Môžu na svadby aj s manželkou do hotela. Ako žijú teroristi v Saudskej Arábii?

Keby tam neboli guľomety a strážne veže, vyzerala by väznica so zvýšenou ochranou al-Haír, hlavne jej krídlo pre manželské návštevy, ako hotel.

Za ťažkou železnou bránou, ktorej mreže sú namaľované jasnou levanduľovou farbou, je po celej šírke chodby natiahnutý červený koberec. Nachádza sa tam 38 súkromných izieb. Každá má manželskú posteľ, chladničku, televízor a sprchu.

Tu majú ženatí väzni právo stráviť tri až päť hodín v súkromí so svojimi manželkami, a to najmenej raz za mesiac. V izbe ich čaká čistá posteľná bielizeň a na nočnom stolíku čaj a sladkosti.

Trest za terorizmus

Takmer 1100 väzňov si vo väznici niekoľko kilometrov od Rijádu odpykáva tresty za terorizmus. Al-Haír je najväčšou z piatich väzníc so zvýšenou ochranou, ktoré postavili v poslednom desaťročí v reakcii na rastúcu hrozbu terorizmu najprv od al-Káidy a teraz od Islamského štátu.

Saudskoarabské väznice boli dlhé roky neprístupné pre novinárov a pozorovateľov z ľudskoprávnych organizácií. Korunný princ, minister vnútra Muhammad bin Najíf, však povolil novinárom návštevu väzníc, aby vyvrátil obvinenia, že Saudská Arábia mučí väzňov.

Nedávno ma riaditeľ väznice Muhammad al-Ahmed po al-Haír povodil. Videli sme blok s celami, nemocnicu, samotku, učebňu aj priestory na voľnočasové aktivity. Žiadny priestor nebol pre mňa neprístupný, ale fotografovať som nemohol.

Začali sme s posedením pri čaji a powerpointovej prezentácii, ktorá detailne opisovala, ako vláda väzňov rozmaznáva namiesto toho, aby ich držala zavretých v drsných podmienkach ako v Guantáname.

 Sociálne dávky pre rodinu

Saudskoarabská vláda pomáha rodinám väzňov sociálnymi dávkami. Sprevádzaní dozorcami sa väzni (s výnimkou vrahov) môžu zúčastňovať aj na pohreboch či svadbách blízkych príbuzných a dostanú aj 2600 dolárov v hotovosti, aby mohli dať svadobný dar.

Po tejto prezentácii sme navštívili Rodinný dom, čo je hotel, do ktorého majú väzni prístup za dobré správanie. Hotel má 18 apartmánov. V každom môže spať až deväť ľudí. Sú plné kvetov, je v nich dobre zásobovaný bufet a detské ihrisko.

„Nechceme trestať rodinu len preto, že niekto z nich je kriminálnik,“ hovorí Ahmed.

Väčšinu z 3500 väzňov v piatich väzniciach so zvýšenou ochranou usvedčili z teroristických činov, vrátane útokov al-Káidy, ktoré sa stali ešte pred vzostupom Islamského štátu minulý rok.

Saudi majú dlhodobý program umiestňovania z terorizmu usvedčených väzňov do intenzívneho programu vzdelávania a náboženskej náuky s cieľom zmeniť ich myslenie a správanie sa.

„Ak prídete o týchto väzňov, kým sú ešte v base, vyjdú z nej ešte radikálnejší,“ hovorí hovorca ministerstva vnútra Mansour al-Turkí a dodáva, že starostlivosť o ich rodiny ich má tiež odradiť od toho, aby opäť spadli do rúk teroristom.

Podľa Turkího sa asi dvadsať percent z tých, čo prešli programom, opäť vracia k terorizmu. Mnoho ľudskoprávnych aktivistov však hovorí, že recidivistov je viac, ako sa oficiálne priznáva.

Kritici často argumentujú, že Saudská Arábia či mnohí bohatí Saudi v skutočnosti podporujú násilných islamských radikálov a že dôraz vlády na rehabilitačné centrá vyjadruje istú sympatiu s teroristami.

„Nemyslím si, že by sme mali automaticky odmietať takéto programy,“ hovorí Bruce Hoffman, riaditeľ Centra pre bezpečnostné štúdie univerzity v Georgetowne. „Tvrdé jadro teroristov sa nedá rehabilitovať, ale ani postoj, že všetci sú rovnakí a treba ich zavrieť, až budú čierni, nie je efektívny.“

Hoffman uvádza, že dvadsaťpercentná recidíva je oveľa lepšia ako 70 až 75-percentná v Spojených štátoch.

Áno, mučia

Aby bolo jasné, o Saudskej Arábii je známe, že mučí väzňov. Že sa to nestalo pred mojimi očami, neznamená, že sa to nedeje. Saudská Arábia v roku 2013 popravila 79 ľudí, trestá amputáciou končatín, kameňovaním.

Len nedávno odsúdili blogera Raifa Badáwího na tisíc rán bičom a desať rokov väzenia. Hovorí sa o mučení, tajných väzniciach, preplnených celách. Turkí to však vehementne popiera.

Pokračujeme v prehliadke. Ahmed ma zobral do jednej cely, kde sa chcem zhovárať s jej obyvateľmi. Zdraví má šesť prekvapených dvadsiatnikov. Muži spia na matracoch na zemi, na stene visí televízor. Cela je sparťanská, ale čistá s veľkou kúpeľňou. Na vešiakoch visia tašky so sladkosťami a ovocím.

Jeden z väzňov, Fahad, čaká na proces. Minulý rok vycestoval do Sýrie, lebo sa chcel pridať k Islamskému štátu. Vraj to tam nebolo také, ako mu sľubovali.Utiekol a sám sa udal. „Nie sme tu šťastní,“ hovorí. „Ale máme dobré podmienky.“ Čo už len môže povedať v prítomnosti riaditeľa väznice, myslím si.

Sevag Kechichian z Amnesty International potvrdzuje, že informácie o zlých podmienkach v saudskoarabských väzniciach sú dostatočne známe. Platí to hlavne o lokálnych zariadeniach, ale deje sa to aj v „pekných“ väzniciach, keď sa nikto nepozerá. Kechichian však nikdy nebol vo vnútri saudskoarabskej väznice.

Profesor Muhammad Katáni v nej práve teraz je. Dostal desať rokov za kritiku vlády. Potvrdil, že rodiny väzňov dostávajú podporu, vo väzení má knihy, noviny, televízor, raz denne môže volať rodine. Je vo väzení s ľuďmi odsúdenými za násilné činy a niekedy to poznať. Jeden z jeho spoluväzňov spáchal po mesiaci na samotke samovraždu. „Ale inak to nie je zlé.“