Denník N

Lajčákovo ministerstvo peniaze za galavečery nevysvetľuje, bráni sa rečami o obyčajnej referentke

Zuzana Hlávková a Gabriel Šípoš z Transparency International. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zuzana Hlávková a Gabriel Šípoš z Transparency International. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tu sú kľúčové otázky a odpovede o kauze drahých kultúrnych podujatí, ktoré organizovalo ministerstvo zahraničných vecí k slovenskému predsedníctvu v Európskej únii.

Dvadsaťšesťročná Zuzana Hlávková bola ešte vlani v decembri pre nadriadených zamestnankyňou, ktorá podávala nadštandardný pracovný výkon. Potom dala výpoveď a verejnosti na blogu Transparency International Slovensko opísala tlak na organizáciu zbytočných a drahých podujatí k slovenskému predsedníctvu v Európskej únii za státisíce eur.

Dnes ministerstvo o Zuzane hovorí iným slovníkom. „Bývalá zamestnankyňa sa vyjadruje k veciam, o ktorých vzhľadom na svoje referentské zaradenie nemohla mať kompletnú vedomosť, nesúvisia s jej pracovnou náplňou a presahujú trvanie jej pracovného pomeru, keďže odišla v prvej fáze príprav,“ napísal do stanoviska hovorca Peter Stano.

Ministerstvo v krátkej správe poprelo, že by v súvislosti s predsedníctvom rozhadzovalo peniaze. „Jednoznačne odmietame tvrdenia bývalej zamestnankyne a Transparency International o pochybnostiach pri obstarávaniach spojených s naším predsedníctvom,“ napísali.

Hlávkovej verziu potvrdil aj ďalší bývalý zamestnanec ministerstva, Pavol Szalai, ktorý dal výpoveď spolu s ňou. Navyše rezort veľa vecí nevysvetľuje a pri súťažiach na kultúrne podujatia postupoval podľa výnimky, o ktorej sám minister Miroslav Lajčák sľúbil, že ju nebudú zneužívať.

Video: Odmietla kryť predraženie a fingovanie súťaže u Lajčáka
autorka: Martina Koník

V čom je vlastne problém?

Podľa pôvodných plánov mala byť väčšina podujatí k slovenskému predsedníctvu pomerne skromná a úsporná. Dva otváracie koncerty k prebratiu predsedníctva, jeden pre verejnosť a druhý pre VIP hostí, mali stáť asi 64-tisíc eur. Logo predsedníctva mali predstaviť na obyčajnej tlačovej konferencii bez väčších nákladov.

No nakoniec bolo všetko inak. K uvedeniu loga zorganizoval štát nákladný galavečer v priamom prenose Dvojky RTVS, ktorý len podľa oficiálnych údajov stál asi 200-tisíc eur. Zuzana Hlávková na blogu upozornila, že náklady na tento večer sa mohli vyšplhať až na 300-tisíc eur – okrem peňazí pre firmu na zabezpečenie večera ešte ministerstvo priamo zaplatilo honoráre umelcom.

Počas večera vystúpili napríklad The Pastels či Adriana Kučerová, ktorá Transparency International potvrdila, že ju platilo priamo ministerstvo a nie Agentúra Evka, ktorá mala podujatie na starosti. V zmluve sa pritom píše, že úlohou agentúry je „zabezpečiť umelcov, moderátora podujatia, hudobných telies, resp. ďalších účinkujúcich“. Zaujímavé je, že agentúre za prenos ešte necelých päťtisíc zaplatila aj RTVS.

Podobné to bolo s otváracím koncertom k predsedníctvu pre verejnosť – z pôvodného rozpočtu 20-tisíc eur sa vyšplhal na 120-tisíc eur s DPH.

Kto na večeroch zarobil?

Uvedenie loga dostala na starosť Agentúra Evka, ktorá podľa ministerstva vyhrala prieskum trhu. Kto všetko sa mal prieskumu zúčastniť, už ministerstvo nezverejnilo.

Evka organizovala aj slávnostný snem Smeru a použila na ňom podobné motívy a dokonca aj účinkujúcich, ako neskôr pri prezentácii loga. Na otázky Denníka N agentúra neodpovedala.

Video: Agentúra Evka dodala rovnaký nápad pre Smer aj pre štát
autorka: Martina Koník

Otvárací koncert k predsedníctvu zorganizovala agentúra Viva Musica, ktorá stojí aj za známym rovnomenným festivalom klasickej hudby. Riaditeľom festivalu aj agentúry je Matej Drlička, ktorý prišiel priamo na tlačovú konferenciu Transparency International a aj pre mimovládku nečakane tam vystúpil.

„Som vtiahnutý do veci, ktorá vyzerá byť kauzou,“ povedal na tlačovke. Ministerstvo ho vraj oslovilo priamo a on namiesto ich konceptu – vysielania koncertu z budovy divadla na námestie cez LED obrazovku – prišiel s návrhom na úplne inak vyzerajúce podujatie.

„Pripravil som teda varianty, jedným z nich bol projekt Viva Europa,“ vysvetľoval. Koncert za 120-tisíc bránil tým, že na ňom vystúpil 200-členný orchester umelcov z 28 členských krajín, ktorým kupovali aj letenky, ubytovanie či zaisťovali stravu.

Premiér Robert Fico na galavečere k predstaveniu loga. Foto – TASR
Premiér Robert Fico na galavečere k predstaveniu loga. Foto – TASR

Ako to, že sa nesúťažilo?

