani v obale? A oni, že aha, a dali mi to do euroobalu. Tak som išiel domov v snehovej plieskanici s vejúcim diplomom v ruke. Už to do toho rámiku dávajú, ale aj tak to celé dehonestuje novinársky stav. Keby tam došiel hocaký politik, začne sa smiať, že čo sú to za chudáci? Banda neborákov, ktorí nevedia nič urobiť ani sami pre seba a nás tu idú kritizovať, že nevieme urobiť nič pre tento štát? Čo chcú? To je jedna časť. Druhá vec je, že na Slovensku som jediný človek, čo to robí päť dní v týždni, predtým šesť. Mám súťažiť s ľuďmi, ktorí to robia dvakrát za týždeň alebo raz za mesiac?

Shooty: Putin vs. Ukrajina. 2. marca 2014, SME.
Shooty: Putin vs. Ukrajina. 2. marca 2014, SME.
Shooty: Kiska a známka. 1. apríla 2014, SME.
Shooty: Kiska a známka. 1. apríla 2014, SME.
Shooty: Správni poradcovia. 7. apríla 2014, SME.
Shooty: Správni poradcovia. 7. apríla 2014, SME.

Záleží na kvantite?

Keď kreslíte každý deň, určite sa tam dá vybrať viac, ako keď nakreslíte desať obrázkov ročne.

Teda v podstate nemáte konkurenciu.

V tomto ohľade naozaj nemám, pretože aj ten Danglár to kreslí len dva, trikrát do týždňa. To tam mám súťažiť sám so sebou? Potom tam zaradili aj Čechov, ale príde český porotca, pozerá na to a nerozumie, kto to na tých obrázkoch vôbec je a o čo tam ide. Tak hodnotí, či je to pekne nakreslené, ale o to predsa nejde.

Vypracovali ste sa alebo stagnujete?

Vypracoval som si triceps. Ukážem? Určite som sa vypracoval. Ale keď posadíte šimpanza a dáte mu v kuse kresliť, aj on sa vypracuje.

Máte rutinu v nápadoch? Napadá vám stále to isté?

To je najväčšie nebezpečenstvo. Najhoršie je, ako sa to v tej politike stále opakuje. Niekedy, keď vidím svoj starý obrázok, som si istý, že viem, o čom je, ale keď si to pozriem podľa dátumu, zistím, že je to o  niečom úplne inom. Môj najhorší problém je, že kreslím, a zrazu sa zastavím, pretože musím zistiť, či som to tak už niekedy neurobil. Neviem, či som na to iba myslel, alebo som to naozaj urobil. Musím si to kontrolovať. Vidím to v hlave, ale neviem, či si to viem len tak dobre vizualizovať, alebo som to už niekedy videl.

Prípadne u niekoho iného. Alebo to sa nemôže stať?

Nie, ale stáva sa mi iné. Príde za mnou niekto a hovorí mi: to si super nakreslil a popisuje mi nejaký obrázok, o ktorom absolútne nič netuším. A potom zistím, že trebárs popisujú nejaký Danglárov obrázok. Ale pokojne aj môj, aj tak neviem. Najlepší je Matúš Vallo, ktorý mi dopodrobna opisuje, čo som nakreslil. V jeho podaní to je super. Už som rozmýšľal aj nad takým formátom, že by som si to natáčal a podľa toho popisu by som to znovu nakreslil. Konceptuálne umenie, reinterpretácia vlastného diela.

Učitelia by na vás boli hrdí.

Môj konceptuálny guru Ľubomír Ďurček určite.

Keď sme pri tej rutine, často používate napríklad motív psychiatrickej pohovky.

To vtedy, keď už neviem, čo urobiť. Je to dobrá barlička. Keď niekoho niečo trápi, ako sa to dá nakresliť? To som odkukal z New Yorkeru.

Máte kamarátov aj medzi svetovými karikaturistami?

Jedného mám. Daryla Caglea, majiteľa syndikátu, pre ktorý pracujem.

A?

Vždy ma udivuje spôsob, ktorým rozmýšľa o veciach. Je to také zvláštne. Bol som na niektorých jeho prednáškach a on tam úplne bez hanby študentom vysvetľoval, aké je to perfektné, že sa veci v politike opakujú a že niekedy mu stačí len prepísať text na starom obrázku a môže to ísť opäť do tlače. Väčšinu jeho prednášky tvorí nie rozoberanie myšlienky, ale spôsobu kresby. Je to taký americký, praktický prístup, mne to príde povrchné. Čo sa týka symbolov, normálne nevedel dekódovať úplne základné veci, napríklad prečo kreslím tú pani, akože Európu, na býkovi. Raz hovoril, že kreslí Francúzsko ako pudlíka a že tomu Francúzi nerozumejú. Tak mu hovorím: Prečo ho nekreslíš ako kohúta? A on, že v angličtine existuje výraz french poodle. Len vo Francúzsku o tom nikto nevie.

Shooty: Široký. 31. marca 2015, Denník N.
Shooty: Široký. 31. marca 2015, Denník N.
Shooty: Radosť. 17. júna 2015, Denník N.
Shooty: Radosť. 17. júna 2015, Denník N.
Shooty: Úlovok. 9. decembra 2015, Denník N.
Shooty: Úlovok. 9. decembra 2015, Denník N.

Ste ešte členom karikaturistického syndikátu?

Už tam skoro nič nerobím, pretože je to veľmi nevýhodné. Najväčšie americké noviny nemajú taký luxus, že majú vlastného človeka, ako som ja. Vždy si len zo syndikátu vyberú, čo sa im hodí. Môžete kresliť od nevidím do nevidím, ale dobrý ste vtedy, keď si to naraz kúpi tisíc novín. Vtedy sa tým dá uživiť. Ale mne sa to v Amerike nemôže nikdy podariť. Moje veci sú na americký trh, zdá sa, zložité. Tam keď niekoho nakreslíte, oni nevedia, kto to je. Musíte naňho napísať, kto to je – možno s výnimkou Trumpa. To mi príde fakt divné. Iná ako americká politika ich fakticky nezaujíma, ja sa zas v tých problémoch veľmi neorientujem. Tak im tam dodávam európske témy. Keď mám niečo zahraničné, čo publikujem u nás, tak to tam pošlem, ale keby som to robil zvlášť pre syndikát, akurát sa unavím a nič extra z toho nemám.

Aký je z pohľadu vašej práce rozdiel medzi Sme a Denníkom N?

Mám konečne dvojdňový víkend, čo je najlepšie na svete. Horšie je, že plat všetkým klesol. Zle bolo, keď sme všetci išli preč a nevedeli sme, kam ideme, ale teraz je už dobre. Keďže kolegovia mi ostali tí istí, spôsob práce sa nezmenil. Tým, že ťažisko týchto novín je viac na strane publikovania na webe ako na papieri, je mi trochu ľúto, že v novinách už čítam len niečo, čo som už čítal na internete.

Cítite zodpovednosť za to, že ovplyvňujete verejnú mienku?

Netuším, kam sa to pri biednom náklade týchto novín dostane. Tých ľudí nie je až tak veľa.

Keď ste robili kampaň proti Ficovi, zapojilo sa dosť veľa ľudí. Asi si všetci z nich pozerajú aj vaše obrázky.

Čo je to veľa? Desaťtisíc?

Aj keby ste ovplyvnili len pätnástich ľudí, je to zodpovednosť. Cítite ju?

Myslíte, že nimi manipulujem?

Oni sa nechajú.

Neviem. Robím to už nejakých štrnásť rokov. Jediné, čoho som si vedomý a čo ma aj baví, je, keď mi všelijakí študenti alebo mladí ľudia hovoria: Ja som na tvojich obrázkoch vyrástol. Vôbec som nerozumel, čo na nich je a začal som sa zaujímať o politiku, lebo som to chcel pochopiť. Toto ma baví. Erik Tomáš síce hovorí, že ma majú papaláši radi, ale neviem, na koho alebo na čo mám vplyv. Neviem to posúdiť. To si budeme musieť počkať na nejakú tú diplomovku z masmediálnej fakulty.

Shooty: Roky Fica II. V poradí štvrtú Shootyho knihu kresieb vydalo vydavateľstvo Premedia.
Shooty: Roky Fica II. V poradí štvrtú Shootyho knihu kresieb vydalo vydavateľstvo Premedia.

Obmedzujete sa nejako? Určujete si vedome hranice?

Dlho som to veľmi komplikovane vysvetľoval, lebo vždy zaznie otázka, kde je hranica. Vždy som sa to pokúšal vysvetliť tak na päť Á štvoriek, a aj tak to bolo nanič. A teraz som zistil, že celé sa to dá popísať jedným slovom. Moja hranica je, keď je niečo vulgárne. Fakt neznášam vulgárne veci. Úplne mi prekážajú vulgárne vtipy alebo vulgárne vyjadrovanie.

Charlie Hebdo?

No, prekážajú mi v zmysle, že si to nekúpim, ale v princípe tej tradícii rozumiem. Robia to tristo rokov, alebo koľko. Majú skrátka taký typ kultúry blasfémie a pamfletu.

