Mihalnice netreba predlžovať, chránia oči pred prúdením vzduchu

Je to taká maličkosť – mihalnice (riasy) na očiach. Ale prečo ich ľudia a iné živočíchy vôbec majú? A aká je ich optimálna dĺžka?

Na tieto otázky hľadal odpoveď David Hu a tím z Georgia Institute of Technology v štúdii publikovanej v magazíne Journal of the Royal Society Interface.

Oči, „okná do duše“

Jedna z hypotéz je, že mihalnice majú svoju rolu v zvádzaní, povedané menej romanticky, v šírení génov.

Už iný výskum bezpečne preukázal, že existuje vzťah medzi veľkosťou zorničky v ženskom oku a atraktivitou ženy. Ženám sa pri pohľade na milovaného partnera zorničky zväčšujú a muži zase považujú ženy s väčšími zorničkami sa príťažlivejšie, hoci si tento vplyv vôbec neuvedomujú.

Je preto možné, že mihalnice, nádherný doplnok očí, ktoré považujeme za „okná do duše“, zvýrazňujú ženský sexepíl. Neprekvapí preto, že ženy venujú úprave mihalníc – predlžovanie a hustota – veľkú pozornosť.

Dĺžka mihalníc

Lenže z výskumu Davida Hu plynie, že by mihalnice mohli mať ešte inú, dôležitejšiu funkciu. Vedci preskúmali v American Museum of Natural History mihalnice 22 živočíšnych druhov – vrátane ježka, zajaca alebo žirafy – a zistili, že dĺžka mihalníc naprieč nimi bola konštantná, konkrétne 1/3 šírky oka.

Prečo?

Hu a tím si myslia, že to má súvis s usmerňovaním prúdenia vzduchu v okolí očí. Aby túto hypotézu overili, zavítali do laboratória, kde z petriho misiek vytvorili umelé „oči“. Do nich dali vodu, aby simulovali povrch oka, a do ich okolia umiestnili mihalnice rôznej dĺžky.

Vedci skúmali, za aký čas napodobeniny očí vyschnú, ak na ne budú mieriť prúd vzduchu. Ich výsledky ukázali, že ak mali mihalnice optimálnu dĺžku, čiže 1/3 šírky oka, vyschli najpomalšie. Tento experiment potvrdilo aj matematické modelovanie prúdenia vzduchu okolo očí.

Ak by mihalnice boli príliš dlhé, usmerňovali by prúdenia vzduchu priamo do oka. Ak by boli naopak prikrátke, nedokázali by dostatočne efektívne brániť vysychaniu očí a usadzovaniu malých čiastočiek na ich povrchu, povedal Hu pre The New York Times.

Biológ Steven Vogel z Duke University považuje zistenia Huovho tímu za „úžasné.“ „Teraz konečne vieme, prečo majú mihalnice dĺžku, akú majú,“ povedal v The New York Times.

Lekcia z evolúcie

Táto štúdia možno nepredstavuje vedecký objav zásadného charakteru, ale aj taký parciálny problém, ako je dĺžka mihalníc, nádherne ilustruje pôsobenie biologickej evolúcie.

Inými slovami, organizmy robia všetko preto, aby sa na podmienky, v ktorých žijú, adaptovali. Hrubá srsť, krídla, oči alebo mihalnice sú dokladmi tohto zápasu, ktorý my a iné živočíchy neustále zvádzame.

Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1098/rsif.2014.1294