Vysoký krvný tlak trápi viac ako miliardu ľudí, Slováci si v rebríčku polepšili

Vysoký krvný tlak je definovaný ako hodnota vyššia než 140/90 mm Hg. Ide o tlak, ktorým srdce pumpuje krv do ciev (systolický tlak) a tlak, ktorý v cievach ostane aj počas fázy plnenia srdca (diastolický tlak).

Hypertenzia (vysoký krvný tlak) predstavuje jeden z hlavných zdrojov kardiovaskulárnych porúch, obličkových chorôb a mŕtvice. Jej celosvetová rozšírenosť sa každým rokom nebezpečne zvyšuje.

Minulý rok dosiahla hodnotu 1.13 miliardy pacientov. To znamená, že za posledných 40 rokov stúpol výskyt ľudí s vysokým krvným tlakom na takmer dvojnásobok (hodnota v roku 1975 bola 594 miliónov ľudí).

Tieto dáta sú výsledkom výskumu anglických vedcov, ktorý bol uverejnený v jednom z najprestížnejších vedeckých medicínskych časopisov Lancet. Vedci v ňom skúmali situáciu v takmer všetkých krajinách sveta od roku 1975 do roku 2015.

Vysoký tlak už nie je znakom blahobytu

Ako sa vyjadril Majid Ezzati, vedúci výskumu, „vysoký krvný tlak už nesúvisí s hojnosťou a blahobytom, ako to bolo v roku 1975. Dnes ide o významný zdravotný problém spájaný s chudobou“.

Vysvetlenie pre uvedený jav nie je zatiaľ úplne jasné. Vedci však predpokladajú, že vinná môže byť nedostatočná výživa detí, ktorá je v rozvojových a chudobných krajinách pomerne častá.

„Čoraz viac výskumov naznačuje, že nedostatočná výživa v ranom veku zvyšuje riziko vzniku vysokého krvného tlaku v neskoršom živote. To by mohlo vysvetliť rast tohto problému v chudobných krajinách,“ povedal Ezzati.

Okrem toho môže za tento nárast aj starnutie obyvateľstva. Z výskumu tiež vyplynulo, že v bohatších krajinách hypertenzia ustupuje. Môže to byť spôsobené lepšou životosprávou, ale aj vyššou konzumáciou ovocia, zeleniny a znižovaním množstva prijímanej soli.

Prečítajte si

Koľko soli je priveľa a koľko zase primálo?

Celosvetový výskyt hypertenzie sa minulý rok vyšplhal na 1,13 miliardy ľudí. Z toho 493 miliónov pochádza z Ázie.

Medzi krajiny, v ktorých zistili najnižší výskyt ľudí s vysokým krvným tlakom v roku  2015, patria Južná Kórea, Kanada, USA, Peru a Singapur. Po prepočte tu trpí zvýšeným tlakom jeden zo šiestich mužov a jedna z desiatich žien.

Naopak najhoršie na celom svete sú na tom v Chorvátsku, kde hypertenziou trpí až 38 percent populácie. Na druhom mieste skončila Nigéria s 36 percentami.

Muži sú na tom celosvetovo horšie

Výskyt hypertenzie u mužov aj žien vo vyspelých a bohatých krajinách za posledné roky výrazne klesá. Krajiny, ktoré sa v roku 1975 umiestnili na najhorších priečkach, boli minulý rok na zozname v prvej desiatke krajín s najmenej rozšíreným vysokým krvným tlakom.

Hypertenzia žien bola minulý rok najrozšírenejšia v Afrike. Krajiny ako Nigéria, Čad, Mali, Burkina a Somálsko vedú ženský rebríček s vyše troma ženami z desiatich, ktoré trpia hypertenziou.

Aj napriek klesajúcej tendencii vo vyspelých krajinách ostáva situácia mužov celosvetovo výrazne horšia. Najhoršie sú na tom krajiny strednej a východnej Európy, Chorvátsko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko a Slovinsko, kde až štyridsať percent dospelých mužov trpí ochorením.

Priemerný celosvetový krvný tlak muža je 127/78,7. Ženská hodnota je o čosi nižšia, približne 122/76. Jeho optimálna hodnota by sa mala pohybovať v rozmedzí viac ako 90/60 a menej ako 120/80.

Ako je na tom Slovensko?

Situácia na Slovensku nezodpovedá trendu centrálnej a východnej Európy. Sú to pre nás relatívne dobré správy, pretože to znamená, že výskyt vysokého krvného tlaku u nás nie je vyšší ako celosvetový priemer.

Celosvetový trend je rastúci rýchlejšie ako situácia na Slovensku, preto sa slovenské hodnoty pohybujú pod celosvetovým trendom. Od roku 1975 sme si polepšili z 38. miesta na 96. To však neznamená, že u nás každým rokom nepribúdajú noví pacienti s vysokým krvným tlakom.

Rozmach hypertenzie zostáva jednou z najdôležitejších výziev dnešného zdravotníctva. Aj podľa Ezzatiho, „pre zlepšenie prístupu ku kvalitnému jedlu, najmä k ovociu a zelenine a pre zníženie množstva prijímanej soli potrebujeme ekonomické prostredky a reguláciu“.

„Tiež potrebujeme silnejší zdravotnícky systém, aby sme pacientov s hypertenziou mohli identifikovať už v skorších štádiách a aby sme zlepšili prístup k liečbe a liekom. Bez týchto prostriedkov svet nedokáže dosiahnuť cieľ stanovený Svetovou zdravotníckou organizáciou, podľa ktorého by sme mali do roku 2025 znížiť množstvo pacientov trpiacich hypertenziou o 25 percent,“ dodal odborník v správe univerzity.

Dostupné z doi: 10.1016/S0140-6736(16)31919-5, vizualizácia dát.