Ublížiť sa dá aj bez vulgárnosti.

Áno, len ja nechcem ubližovať. Charlie Hebdo, to je hodená paradajka. To nie je, že si z niekoho robím srandu, to je, že niekto ma nahneval, hodím doňho hnilé vajce. Skrátka, je to pomsta. Nie komentár, ale pomsta zo zúrivosti. Ja tieto pomstychtivé spády vôbec nemám.

V knižke Roky Fica I je obrázok pri príležitosti 17. novembra 2009, kde ste nakreslili Gašparoviča, Pašku a Fica s holými zadkami. To bolo v poriadku?

Tiež som nad tým rozmýšľal. Nechcel som ich zahanbiť, bolo to vyjadrenie toho, že ich reči, ktoré o Novembri vedú, sú rovnako vulgárne ako to, čo som nakreslil. Skrátka, to, čo hovoria, je pre mňa za čiarou. Ten obrázok len previedol ich reči do vizuálnej formy. Netúžil som nakresliť holý zadok Roberta Fica, lebo holé zadky politikov sú smiešne.

Niektorí novinári, ktorí píšu o politike, nechodia voliť, mnohí hovoria, že nikto z politikov nie je čistý. Je v politike niekto čistý? Sú tam ľudia, ktorým naozaj ide o dobrú vec?

Podľa mňa tam vždy nejakí čistí sú a vždy ich to prostredie vyvrhne. Odídu. Lebo predpoklad vykonávania tej profesie je, že človek musí byť sebastredný, musí byť psychopat. Je otázne, aká miera psychopatie to je, či je už škodlivá pre spoločnosť, alebo môže byť prínosná.

Váš otec sa po voľbách v roku 1992 po dva a pol roku vrátil z Federálneho zhromaždenia. Bola vtedy iná doba, bolo to lepšie?

No však on tam musel byť s Moricom, Mečiarom a s rôznymi inými hrôzostrašnými ľuďmi a veľmi rýchlo pochopil, že tam nemá čo robiť. Druhá vec je, že ten štát, ako aj parlament prestali existovať. Absolútne presne si pamätám, ako som prvýkrát v živote videl naživo Roberta Fica. Predtým som ho občas vídal v telke, registroval som, že je to mladý komunista, mal niečo s Weissom, s Kanisom, mladý káder. Mal som ho zaradeného. A raz som sedel v Petržalke v nejakej krčme… A tam prišlo obrovské čierne volvo. Vtedy, v nejakom deväťdesiatom piatom, tu ešte jazdili samé škodovky a wartburgy a trabanty. V autách sa nevyznám, ale normálne som si myslel, že musel dôjsť minimálne prezident. A vystúpil z toho tento človek, Robert Fico, a ja som sa na to kukal a hútal, kde si na to zarobil. Nechápem, môj otec bol predtým nejaký piaty najdôležitejší človek v štáte, ktorý mal trikrát toľko obyvateľov, a chodil na škodovke a doteraz býva v paneláku. Ako si ten človek v politike, preboha, za dva roky zarobil? Kde bol vtedy? V SNR?

Na ministerstve spravodlivosti, nejaký právnický inštitút.

A to mal lepšie auto ako môj otec, predseda Snemovne národov. Otec mal služobné so šoférom, taký Renault, čo má dnes hocikto. Ale tento došiel v limuzíne ako Barack Obama. Normálny človek medzi takými ľuďmi nemôže vydržať. Čítal som nedávno v .týždni debatu o Andrejovi Dankovi. Miroslav Kusý tam hovoril, že Danko za ním prišiel, že chce ísť do politiky, ale nevie, čo tam má robiť, lebo nemá žiadny plán, ani nechce nič presadiť, ani nechce pre Slovensko nič urobiť, ale všetci jeho spolužiaci z právnickej fakulty tam už sú, tak aj on chce. Akože nech mu niečo vymyslí. Zdá sa mi, že väčšina tých ľudí to berie takto: iní tam sú, aj ja tam chcem byť, lebo chcem byť dôležitý. A keďže ľudia ako môj otec nikdy nechceli byť dôležití, iba chceli niečo robiť, tak tam nemajú čo hľadať. Lebo ego dôležitých je založené na tom, že rozhodujú o životoch ostatných.

Prichytili ste sa niekedy pri tom, že niekomu drukujete?

Ale ja neverím, že všetci sú svine, naozaj si myslím, že do politiky môžu ísť ľudia s čistými úmyslami, ale zároveň si myslím, že ich to prostredie vypudí. Lebo keď obyčajný človek s normálne nastavenou psychikou príde medzi samých egomaniakov, tak tam nemôže vydržať. To sa nedá. A či niekomu drukujem?

