Denník N

Bratislava je zahltená bilbordmi, počítali ich autom ako Google aj pešo (+mapy)

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislava začína tušiť, koľko vizuálneho smogu je v uliciach. Len na Kamennom námestí je 63 reklám, na Trnavskom mýte dokonca 90.

Podobne ako Google vyrába mapy a detailné pohľady na ulice, vzniká teraz mapa bilbordov a všetkých ostatných reklamných zariadení Bratislavy – cez satelitné snímky a auto s kamerami, ktoré prešlo každú ulicu mesta.

Fotoaparáty snímali väčšie aj menšie reklamy a prečítali aj ich majiteľov, teda aspoň tam, kde neboli utajení.

Vedenie mesta na tom pracuje so súkromnými firmami, ktoré vyrábajú elektronické mapy miest, kontinentov aj podmorského dna. Údaje teraz prekrývajú s katastrálnymi mapami, aby pri každom bilborde vedeli povedať, na akom pozemku stojí, a kontrolujú všetky nájomné zmluvy, aby bolo jasné, či vôbec nejaké majú.

Podobnú mapu dokončujú aj v Starom Meste, tam sa do nej dostanú iba úradníci. Dáta pre takú istú mapu majú podľa informácií Denníka N aj majitelia bilbordov, no ani tí ich nesprístupňujú verejnosti.

Nateraz tak jediné podrobné údaje o bilbordoch v uliciach prináša architekt a možný kandidát na primátora Matúš Vallo, ktorý spolu s aktivistami a študentmi zmapoval reklamy na troch veľkých ťahoch mesta.

kamenne_nam

Kamenné námestie: 61, Trnavské mýto: 90

Ľudia okolo Matúša Valla mapovali reklamné plochy jednoducho – študenti a aktivisti prešli pešo významné dopravné ťahy, najskôr zhruba 13 kilometrov od Šafárikovho námestia v centre cez Vajnorskú ulicu až na okraj mesta pri Zlatých pieskoch. K tomu pridali celú Bajkalskú, jednu z najrušnejších ulíc v meste, a napokon zhruba tri kilometre nábrežia. Zapísali každú reklamu do katastrálnej mapy aj s názvom firmy, ktorej patrí, a priradili k nim majiteľa pozemku. Od mesta si potom vypýtali nájomné zmluvy, aby zistili, koľko peňazí má mesto z reklamy a ako dlho ešte budú zmluvy platiť.

Hlavné zistenia: na týchto ťahoch je 1315 reklamných plôch, takmer polovica z nich stojí na pozemkoch mesta, niektoré prenájmy sú veľmi nízke a mnohé plochy sú zasa bez povolení a nikto za ne nič neplatí.

Napríklad na Kamennom námestí a v jeho bezprostrednom okolí je 61 rôznych reklám. Prevažujú tam trojnožky na pozemkoch mesta, na súkromných pozemkoch tam má viaceré reklamy najmä JCDecaux, ktorá má reklamy po celom meste na zastávkach MHD. A je tam aj deväť neoznačených plôch, najmä na stenách budov, pri ktorých nie je možné vystopovať majiteľa.

Na Trnavskom mýte a v jeho okolí je zasa 90 reklám, výrazne viac ako v centre mesta tam už vidno bilbordy a megabordy.

„To, ako je na tom mesto zle v rámci svojej vizuálnosti, sme vedeli dávno. Aké sú tam pomery a čísla, nás však zaskočilo,“ hovorí Vallo.

Vonkajšia reklama na Trnavskom mýte

Zdroj: Tím Matúša Valla.
Zdroj – tím Matúša Valla

Mesto: Vylamujú otvorené dvere

Architekt Vallo uznáva, že ide iba o vzorku mesta, no na frekventovaných cestách. Na týchto uliciach až 45 percent reklamných plôch stojí na pozemkoch mesta, 47 percent na súkromných pozemkoch.

Najväčší podiel, až 44 percent plôch, tvorili bilbordy. K tomuto číslu sa ešte vrátime; v ďalšej debate o tom, čo s vizuálnym smogom v Bratislave, bude totiž podstatné.

Vedenie Bratislavy pracuje na vlastnej mape – celého mesta. Nateraz vie povedať, že v Bratislave je spolu 9600 reklamných plôch väčších ako 3 štvorcové metre.

„Tri mesiace trvalo, kým sa nafotili všetky reklamné zariadenia,“ vraví o vznikajúcej mape reklamy Ivana Skokanová, hovorkyňa primátora Iva Nesrovnala. „Odvtedy ich postupne kontrolujeme v katastrálnych mapách a porovnávame ich s nájomnými zmluvami.“

Vedenie Bratislavy na Vallovo mapovanie a jeho návrhy k vizuálnemu smogu reaguje tak, že ide o „vzbudzovanie zbytočnej a neoprávnenej nedôvery verejnosti“ k úradníkom. „Ak politickí aktivisti bez toho, aby poznali čo i len základnú problematiku, spochybňujú v týchto sporoch tisíce hodín práce právnikov, úradníkov i aktivistov, ktoré boli a sú odvádzané, vnímame to ako vylamovanie otvorených dverí.“

Mesto zároveň ďakuje za pomoc pri boji s vizuálnym smogom aktivistom, menuje Zelenú hliadku a myslí tak zrejme boj Matúša Čupku s trojnožkami, ktoré už vyše roka mapuje a sleduje, ako ich firma premiestňovala.

Zakážme všetky nové reklamy

Jednou z hlavných tém kampane proti vizuálnemu smogu je: zastavme všetky nové bilbordy.

Magistrát Iva Nesrovnala hovorí, že nové reklamné plochy nepovoľujú. Podobne aj radnica Starého Mesta hovorí, že neuzatvára nové nájomné zmluvy.

Matúš Vallo však upozorňuje, že pri pátraní po existujúcich reklamách našli aj stavebné povolenia z rokov 2014 a 2015. Uznáva, že tie vydávajú stavebné úrady mestských častí a nie priamo primátorov magistrát, no neplatí, že by nové reklamné plochy mesto zastavilo.

Aj János Gaál, generálny riaditeľ majiteľa bilbordov BigMedia, potvrdzuje, že nové reklamné plochy vznikajú aj po nástupe primátora Nesrovnala. BigMedia je najväčšia slovenská firma s vonkajšou reklamou, je súčasťou portfólia JOJ Media House.

Podľa Gaála ani nemá zmysel zastaviť všetky nové reklamy; napríklad v nových štvrtiach je podľa neho logické, že vzniknú aj nové reklamné plochy. Ako príklad uvádza budúcu autobusovú stanicu na Mlynských Nivách, kde si vraj vie predstaviť vkusné citylighty.

Bratislava: 9600 reklamných plôch

Dôležitý v debate o reklame je údaj 9600 všetkých reklamných zariadení. V bilbordovej brandži majú pocit, že po zverejnení tohto čísla je verejnosť presvedčená, že Bratislavu zahlcujú tisíce bilbordov, a keď ich niekto odstráni napríklad dve stovky, nikto si to ani nevšimne.

Len zhruba polovicu z tohto čísla tvoria bežné reklamné zariadenia, ako sú citilighty, bilbordy a bigbordy, tvrdí János Gaál z BigMedie. Zvyšok sú podľa neho menšie i väčšie plochy bez jasných pravidiel – „mix, bordel, ktorý nikto nereguluje“.

Tvrdenia šéfa BigMedie nesedia so zisteniami tímu okolo Matúša Valla. Tomu vyšlo, že bilbordy na niektorých hlavných ťahoch tvoria až 44 percent všetkých reklamných plôch a so citylightmi a inými registrovanými plochami tvorili výrazne viac ako polovicu reklamy.

 

Mapa všetkých vonkajších reklám v Bratislave

mapa-mesta
Zdroj – mesto Bratislava

 

 

Ako sa zbaviť bilbordov

V téme vizuálneho smogu berú politici body, keď reklamu odstraňujú. Predchádzajúci primátor Milan Ftáčnik sa tak fotografoval pred pár spílenými bilbordmi, ten súčasný Ivo Nesrovnal zasa osobne odstraňoval malé trojnožky rozsiate po meste.

Nesrovnal mal aj svoju predvolebnú kampaň postavenú do značnej miery aj na odstraňovaní vizuálneho smogu. Ako kandidát na primátora používal aj web, na ktorom bolo možné mazať bilbordy z ulíc, a ukazoval tak, ako by mesto vyzeralo bez nich.

Ivo Nesrovnal nechal ľudí na webe mazať aj svoje vlastné bilbordy. Foto - krajsiabratislava.sk
Ivo Nesrovnal nechal ľudí na webe mazať aj svoje vlastné bilbordy. Foto – krajsiabratislava.sk

„Od nástupu do funkcie bolo už odstránených niekoľko stoviek reklamných plôch, bol vydaný zákaz inštalácie nových reklamných zariadení, boli vypovedané zmluvy na ďalšie stovky nosičov,“ vypočítava Nesrovnalov magistrát, čo sa im už podarilo spraviť v boji proti vizuálnemu smogu. Odstraňovanie reklamy je pritom podľa mesta najväčší problém, „pretože zákon chráni viac záujmy majiteľov plôch ako majiteľa pozemku“.

János Gaál z BigMedie hovorí, že mesto by malo začať upratovať pri plochách bez pravidiel, ktoré sú často bez povolení a nikto za ne neplatí nájomné. To sú tie, ktoré podľa neho tvoria zhruba polovicu vizuálneho smogu v Bratislave.

BigMedia v posledných rokoch odstránila viac ako dvesto reklamných zariadení, do konca roka to bude možno tristo. „Problém je, že na to miesto príde niekto iný, kto tam dá plochu načierno. Alebo v tej lokalite, keďže sa zníži hustota bilbordov, ostatní môžu zvýšiť cenu za reklamu,“ hovorí János Gaál.

Odstránili napríklad bilbordy v strednom páse na Bajkalskej ulici. Gaál tiež navrhoval, že časť bilbordov na plote pod Bratislavským hradom pri Vydrici prenechajú na veľkoplošnú reklamu pre ZOO. Doteraz sa na tom s mestom nedohodli.

Bilbordy pod Hradom. Časť z nich navrhoval ich majiteľ, BigMedia, nahradiť kampaňou pre ZOO. Foto N - Tomáš Benedikovič
Bilbordy pod Hradom. Časť z nich navrhoval ich majiteľ, BigMedia, nahradiť kampaňou pre ZOO. Foto N – Tomáš Benedikovič

Matúš Vallo v rámci projektu Mestských zásahov už v roku 2015 BigMedii ponúkol, aby sa bilbordové spoločnosti vzdali dvesto svojich bilbordov. Mestské zásahy sú návrhy aktivistov a architektov, ako zmeniť Bratislavu k lepšiemu.

Aktivisti chceli navrhnúť tie bilbordy, čo v meste najviac prekážali. Vybrať ich chceli aj podľa toho, ako je ktorá bilbordová firma zastúpená na trhu. Šéf BigMedie to odmietol.

Gaál pritom uznáva, že ani všetky plochy BigMedie nie sú povolené. „Nejaké reklamné zariadenia sme ‚zdedili‘. Ale za päť rokov v tejto pozícii robím na tom, aby sme to dali do poriadku. Za môjho pôsobenia sme neumiestnili ani jednu plochu ‚na hulváta‘ bez povolení,“ hovorí Gaál. „Sme najväčší, ale snažíme sa mať v plochách najväčší poriadok.“

Šéf BigMedie presviedča, že robia viac, než je len zarábanie na prenájme reklamných plôch. Urobili napríklad bilbordovú kampaň za bezpečnosť na cestách, rozdávali reflexné prvky deťom, pomáhajú školám, ponúkajú plochy na kultúrne akcie.

Prečo vo Viedni bilbordy takmer nevidno

Čo by teda mala Bratislava robiť s reklamou, o ktorej nateraz nepozná všetky detaily?

Matúš Vallo navrhuje, aby mesto a mestské časti ukončili alebo nepredlžovali nájomné zmluvy na plochy s reklamami. „Celý proces môže trvať roky, ale je to jednoznačný, nenapadnuteľný spôsob, ako sa už existujúcich reklám postupne zbaviť.“

Najväčšia bilbordová firma BigMedia chápe, že mesto žiada zredukovanie ich plôch. Očakáva však protinávrh. Napríklad pri odstránení niektorých bilbordov garanciu na zmluvu na iných miestach na iné moderné exkluzívne nosiče.

Mesto hovorí, že popri odstraňovaní pochybných reklám pracuje aj s Asociáciou vonkajšej reklamy na nových pravidlách, „ktoré vizuálnu reklamu obmedzia, podporia boj s nelegálnou reklamou, prispejú k vyšším výnosom pre mesto a jeho občanov a dajú nosičom vizuálnu kultúru hodnú metropoly v 21. storočí“. Nové pravidlá chce tiež dať do územného plánu mesta.

„V Rakúsku, a dokonca aj vo Viedni je v skutočnosti aj pomerne k počtu obyvateľov viac reklamných zariadení ako u nás,“ hovorí Gaál z BigMedie. „Len tam majú poriadok vo formátoch a umiestnení, a preto tak ľuďom neprekážajú.“

Mapa z Bystrice aj psy Starého Mesta

Mapovanie s autami s kamerami a GPS robila v Bratislave firma Eurosense, jej podklady využijú na viaceré mapy mesto, mestské časti aj súkromníci.

Podobnú mapu práve dokončuje aj bratislavské Staré Mesto, hotová má byť do konca roka. Mapu preň spracúva firma T-Mapy, ktorá podobnú už teraz funkčnú a verejnú mapu reklamy vyrobila pre Banskú Bystricu. Vidno na nej aj zariadenia, ktorým už vypršalo povolenie; v centre Banskej Bystrice sú ich desiatky.

Bilbordy v centre Banskej Bystrice (oranžové sú bez povolenia)

bystrica-mapa

Firma T-Mapy má už viaceré verejné mapy, v bratislavskom Starom Meste na nich vidno napríklad zoznam majiteľov psov aj s plemenami.

Mapa psov v bratislavskom Starom Meste

psy-mapa

Slovensko

Teraz najčítanejšie