Denník N

Bojuje proti ropnej spoločnosti: Blokujem ich vlastným telom, inak to už nejde

Marianna Varjanová. Foto – archív M. V.
Marianna Varjanová. Foto – archív M. V.

Umelkyňa a bývalá editorka sme.sk Marianna Varjanová (42) bojuje proti americkej spoločnosti Alpine Oil and Gas, ktorá chce v Smilne na severovýchode Slovenska ťažiť ropu alebo zemný plyn.

Ako sa začal spor s americkou ropnou spoločnosťou Alpine Oil and Gas?

Minulý rok na jar sme sa prvýkrát dozvedeli, že v Smilne hrozí prieskum. Nedozvedela som sa to od starostu, bol za mnou Juraj Lukáč z Vlka. Ako ochranári majú skúsenosti, že podobné veci sa robia veľmi tajne. Najskôr ich iniciatívou sme túto firmu odchytili a dotlačili k verejnej prezentácii. Nebyť toho, o prieskume by sme vôbec nevedeli. Po stretnutí som si povedala, že toto nie, pretože záver bol, že pôjdu skúmať, bodka. Ľudia prekvapene pozerali na skupinu troch ľudí zo zahraničia, jeden obyvateľ sa na konci postavil a pýtal sa, či to prišli oznámiť, alebo sa pýtajú, či s tým súhlasíme. Odpoveď konateľa bola, že – no oznámiť. Na otázku, či budú rešpektovať petíciu, som nedostala žiadnu odpoveď. Odvtedy mi bolo jasné, že táto firma je problém.

Aký postoj mal starosta? Mohol korigovať ich aktivity?

Samozrejme, za každých okolností. Spočiatku sa snažil pôsobiť nestranne, sčasti to mohla byť pravda, ale prešiel od nesúhlasu cez nestrannosť až po podporu firme.

Kto sa proti vrtom postavil?

Na začiatku sme boli iba roztrasení obyvatelia, petičný výbor v zložení ja, poslanec, dvaja miestni a povedali sme si, že je to veľmi vážna vec. Tak sme spravili petíciu a zisťovali, ako sa na to ľudia pozerajú. Obišli sme domy, 54 percent obyvateľov bolo proti a to sme veľa ľudí v lete nezastihli. Starosta prijal uznesenie, ktorým prijal výsledok petície. Nič iné neprebehlo, považujeme to stále za názor obce k ťažbe.

Skúpil Alpine Oil and Gas pozemky, kde by mohli ťažiť?

Našli si parcelu s dvomi vlastníkmi, potichu oslovili majiteľov a prenajali si ju. To je miesto súčasného prieskumného vrtu. K pozemku však vedie prístupová cesta so 170 vlastníkmi vrátane mňa, ktorých odignorovali. Ak by ich oslovili a dohodli by sa s nimi, dnes už majú vyvŕtaný vrt. Chybu urobili už na začiatku. Hoci štát v licencii vyslovene určuje, že sa musia dohodnúť s vlastníkmi.

Ak by mali postupovať legálne a vy sa s nimi nikdy nedohodnete, majú ešte inú možnosť?

To je otázka na ministerstvo, ktoré vydá licenciu, stanoví podmienky. No podmienka je porušená, čo teda? Mali by za to byť sankcie alebo sa malo niečo urobiť. Ministerstvo životného prostredia doteraz tvrdí, že všetky podmienky sú splnené. Ale prečo potom so mnou Alpine Oil prehráva súdy? Ministerstvo namiesto vyvodenia dôsledkov zahladzuje stopy, čistia im cestu, predĺžili im licenciu, odmietli všetky naše žiadosti.

Marianna Varjanová hovorí, že ju tento týždeň pri proteste napadli, zničili jej mobil a bude PN sedem dní. Foto - archív Marianny Varjanovej.
Marianna Varjanová hovorí, že ju tento týždeň pri proteste napadli, zničili jej mobil a bude PN sedem dní. Foto – archív Marianny Varjanovej.

Mohla by byť v Smilne ropa alebo zemný plyn?

Prieskumné vrty z 80. rokov sú tu jedny z najhlbších na Slovensku (v hĺbke päťtisíc a 5500 metrov). Osobne si pamätám, ako sa vrty robili. Zo štúdii zrejme plynie, že s novými technológiami by bolo možné vrty vyťažiť. Nevylučujú, že je tu perspektíva, v Smilne to však bude skôr plyn ako ropa, ale až keď sa navŕta, bude jasné, čo sa nájde a koľko toho bude. Konateľ spomínal 25-percentnú šancu, majitelia boli väčší optimisti. Niečo tam zjavne byť musí.

Aký by mali vrty dosah na prírodu?