Alebo či ste sa pri tom prichytili v minulosti.

Neviem. Ivetu Radičovú som asi trošku šetril. Ale ani neviem, či som ju šetril. Možno. Keď moji kamaráti robia blbosti, tak im to poviem, nemám s tým problém. Nie som ako z Krstného otca, že keď moji robia hlúposti, tak ich budem kryť. To neuznávam. Trošku sa zmenilo to, že niekedy som si myslel, že je možno dobré poznať sa s politikmi osobne, ale teraz sa im vyhýbam veľkým oblúkom. Je pár dotieravých politikov, ktorí sú úplne splachovací, a nechápu, že človek s nimi nechce nič mať a doliezajú. Normálne im hovorím, nech sa ani nepribližujú. Tým ľuďom sa to nedá vysvetliť diplomaticky. Keď otravuje a vy sa začnete rozprávať s niekým iným, alebo mu to naznačíte nejakými bežnými zdvorilostnými formami, on nepochopí, že si neželáte, že to nechcete. Tak ho musíte normálne poslať preč.

Myslíte si, že budete kresliť do konca svojich dní?

Keby som sa vedel uživiť nejakým iným spôsobom…

Reklamou sa môžete uživiť.

Neviem. Teraz som dva mesiace nekreslil a veľmi dobre mi to padlo. Hovoril som si, že to musí byť super, nerobiť to každý deň. Neviem, dokedy vydržia tie noviny, dokedy to ľudí bude baviť, dokedy to bude baviť mojich kolegov. Neviem, dokedy ich budem baviť ja. Neviem si naplánovať ani to, čo bude o dva dni, a už vôbec, čo bude v inej dekáde.

Reklamu robíte rád?

Viete čo? Rád, lebo pri tom netrpí môj mozog. Vôbec. Nemusím nad tým vôbec rozmýšľať, lebo niekto iný to za mňa vymyslí a ja to iba urobím a dostanem za to dosť peňazí. A je super mať peniaze .Je oslobodzujúce, keď má človek hypotéku na krku, a nemusí na to stále myslieť. A v tom relatívnom pokoji si môže robiť veci, ktoré považuje za dôležité. To je dobré.

Takto to máte stále, že nemusíte myslieť na účty?

Nie, nemám to tak stále, ale teraz kreslím nejakú reklamu, tak to chvíľu mám, asi rok, a veľmi si to užívam. Najlepšie, čo si človek môže kúpiť za peniaze, je mesiac voľna. Čo viac si môžete dovoliť? Povedal som v robote, že chcem neplatené voľno, oželel som jeden plat a bolo to úplne super.

A fungovalo to aj bez vás.

No presne! Čiže je obojstranne výhodné, keď ma platí reklama. Ale nijako ma to neuspokojuje, ani od toho nie som citovo závislý a je mi úplne jedno, ako tá reklama v konečnom výsledku vyzerá. Viem, že som to urobil najlepšie, ako som vedel a čo s tým ďalej bude, na to nemám žiadny vplyv. Rozhoduje klient. Pokiaľ je s tým OK, je to v poriadku. Ale keď naše noviny vyzerajú zle, tak ma to normálne týra, trpím, lebo som v tom citovo zaangažovaný. A keď moji kolegovia píšu blbosti, tak mi srdce krváca.

Aké blbosti píšu kolegovia?

Také, že rozhovor s Rytmusom, s Jožom Rážom… Mám s tým dosť veľký problém.

Nemôžeme sa tváriť, že tu nie sú!

Zdá sa mi, že v dnešnej dobe sa všetky noviny tlačia do nejakého infantilizmu. Keď si na Facebooku čítam statusy, ktoré vypúšťajú kvázi seriózne médiá, to je  neuveriteľné. To píšu nejakí rozbláznení tínedžeri. Aj my to niekedy robievame a som z toho úplne vydesený. Veď to sú noviny pre dospelých ľudí, prečo robíme toto?! To nech robí Bravo. Teda Bravo už asi neexistuje, ale toto ma desí. Keď to robia v reklame, je mi to jedno. Poviem si, že je to reklama, a keď chcete niečo predať, tak to asi musíte urobiť pre čo najširšiu skupinu. A keďže väčšina ľudí nie je úplne sofistikovaná, tak to musíte urobiť jednoduchšie, to je v pohode.Ale myslím si, že noviny nerobíme pre všetkých, máme určovať nejaký smer spoločenskej debaty, robíme ich pre inteligentnejších ľudí, a preto ma uráža, keď sa podkladáme publiku, ktoré naše noviny aj tak nečíta. Áno, som elitársky snob a nehanbím sa za to.