Obe podujatia zorganizovali bez klasickej súťaže podľa zákona o verejnom obstarávaní. Drličkovi z agentúry Viva Musica to neprišlo čudné – povedal, že svet umenia je iný ako nákup bežného tovaru a že si ťažko predstaviť obstarávanie na nápad, ktorý mal on sám.

Priamo na tlačovke mu však Zuzana Hlávková povedala, že to bolo celé inak. „Na mňa tlačili, aby ste to boli vy. Na jednom stretnutí, ak si pamätáte, sme sa rozprávali o tom, ako to sprocesujeme, a vy ste navrhli, že ak je potrebné spraviť verejné obstarávanie, tak sa pokojne dohodnete s inými agentúrami,“ povedala Hlávková Drličkovi.

Riaditeľ Viva Musicy reagoval prekvapene. „Toto som povedal na pôde ministerstva zahraničných vecí? Na to si naozaj nespomínam,“ popieral. „Nie som politik ani zamestnanec ministerstva a ani ma nemusí zaujímať, či a ako sa robí verejné obstarávanie.“

Súťaž na ministerstve nakoniec v oboch prípadoch obišli cez výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní, ktorú ešte v decembri 2014 v súvislosti s predsedníctvom Slovenska v EÚ pretlačil poslanec Smeru Maroš Kondrót. Lajčák vtedy sľúbil, že ju nebudú zneužívať a využijú ju len na 19 konkrétnych nákupov. Sľub porušil.

Zuzana Ťapáková. Foto N - Vladimír Šimíček
Zuzana Ťapáková. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo s tým má Zuzana Ťapáková?

Zuzana Ťapáková od minulého roka pracuje na ministerstve ako mediálna poradkyňa. Bývalá zamestnankyňa rezortu Zuzana Hlávková povedala, že tlak na zvyšovanie rozpočtov na kultúrne podujatia prichádzal od nej.

„My nevieme presne, čo bolo náplňou jej práce. Vyjadrovala sa k podujatiam a tlačila ich do polohy, ktorá vyhovovala jej. Neviem, z akého dôvodu jej vyhovovala. Argumentovala, že sa predsa chceme predstaviť úžasne a že nechceme byť ako chudobní príbuzní.“

Hlávková povedala, že jej motiváciu nepoznala. Ťapáková podľa nej zvykla nepodpisovať dokumenty so svojimi pripomienkami, a tak je možné, že písomné dôkazy o jej správaní na ministerstve chýbajú. „Či niekto tlačil na ňu, alebo či mala od niekoho inštrukcie, to si povedať netrúfam.“

Hlávková tvrdí, že jej minister Lajčák o Ťapákovej „povedal, že ju poslal pán premiér s tým, či by sme ju nevedeli nejako využiť“. „Predseda vlády ani úrad vlády neodporučili Zuzanu Ťapákovú na post poradkyne pre predsedníctvo SR v EÚ,“ reagoval úrad vlády. Na iné otázky premiérovi ľudia neodpovedali.

Bývalá riaditeľka Markízy označila Hlávkovej výpoveď za lži a avizovala, že zvažuje právne kroky. Hlávkovú vraj nepozná, i keď sa podľa bývalej zamestnankyne videli hneď trikrát. „Pevne verím, že si na mňa spomenie, ale môže sa tváriť, že nie,“ povedala Hlávková.

Mohol zakročiť minister Lajčák?

Hlávková predtým, než sa ozvala Transparency International a rozhodla sa prehovoriť do médií, napísala list priamo ministrovi Miroslavovi Lajčákovi. Ten sa s ňou vzápätí stretol, jeho postoj však zamestnankyňu sklamal.

„Povedal, že moje mladícke ideály sú mu sympatické, ale že srdce musí ísť ruka v ruke s rozumom. Povedal tiež, že, bohužiaľ, na Slovensku žijeme v nastavení, kde napríklad v IT sektore existujú kartely a rôzne dohody, s ktorými, bohužiaľ, štát nevie nič robiť a musí sa im prispôsobiť. A že ak verím jemu, verím tomu, že je všetko v poriadku,“ opísala stretnutie na blogu.

Ministerstvo k stretnutiu odpísalo, že podľa nich Hlávkovej interpretácia schôdzky nie je celkom v súlade s realitou. „Ale nikdy nezvykneme verejne komentovať detailný obsah interných rozhovorov so zamestnancami. Treba však zdôrazniť, že ministrovi Lajčákovi záleží na tom, aby na ministerstve pracovali mladí ľudia, a to aj takí, ktorí majú študijné a pracovné skúsenosti zo zahraničia.“

Hovorca ministerstva Peter Stano tvrdí, že pri organizácii predsedníctva sa peniaze nerozhadzujú. „Všetky obstarávania spojené s predsedníctvom, ktorých bolo 64 v úhrnnej sume vyše osem miliónov eur, sú v súlade so zákonom, všetky potrebné dokumenty v tejto súvislosti boli riadne zverejnené,“ odpísal.

„Na postupe sa podieľalo niekoľko odborných útvarov ministerstva. Odmietame obvinenia na adresu zamestnancov, predstaviteľov a spolupracovníkov ministerstva, ktoré sú nepravdivé, opierajú sa len o subjektívne dojmy a čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu.“

Ministerstvo však podľa neho nemá čo skrývať, a preto požiadalo vecne príslušné štátne orgány, aby preverili všetky predsednícke obstarávania.

Predražené predsedníctvo

Teraz najčítanejšie