Nedovolím si to skúmať, nie som profesionál. Preto žiadam ministra, aby poveril niekoho, kto to preskúma a prevezme za vrty zodpovednosť. Ako obyvateľ vyžadujem, aby na takéto zásahy boli oficiálne procesy, v Európe je to štúdia vplyvov na životné prostredie EIA. Bohužiaľ, doteraz pri prieskumných vrtoch nebola povinná. Bola to zle transponovaná smernica, ktorú sme neprijali, a vrty sa posudzujú, až keď sa nazvú ťažobnými, hoci je to rovnaká diera v zemi. Zmena prieskumného vrtu na ťažobný prebehne formálne na papieri, v teréne to však bude tá istá diera. Preto si myslíme, že je posudzovanie vplyvov nevyhnutné. Zároveň je obava, že firma si dokáže náklady na prieskum a ťažbu vykompenzovať už počas prieskumu, keďže počas čerpacích skúšok z vrtu ťaží. Keď sme sa chceli dostať k projektovej dokumentácii, ministerstvo povedalo, že to firma zakázala a je to tajné.

Pred niekoľkými mesiacmi sa vám podarilo spoločnosť vyhnať, dočasne sa stiahli a odpratali stroje. Čo sa dialo potom? Čakali ste, že sa vrátia?

Áno. Nedebatujú, použijú hrubú silu a čakajú, čo urobíme. Nezostáva nám nič, len byť v strehu. Keď odhalíme v ich postupe nejakú chybu, tak sa stiahnu. Je to veľmi stresujúce, neexistuje férová komunikácia, okrem jediného stretnutia s konateľom dávno po tom, ako firma začala môj pozemok používať. Samozrejme sme sa na ničom nedohodli, pretože pre mňa už nie sú obchodným partnerom. Zjavne majú pocit, že si to na Slovensku môžu dovoliť, preto pokračujú. Systém prieskumu, ktorý máme, je tragický v tom, že sa nepýta, obec dostane oznámením rozhodnutie ministerstva, že sa stala súčasťou prieskumného územia. Prisúdia vám peniaze, nepýtajú sa a začnú chodiť na účet peniaze, aj keď ich nežiadate a nechcete ich. Nanútia vám tento priemysel a ste v nevýhodnej pozícii. Proti vám je ropná firma, ministerstvo, tí, ktorí majú pocit, že z toho bude prospech napríklad cez pracovné miesta, ale pokiaľ náhodou pracujete v oblasti ako ja, v cestovnom ruchu, ste v strehu. Je to úplne nekompatibilné s tým, čo robím. Neexistuje žiadna debata na túto tému, ropných nálezísk na Slovensku zrejme nie je až tak veľa, ale ak ste súčasťou takého procesu, zistíte, že je to veľký problém. Keď je zlý zákon, tak aspoň nech dodržujú pravidlá. Najskôr použili môj pozemok načierno, keď som na to prišla, mali dve možnosti: drzo pokračovať alebo sa úplne stiahnuť. Pokračovali, lebo si mysleli, že nevydržím do toho veľmi rýpať. Potom názor zmenili a prišli k podielu na ceste, aby mali rovnaké slovo ako ja. Majiteľ pozemku, ktorý im malý kus pozemku predal, obišiel predkupné právo. Súd vydal jasné stanovisko, firma ho porušovala.

Boli podmienky v Smilne pre ťažiarov príliš mäkké?

Zisťovala som, ako to funguje inde, bola som v Česku, v Poľsku. Na Východoslovenskej nížine zasa ťaží spoločnosť Nafta. Keď som starostom povedala, aké máme problémy, len otvárali oči. Nafta tieto problémy likviduje v zárodku, nedovolí si prísť na cudzí pozemok načierno. Nafta má v licenciách podmienku, že ak poškodí vodné zdroje alebo zmení ich kvalitu, znáša za to dôsledky. V našej licencii nič také nie je.

Podľa čoho viete odhadnúť, kedy to firma opäť skúsi?

Sledujeme ich. V dedine máte echá, je tam záujem a viete to odhadnúť. Prichádzajú vo vlnách, niekedy zachytíme, že prichádzajú mechanizmy, tri pustíme a tri zostanú za bariérou. Je to absurdná situácia, musíte byť v strehu. Nemala by v teréne stáť polícia a nemalo by sa ministerstvo zaujímať o porušovanie súdneho rozhodnutia? Nikto sa o to nestará. Čo to je za absurdistan, kto a kedy to bude riešiť? Budem ďalších päť rokov stáť na ceste?

Aké máte skúsenosti s reakciami anonymných diskutérov na Facebooku?

Trolie účty sú súčasťou propagandy Alpine Oil and Gas odvtedy, čo sa začala objavovať téma v médiách. Spočiatku mali aj čiastočný úspech práve preto, že nebolo jasné, či táto kauza nie je len účelová snaha jednej panej zarobiť na pozemkoch alebo sa zviditeľniť. Verím, že pri pohľade zvonku mohli ľudia zapochybovať o mojej motivácii ísť za svojím presvedčením na miestne pomery dosť razantne. A trolovia na tom postavili svoj obsah. Diskreditovali mňa, moju prácu, moje motívy, moju rodinu a zároveň maľovali svetlé zajtrajšky, ktoré prídu s budúcou ťažbou ropy do Smilna a okolia. Zažívala som pravidelne veľké rozčarovanie, keď som videla svojich priateľov a známych, ako čakajú na nové info, ako sa na ich stranu prikláňajú, ako lajkujú príspevky namierené proti mojej osobe, ako im sadajú na lep alebo možno i úplne zámerne prilievajú olej do ohňa. Ak ste terčom takéhoto útoku, môžete si blahoželať. Ste dôležitá osoba, ktorej sa treba zbaviť. Akokoľvek. Je to veľmi nepríjemné a musíte to ustáť.

Naposledy ste mali stret s firmou minulý týždeň. Čo sa stalo? Ochrankári si vás natáčali, boli aj agresívni?

Sú pasívne agresívni. Nenapadnú vás priamo, nebijú vás, najmú si na to ochranku a držia sa na hrane. Doteraz som si poradila sama. Väčšinou stačilo, keď prišli médiá, a stiahli sa. Odkedy však poslanci prijali zmenu zákona, podľa ktorého by sa takéto vrty od 1. januára mali posudzovať od vyše 600 metrov procesom EIA, začali sa veľmi ponáhľať. Obávajú sa toho. Teraz pritvrdili, snažia sa preraziť hrubou silou, sú schopní vás obmedziť na slobode, nasadiť ochranku, ktorá vás nepustí na vašu cestu, bude tam hliadkovať a budú sa tváriť, že je to ochranka Biodružstva a neplatia ju.

Museli ste stáť šesť hodín v mraze. Čo ste vtedy prežívali?

„Tá, čo stojí na ceste“ je už moje indiánske meno a je to v mojom prípade nevyhnutnosť. Spôsobuje ju konštelácia faktorov – som vlastník pozemku, som odvážna, mám pevné presvedčenie, že som v práve, a zároveň mám proti sebe firmu, ktorá používa hrubú silu na presadenie svojich záujmov, takže rovnako ako nemôžete odtiahnuť auto, v ktorom sedí živý človek, nemôžete použiť cestu, na ktorej stojí živý človek. Je to tá najkrajnejšia z možností. Ale iného riešenia niet. Polícia tam za mňa stáť odmieta. A ak si chcete v tejto kauze zachovať osobnú, ľudskú i spoločenskú integritu, máte na výber len zo zlých možností – dívať sa na porušovanie zákonov a ľudských práv vo vašej bezprostrednej blízkosti a mlčať alebo proti porušovaniu vystúpiť a aktívne sa brániť. Pre útlu, introvertnú ženu ako ja sú obidve možnosti peklo. Tak som si vybrala tú, s ktorou dokážem žiť. Po dvoch rokoch to už beriem ako výzvu a súčasť svojho osobného rastu.

Polícia sa vás nezastala?

Polícia je príliš opatrná. Nefunguje to tak, že by som prišla, ukázala predbežné opatrenie súdu a vyriešili to. Zmena prišla až pri posledných udalostiach. Aj polícii dlho trvalo, kým pochopila, o čo ide. Vždy, keď na vás zavolajú hliadku, príde nová. Takto som pol roka vždy iným policajtom musela vysvetľovať celú kauzu a prečo protestujeme. Dlho to vyzeralo, že iba nejaká pani chce zarobiť na pozemkoch a robí šou. Nie je to o jednom pozemku, ale o zahraničnej firme, voči ktorej sa nevieme brániť. To sa mi darí vysvetliť možno až teraz.

Čo bude ďalej?

Ak firma príde, že má legálnu možnosť to robiť, nebudem tam stáť. Ale čas nevráti a niektoré veci už jednoducho nezlegalizuje. Už to nejde. Nesúhlasím, aby sa robil prieskum za okolností, keď vám ho bez vášho vedomia nanútia. Nič neviete, nič vám nepovedia. Máme 21. storočie, ľudia sa o svoje prostredie zaujímajú. Keby bola urobená EIA, nič nehrozí a majetkové vzťahy sú dohodnuté a firma bude pracovať profesionálne a nepoškodí ma, dobre, ale to teraz nie je vôbec pokryté.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie