Denník N

Prínos nahého Milana Krajniaka

Poznanie, aký nebezpečný je podpredseda strany Sme rodina, je cenné, lebo nás núti tejto dobrovoľne obnaženej hrozbe čeliť.

Denník N už dávnejšie dáva priestor autorom z radov politikov. Vďaka tomu môžeme sledovať myšlienkové pochody Zsolta Simona či prečítať si stručný životopis proroka Mohameda z pera Richarda Sulíka. Koncom minulého týždňa tieto isté noviny zverejnili reakciu podpredsedu strany Sme rodina Milana Krajniaka na článok Martina M. Šimečku. A vyslúžili si za to od mnohých vplyvných, liberálne zmýšľajúcich ľudí tvrdú kritiku.

Je to smiešne a smutné zároveň, keď je liberálne orientovanému médiu vyčítané, že sa riadi Voltairovým výrokom „hlboko s vami nesúhlasím, ale urobím všetko pre to, aby ste mohli slobodne vyjadriť svoj názor“. Viem si predstaviť reakciu Milana Krajniaka, keby Denník N jeho text nezverejnil. „Ste pokrytci a mám pravdu, keď tvrdím, že liberálna demokracia politickou korektnosťou obmedzuje slobodu,“ povedal by.

S akým argumentom mal šéfredaktor Denníka N článok Krajniaka odmietnuť? Že je na rozdiel od Richarda Sulíka len podpredseda strany alebo že na Facebooku má menej páčikov ako Miroslav Beblavý? To snáď nie. Alebo pre jeho obsah? Ani to by ako dôvod neobstálo. Posledný križiak, ako sa Milan Krajniak rád tituluje, nenapísal nič, čo by bolo protizákonné, ani nevolal po pogrome na liberálov. Naopak, jeho text má istú informačnú hodnotu.

Totiž, priamo od zdroja sme sa všetci dozvedeli, čo je snom a následne cieľom podpredsedu strany Sme rodina: zánik liberálnej demokracie a jej nahradenie niečím, čo nazýva „národnou demokraciou“. Poznanie, aký nebezpečný je Milan Krajniak, je cenné, lebo nás núti tejto dobrovoľne obnaženej hrozbe čeliť. Teraz už nemôžeme povedať „jáj, ale my sme nevedeli, o čo mu ide“. Druhý prínos inkriminovaného článku sú reakcie naň, medzi ktorými sa objavili aj naozaj hodnotné texty – napríklad ten od Petra Stacha.

Nemám tu dostatok priestoru reagovať na nekonzistentný zhluk viet z klávesnice Milana Krajniaka. No aspoň dve poznámky: ak si pod pojmom národ nepredstavuje národ politický (USA, Francúzsko), ale etnicko-kultúrny, potom ním vysnívaná „národná demokracia“ nemôže byť v skutočnosti demokracia, ale len nejaký putinovsko-orbánovský typ autokracie. „Nemajú žiadne posvätno, pre ktoré by stálo za to prinášať obete,“ píše tiež križiak, keď hovorí o vyprázdnenosti humanizmu.

Myslím si, že v minulosti aj dnes majú oveľa hlbší zmysel hodnoty, pre ktoré chce človek žiť, nie umrieť. Venovať život pomoci utečencom, ako jedna z tohtoročných Bielych vrán, má väčšiu hodnotu, ako obetovať čas vypisovaniu prázdnych slov o kresťanskej morálke, ktorých autor nie je schopný presvedčiť ani svojho šéfa (Borisa Kollára), aby podľa nej žil.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie