Je Facebook na vine? Klamstvá sa (niekedy) šíria rýchlejšie ako pravda a vyhrávajú voľby
Podobne ako pri brexite, aj tentoraz víťazovi amerických volieb pomohlo šírenie lží. Do veľkej miery tomu pomáha aj Facebook a Twitter.
„Zamestnal viac ľudí ako ktokoľvek, koho na svete poznám,“ povedal americký herec Denzel Washington, keď podporil Donalda Trumpa ako amerického prezidenta.
Túto správu o „fenomenálnej podpore“ republikánskeho kandidáta zverejnila na svojom Facebooku stránka American News. Vygenerovala podľa Guardianu takmer päť a pol milióna lajkov a desaťtisíce ľudí ju šírili ďalej.
Správa však mala jeden háčik – bola kompletne vymyslená. A dnes už je vymazaná.
Bláznivá myšlienka
Mark Zuckerberg na jednej z konferencií v Silicon Valley zľahčoval, že by šírenie falošných správ cez jeho sociálnu sieť bol veľký problém. Hovoril, že ide len o malú časť príspevkov, ktoré sa objavujú na nástenke Facebooku. To, že by mali ovplyvniť voľby, je „pekne bláznivá myšlienka“, citoval ho Financial Times.
Neskôr na svojom Facebooku po voľbách napísal, že 99 percent obsahu u nich je autentických a že práve Facebook pomohol zvýšiť počet registrovaných voličov, a teda volebnú účasť.
Analýza, ktorú zverejnil BuzzFeed News a jeho zakladajúci editor, však hovorí, že Facebook nie je taký neškodný. Autor prieskumu Craig Silverman sa pozrel na tri veľké ľavicové a tri veľké pravicové facebookové stránky a ich vyše tisíc statusov. To, čo mu vyšlo, bolo pomerne alarmujúce.
Na pravičiarskom Facebooku objavil až 38 percent správ, kde sa miešali pravdivé správy s falošnými, respektíve boli úplne vymyslené. Napríklad informácia, že Clintonová je v skutočnosti jej dvojníčka, alebo ako černosi podpálili belochov benzínom. Na ľavicovom spektre to bolo trochu menej – takmer 20 percent príspevkov nehovorilo pravdu vôbec alebo len čiastočne.
Keď Craig Silverman porovnal, ako sa v posledných mesiacoch pred americkými voľbami darilo 20 najväčším volebných správam v mainstreamových médiách a najúspešnejším „fejkovým“ správam, tak mu z toho víťazne vyšli vymyslené správy – „hoaxy“. Ako napríklad tie, že pápež podporil vo voľbách Trumpa či Hillary Clintonová predávala zbrane Dáišu.
Falošné správy zdieľalo, lajkovalo alebo komentovalo 8 711 000 ľudí, kým štandardné správy 7 367 000.
FYI you can view our data here: https://t.co/Odiy70EL6f It's interesting to note the change in tone of fake/false news hits over time.
— Craig Silverman (@CraigSilverman) November 16, 2016
„Znepokojuje ma, ako málo robí Facebook v boji proti vymysleným správam,“ citoval BuzzFeed profesora politických vied Brandana Nyhana z Dartmouth College, ktorý sa venuje odhaľovaniu dezinformácií a overovaniu faktov.
Post-pravdivý trend
Samozrejme, aj štatistiku BuzzFeedu treba brať s rezervou – ide len o 20 stránok so špecifickou čitateľskou obcou. Ako píše Brian Feldman, štatistika napríklad nerozlišuje medzi bežným zapájaním sa používateľov a plateným sponzorovaným umiestnením na Facebooku. Správnejšie by preto analýza BuzzFeedu mohla byť otitulkovaná tak, že „niektoré falošné volebné správy prekonali niektoré skutočné správy“.
Môžeme predpokladať aj to, že mainstreamové médiá majú zatiaľ širší vplyv ako len na sociálnych sieťach.
Trend je však jasný: žijeme v post-faktuálnej dobe, keď „spindoctori“, politici či špekulanti s cieľom zarobiť si vedia úspešne a rýchlejšie šíriť klamstvá, ktorým sú ľudia náchylní veriť. „Pohybujeme sa v priestore, kde nejde o správne údaje. Trump nepotrebuje fakty, vtedy by neuspel. Fakty nie sú preňho pekné ani užitočné,“ povedal pre Denník N britský expert na propagandu Peter Pomerantsev.
Anglické slovo post-truth („post-pravda“) sa nie náhodou stalo slovom roka podľa Oxford Dictionaries.
Stačí si spomenúť kampaň, ktorá predchádzala britskému brexitu. Britský bulvár aj prevažne zástancovia odchodu z EÚ argumentovali vymyslenými číslami a nenávistnými článkami proti prisťahovalcom zo strednej a východnej Európy, hrubo za hranicou etickej žurnalistiky.
Nedávny prieskum Stanfordskej univerzity v Kalifornii ukázal, že väčšina žiakov často nevidí rozdiel medzi falošnou a skutočnou správou. Približne 82 percent stredoškolákov podľa prieskumu nevedelo rozlíšiť medzi skutočným a „sponzorovaným“ obsahom. Žiakom viac než na zdrojoch informácií záležalo napríklad na tom, či je pri článku veľká fotografia.
Po voľbách Zuckerberg na Facebooku zverejnil sériu opatrení, ktorými chcú obmedziť šírenie vymyslených správ. Jedným z nich je napríklad vylepšenie súpisu noviniek o systém, ktorý bude vyhľadávať frázy často používané pri vymyslených „viráloch“; chcú tiež viac zapájať tretie strany do odhaľovania vymysleného obsahu.
Podobne zareagoval aj Google, ktorý zlyhal už pri takej elementárnej záležitosti, akou bolo vyhľadávanie výsledkov amerických volieb. Jeho vyhľadávač medzi hlavné výsledky zaraďoval aj konšpiračný blog 70News, ktorý nepravdivo informoval, že Trump získal viac hlasov ako Hillary Clintonová. V skutočnosti ich dostala o vyše milión viac.
Na stránkach s vymyslenými správami o amerických voľbách veľmi úspešne profitovali aj tínedžeri z Macedónska.
Konšpirátori.sk predbehli Google
Google sľúbil, že finančne podporí projekty venujúce sa overovaniu faktov. Obmedzí tiež využívanie svojho reklamného systému AdSense na stránkach s hoaxmi či konšpiráciami.
Niečo podobné sa snažia presadiť aj autori projektu Konšpirátori.sk na Slovensku. Ich iniciatíva sprístupňuje zadávateľom inzercie na internete ľahký spôsob, ako predísť tomu, aby sa ich značka spájala s nepravdivým či sporným obsahom. Inzerenti sa tak vďaka zoznamu konšpirátorskych stránok vyhnú tomu, aby napríklad reklamný systém Google Display Network zaradil ich produkt na pofidérne weby.
„Do nášho automatizovaného systému sa prihlásilo už 1363 účtov. Ide o klientov, ktorí aktívne používajú náš skript, aby sa ich kampane neobjavovali na problémových stránkach. Dohromady sme tak od apríla upravili až 10 118 kampaní, čo vychádza priemerne na sedem kampaní na jeden účet,“ povedal Denníku Jan Urbančík, riaditeľ agentúry NetSuccess, ktorý je autorom projektu.
Odhaduje však, že počet používateľov môže byť oveľa vyšší, keďže mnoho inzerentov nevyužíva skript, ale manuálne vylučuje z kampane cielené weby podľa zoznamu. „Okolo 50-tisíc rôznych ľudí bolo na samotnej stránke konspiratori.sk, čo je vzhľadom na to, že ide o cielenú stránku pre marketérov, obrovské číslo,“ dodáva Urbančík.
Slovenský Paul Horner
Momentálne je na čiernom zozname konspiratori.sk celkovo 88 webových stránok. Okrem iných sú tam aj Hlavnespravy.sk, ktorých zakladateľa Róberta Sopka prirovnáva Juraj Smatana, venujúci sa dezinformačným kampaniam, k Paulovi Hornerovi. Američanovi, ktorý zarábal na reklame vďaka produkcii vymyslených správ a nedávno o tom prehovoril pre Washington Post.
„Aj Hlavnespravy.sk sú plné reklám veľkých firiem,“ hovorí Smatana. „A keďže stránka konspiratori.sk nemôže vychytať všetku reklamu, ľudia z okruhu facebookovej stránky Dezinformácie – Hoaxy – Propaganda píšu maily firmám inzerujúcim na Hlavných správach.“
O tom, že konšpiračné weby zdieľajú najmä stúpenci extrémistov, napríklad strany Mariána Kotlebu, napísal Jakub Goda. „Kotleba je, okrem iného, zhmotnenie systematickej a dlhodobej práce konšpiračných médií vychovávajúcich masy zmätených ľudí, ktorí v deň volieb robia zmätené rozhodnutia,“ napísal na blogu Denníka N.
Vplyvní konšpirátori v Bielom dome
Portál Vox však varuje pred prílišným zvaľovaním viny na Facebook a jeho zlý algoritmus, ktorý využívajú konšpirátori a autori „virálnych hoaxov“.
Negatívny trend v manipulatívnom informovaní naštartovala podľa amerického servera už napríklad silne prorepublikánska televízia Fox News a Facebook je len jedným z prvkov infraštruktúry konzervatívnych médií, ktoré šíria nepravdivé príbehy. Ďalším príkladom je množstvo ruských kremeľských a konšpiračných stránok, ktoré slúžia ako zdroj aj pre slovenské či české weby.
Jednou zo stránok, ktorá sa neštíti šíriť konšpirácie, je napríklad web takzvanej americkej alternatívnej pravice – Breitbart, ktorý viedol Stephen Bannon. Ten, ktorého Donald Trump menoval za šéfa svojej stratégie, tak len povýšil význam a vplyv konšpiračných stránok. Tie dokonca na svojom Twittri šíril aj Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Flynn.
„Nedostatok rešpektu k faktom je ohrozením demokracie,“ povedal počas svojej nedávnej návštevy Berlína odchádzajúci americký prezident Barack Obama. Sám bol obeťou mnohých falošných správ, ako napríklad tých, že sa nenarodil v Spojených štátoch alebo že je moslim. Tú prvú šíril aj sám Trump.
[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