Shooty: Úžasný plán. 25. februára 2016, Denník N.
Shooty: Úžasný plán. 25. februára 2016, Denník N.
Shooty: Mizerný klamár. 9. marca 2016, Denník N.
Shooty: Mizerný klamár. 9. marca 2016, Denník N.
Shooty: Funkčná koalícia. 13. júna 2016, Denník N.
Shooty: Funkčná koalícia. 13. júna 2016, Denník N.

Čoho sa týka vaše elitárstvo?

Mne neprekáža, keď je niekto tupý. Viete, čo mi prekáža? Keď je niekto hrdý na to, že je tupý. To je zlé.

Stretli ste takého človeka?

Ale samozrejme, kopu takých ľudí som stretol. Hej, takí ľudia existujú. Normálne sú ostentatívne hrdí na to, že sú zadubení. To sú tí ľudia, ktorí povedia nadávku: Ty inteligent! Dokonca si myslia, že sú povinní mať na všetko názor.
Čiže vy nechcete vedieť všetko?
Ja predsa nemôžem mať na všetko názor. Viem len o pár veciach, aj to veľmi málo, a nedovoľujem si vyjadrovať sa napríklad k politickému režimu v Sýrii, lebo o Sýrii nič neviem, nehanbím sa to povedať. Videl som ten mega zamotaný graf so šípkami, kto je proti komu. Pochopil som, že to nikdy nepochopím, a tým pádom ma to prestalo zaujímať. Dôverujem ľuďom, ktorí sa zaoberajú iba tým, ničím iným, že oni to nejako vyriešia. Lebo ja na to neviem mať ani názor, nie že to vyriešiť. Ale nejaký Boris Kollár si dá šál a všetko vyrieši hneď. On všetko vie, lebo to videl na YouTube. Poznáte takých tých mudrlantov, čo vedia všetko.A ešte aj ten Facebook povzbudzuje ďalších ľudí, ktorí takí predtým neboli, lebo sa zrazu cítia menejcenní. Prečo keď môj spolužiak zo základnej vie o svete úplne všetko, by som ja nemohol ku všetkému niečo povedať? Však to vyriešime hneď, zoberieme excel a  vyriešime utečencov, nie? Keď som robil popisky do tejto knihy, čítal som bizarnú vec, tabuľku Richarda Sulíka, blog, kde píše o  Kotlebovi. Volá sa to „Kotleba nie je nacista ani fašista.“ Zobral si jeho program a  nenašiel tam napísané, že Kotleba je nacista alebo fašista, tak z  toho usúdil, že nie je. Pozrel si jeho ekonomický program, vyhodnotil jednotlivé body, čo sa dá, čo sa nedá, zistil, že väčšina z  tých vecí sa nedá, tým pádom je Kotleba zlý. Ale keby mal dobrý ekonomický program, tak asi s  ním normálne ide do koalície, lebo tým pádom je to dobrý chalan. Perfektné! To sú tí ľudia, čo si myslia, že by mali vedieť všetko.

Ktorý obrázok v knihe je najlepší?

Neviem, ale jeden obrázok som ešte do tejto knižky pridal. Čítal som o tých štrajkoch, ako sestričky a učitelia dávali výpovede, tak som pridal policajtov, ako si hovoria, že keď vojaci idú robiť do nemocnice, tak oni pôjdu učiť. Lebo na to som úplne zabudol, že vojaci pracovali v nemocniciach, že aj také už sme tu mali.Prišlo mi zvrátené, že si Robert Fico po tom, čo pourážal zdravotníkov a utečencov išiel ľahnúť do nemocnice, ktorú riadi imigrant z Tuniska.

 A z európskych politikov vám je niekto sympatický?

Angelu uznávam lebo je pokojná a vecná. Často myslím na to, ako Fico stále strašil, že imigranti predstavujú hrozné nebezpečenstvo. Úplne programovo znervóznil národ. Takú hystériu vyrobil na Slovensku! Keď si o tom teraz čítate, tie správy, nič sa u nás nedialo, ale on ľudí úplne zmagoril, on osobne, dá sa naňho ukázať prstom. Vždy si spomeniem na plagát, čo dala anglická kráľovná natlačiť cez vojnu: Keep Calm and Carry On. A to tam padali bomby a ľudia bývali v metre a nemali čo jesť, horelo tam a zomierali. A Fico straší, čo budeme robiť? Veď pokoj, prežili sme horšie veci, dáme aj toto. To majú robiť politici – nie znervózňovať ľudí, ale upokojovať ich.
Za to by si zaslúžil facku. No.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie