Denník N

Prehovorila o predražení u Lajčáka: Som sklamaná, verila som, že sa k tomu postaví čelom (+video)

Zuzana Hlávková. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zuzana Hlávková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zuzana Hlávková má len 26 rokov, no rozhodla sa verejne pomenovať predražené zákazky na podujatia k slovenskému predsedníctvu v EÚ. Bála som sa, ale bola to moja povinnosť, vysvetľuje svoje rozhodnutie.

Čo prežívate odvčera, keď ste zverejnili blog o tom, čo sa dialo na ministerstve zahraničných vecí?

Nespala som, možno len dve hodiny. Nechcela som ísť na Facebook ani na žiadne sociálne siete, lebo by ma to iba rozrušilo pred tlačovkou, ktorej som sa veľmi bála. Boli to ťažké chvíle.

Prečo ste sa rozhodli prehovoriť o drahých zákazkách k predsedníctvu Slovenska v EÚ?

Bol to proces. Po odchode z ministerstva som najprv nevedela, ako sa k tomu postaviť. Bojovala som sama so sebou. No vedela som, že sa chcem k tomu postaviť čo najsprávnejšie a najlepšie. Videla som to ako svoju povinnosť.

Video: Odmietla kryť predraženie a fingovanie súťaže u Lajčáka
autorka: Martina Koník

Čo ste teda urobili?

Obrátila som sa na Transparency International, aj keď som nemala konkrétnu predstavu, čo a ako bude ďalej. Vedela som iba, že chcem ďalej preverovať informácie, a sledovať, ako sa ministerstvo reálne zachová, keď ich budeme konfrontovať s tým, že vieme, že to nebolo v poriadku. No stále sa vykrúcali a nič nechceli priznať. Povedala som si, že by to ľudia mali vedieť, a preto som sa rozhodla do toho ísť aj s vlastným menom a vlastnou tvárou.

Máte obavu z toho, čo bude v najbližších dňoch?

Neviem si predstaviť, čo sa momentálne deje na ministerstve, ale podľa toho, ako to prostredie poznám, tak si myslím, že je tam trochu panika. Nikdy ma nikto nekontaktoval s otázkou, či spolupracujem s Transparency, alebo či chcem s tými informáciami niečo ďalej robiť. Mala som dobré vzťahy s nadriadenými aj s kolegami, a keď som odchádzala, povedala som šéfke, že to medializovať nechcem. Bála som sa a myslela som si, že by som to nezvládla. Mala som chuť nechať to tak a ísť ďalej.

Nakoniec ste to nenechali  tak. Čo vaši kolegovia na odbore? Môže sa k vám niekto pridať a potvrdiť vaše slová?

Neviem, nevidím do ich hláv. Možno áno, možno nie, ja by som, samozrejme, bola veľmi rada, keby ma podporili. Ale to sú ťažké rozhodnutia, a ja ich nemôžem k ničomu nútiť.

Na príklade koncertu, ktorý organizovala agentúra Viva Musica, ste opísali, ako bol pán Drlička z tejto agentúry ochotný spraviť niečo ako formálne verejné obstarávanie s tým, že by sa dohodol s nejakými agentúrami. On to síce kostrbato, ale poprel. Klame?

Tak, klame. Môže hovoriť, že si to nepamätá, ale na tom stretnutí to zaznelo, boli sme tam viacerí, a myslím, že som sa veľmi ostro proti tomu ozvala priamo tam. Nebolo to iba také, že povedali sme to a išli sme ďalej. Debatovalo sa o tom možno päť minút.

Čiže reálne sa debatovalo na ministerstve o možnosti spraviť naoko verejné obstarávanie pre verejnosť?

Áno, rozprávali sme sa o tom, ako to sprocesovať. Pán Drlička vtedy navrhol, že sa môže dohodnúť s nejakými agentúrami, so slovami – však vieme, ako to v našom fachu chodí. Ja som povedala, že som proti tomu, aby sme inscenovali verejné obstarávanie, lebo by to bolo ešte horšie.

Takto sa to spravilo na výnimku zo zákona z verejného obstarávania.

Zrejme áno. Ja som už pri uzatvorení zákazky nebola. Pri odchode som dala nadriadenej dokument, kde som žiadala, aby bol rozpočet podujatia zrevidovaný, lebo sa zásadne líši od toho pôvodného. Uviedla som príklady koncertov, ktoré boli organizované v súvislosti s Európskou úniou, a ktoré boli podstatne lacnejšie. Chcela som ukázať, že tento koncert nemusí byť taký drahý.

Zuzana Hlávková a Gabriel Šípoš z Transparency International. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zuzana Hlávková a Gabriel Šípoš z Transparency International. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kto sú vinníci tejto kauzy? Firmy, ktoré sa na tom zúčastňujú, aj keď sú si vedomé, že obchádzajú klasické súťaže, alebo je to ministerstvo, ktoré organizuje zbytočné podujatia?

Ťažko sa mi posudzuje, kto je najväčší vinník. Zodpovednosť nesú všetky strany, ministerstvo, pani Ťapáková, aj firmy, ktoré sú takýmto spôsobom ochotné obchodovať so štátom.

Aká bola rola Zuzany Ťapákovej na ministerstve zahraničných vecí?

My nevieme presne, čo bolo náplňou jej práce. Vyjadrovala sa k podujatiam a tlačila ich do polohy, ktorá vyhovovala jej. Neviem, z akého dôvodu jej vyhovovala. Argumentovala, že sa predsa chceme predstaviť úžasne, a že nechceme byť ako chudobní príbuzní.

Bolo v jej slovách cítiť, že tlačí aj niekto na ňu? Naznačovala napríklad, že keďže idú voľby, treba spraviť niečo veľkolepé, kde sa budú môcť ukázať politici Smeru?

Bolo to toho súčasťou. Ona tlačila, aby sa logo predsedníctva takto predstavovalo, a aby sa to odohralo v januári alebo vo februári. S tým naozaj nikto u nás nesúhlasil, lebo to bolo nezmyselné. Či niekto tlačil na ňu, alebo či mala od niekoho inštrukcie, to si povedať netrúfam. No ona bola ten element, ktorý pretláčal túto akciu a ktorý pretláčal termín pred voľbami, aby sa tam ukázala vtedajšia vláda.

Vravíte, že ste ju videli trikrát, ona, že si na vás nespomína…

Pevne verím, že si na mňa spomenie, ale môže sa tváriť, že nie.

Ako je možné, že v prípade galavečera s predstavením loga predsedníctva ste dopredu vedeli, aká agentúra to zrealizuje?

Vedeli sme to, lebo naša šéfka sa raz vrátila z jedného dôležitého stretnutia. Bol už večer, no my sme v práci zostávali často neskoro. Šéfka to asi potrebovala nejako vyfiltrovať zo seba, tak nám posunula video zo snemu Smeru so slovami, že ak sa to zrealizuje, malo by to vyzerať nejako takto.

Poznali ste Agentúru Evka?

Ja som vtedy nepoznala ani jej názov, to až potom z prieskumu trhu vyvstalo, že sa volá takto.

Video: Agentúra Evka dodala rovnaký nápad pre Smer aj pre štát
autorka: Martina Koník

Predtým než ste prišli na ministerstvo, ste žili v zahraničí. Prečo ste sa vrátili na Slovensko?

Keď som zo Slovenska odchádzala, bola som mladšia a chcela som cestovať. Nikdy som nerozmýšľala tak, že sa sem už nevrátim. Vrátila som sa s tým, že za rok a pol, čo budem na ministerstve, uvidím, či chcem zostať, alebo nie.

Neoľutovali ste to?

Nie. Napriek tomu, že to bola veľmi ťažká skúsenosť, veľmi veľa som sa naučila. Urobilo ma to silnejšou.

A ste optimistkou? Môže podľa vás táto vaša výpoveď niečo zmeniť?

Verím, že sa môže niečo zmeniť, možno ak sa ozve viac ľudí. Pre mňa by bolo veľkým zadosťučinením, keby sa tie peniaze, ak sa ukáže, že boli použité nezákonne, vrátili do štátneho rozpočtu. Teda tam, kam patria.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Foto N - Tomáš Benedikovič
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zmenil sa váš pohľad na ministra Miroslav Lajčáka – od vášho nástupu dodnes?

Samozrejme.

Verili ste na začiatku, že je to odborník?

Áno. Bola som presvedčená, že uňho budú veci fungovať transparentne a v poriadku. Samozrejme, že na takýchto vysokých pozíciách existujú rôzne tlaky. No verila som, že uňho to bude kóšer. Bol pre mňa istou zárukou. Sklamala som sa, najmä preto, že sa k tomu nepostavil čelom. Tváril sa, že sa nič nedeje.

Prečo? Lebo je v tom priamo zainteresovaný, alebo prijal fakt, že to jednoducho takto funguje?

Neviem, nevidím do jeho hlavy, a diplomatov je veľmi ťažké čítať. Minimálne to musel autorizovať. Predstavenie loga formou galavečera by sa nikdy neudialo, keby o tom nerozhodlo najvyššie vedenie ministerstva. Aká bola jeho úloha v tom, to povedať neviem.

Čo hovoria vaši rodičia na to, že ste išli s týmto príbehom von?

Podporovali ma. Povedali mi, že robím správnu vec a že je dobré postaviť sa za svoje presvedčenie.

Ste pripravená aj na to, že sa budú brániť útokom? A akokoľvek to znie hrozne – môžu na vás niečo mať? Lebo predpokladám, že toto ste zvažovali.

Samozrejme, že som to zvažovala. Uvedomovala som si, že ministerstvo môže reagovať agresívne. A či na mňa môžu niečo mať? Neviem. Ja som si svoju prácu robila najlepšie, ako som vedela. Oddrela som si to, mala som desiatky hodín nadčasov, ktoré mi nikto nezaplatil.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Predražené predsedníctvo

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie