Denník N

Konzervatívna obrana liberálnej demokracie

Križiacke ťaženie proti liberálnej demokracii nemá nič spoločné s konzervativizmom. Práve naopak, je úplne nekonzervatívne.

Autor je predsedom Občianskej konzervatívnej strany a poslancom NR SR

Podpredseda strany Sme rodina Milan Krajniak chce povaliť liberálnu demokraciu. Boj proti liberálnej demokracii je z politologického hľadiska pomýlený, z  politického nebezpečný a z ideového odporujúci konzervativizmu.

Pomýlený

Nevedno, čo je národná demokracia, ktorou chce Krajniak nahradiť liberálnu demokraciu. Lebo liberálna demokracia nie je demokracia ovládaná liberálmi. Je to politický systém založený na zastupiteľskej demokracii, slobodných voľbách, politickej pluralite, ústavnosti, vláde práva, rešpektovaní občianskych práv a slobôd a rovnosti občanov. Ktorý z týchto znakov liberálnej demokracie by mal v národnej demokracii chýbať bez toho, aby sa mohla ešte stále nazývať demokraciou?

Kresťanská demokracia ani sociálna demokracia nie sú alternatívou k liberálnej demokracii, ale jej súčasťou. Tak ako liberalizmus, konzervativizmus či demokratický socializmus. Liberálna demokracia má rôznorodé ústavné formy aj rôzny politický obsah. Nehovorí nič o tom, kto vládne, ani aké politiky uplatňuje, vymedzuje len základný rámec vytvárania a fungovania politickej moci v štáte.

Nebezpečný

Avšak upodozrievať Krajniaka z toho, že si iba pomýlil liberálnu demokraciu s  liberalizmom a v skutočnosti chcel zatrúbiť do útoku proti liberalizmu (ako začiatkom 90. rokov Ján Čarnogurský), by nebolo správne. Na to je Milan Krajniak príliš vzdelaný a  rozhľadený. Ak za nepriateľa vyhlásil nie liberalizmus, ale liberálnu demokraciu, neurobil to omylom.

Dnes sa totiž v západnej civilizácii, ktorej ochranou sa zaštíťuje aj Krajniak, nehrá o to, či budú spoločnosti viac liberálne, alebo konzervatívne, ani o to, či sa politické kyvadlo vychýli trochu viac doľava, alebo doprava. Dnes je ohrozené celé jej civilizačné smerovanie, ktorého podstatnou súčasťou je práve liberálna demokracia. Svet Západu je totiž predovšetkým svetom liberálnych demokracií.

Prípadná porážka liberálnej demokracie na Slovensku by preto nebola návratom ku koreňom Západu, ale popretím našej príslušnosti k Západu. Naše ukotvenie v západnom svete a liberálna demokracia sú totiž dve strany tej istej mince.

Nekonzervatívny

Krajniakov útok na liberálnu demokraciu nielenže nie je žiadnym manifestom konzervativizmu, v  skutočnosti ho popiera.

Konzervativizmus konca 18. a  začiatku 19. storočia bol reakciou na Francúzsku revolúciu. Bránil monarchiu, výsadné postavenie cirkvi a privilégiá šľachty. A áno, kontinentálny konzervativizmus pomerne dlho vnímal liberálnu demokraciu, ale napríklad aj trhovú ekonomiku nepriateľsky.

Ale nič z toho nepredstavuje podstatu konzervativizmu. Podstatou konzervativizmu je rezervovaný prístup k náhlym zmenám presadzovaným na základe teoretických špekulácií a obhajoba hodnôt a inštitúcií, ktoré sa prakticky osvedčili a skúsenosť potvrdzuje ich význam pre fungovanie spoločnosti aj život jednotlivcov. A ak je niečo, čo sa v západnom svete osvedčilo, tak je to viac ako čokoľvek iné práve liberálna demokracia.

Úlohou konzervatívcov dnes nie je bojovať za obnovenie monarchie alebo výsad šľachty, ale obhajovať liberálnu demokraciu a trhovú ekonomiku. Spochybňovanie liberálnej demokracie nie je konzervatívnou snahou o návrat k pôvodným hodnotám západného sveta, ale nezodpovedným radikalizmom, ktorý môže západný svet rozvrátiť, uvrhnúť ho do chaosu a následne viesť k nastoleniu nejakej novej diktatúry. Hoci to možno v tejto chvíli nie je zámerom hlásateľov „národnej demokracie“. Ale veď ani francúzski osvietenci netušili, že jedným z vyústení spoločenského pohybu, na začiatku ktorého stáli, bude teror počas Francúzskej revolúcie, aby sme to povedali jazykom, ktorému by Milan Krajniak mohol rozumieť.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash