Šípoš: O Lajčákovi hovoríme pravdu, sú ďalší svedkovia, ktorých by sme volali na súd

V nedeľu ste zverejnili blog Zuzany Hlávkovej, ktorá opisuje predražené akcie na ministerstve zahraničných vecí. Ako hodnotíte komunikáciu ministerstva?

Ministerstvo povedalo aj to, že všetky informácie zverejní kontrolným úradom. Síce sa zdá, že v ničom neklamú, ale v podstate ani nič nehovoria. Podstata by bola, ak by zverejnili všetky zmluvy a faktúry, a to odmietajú, hoci je ústavné právo každého občana mať informácie o všetkých štátnych výdavkoch s výnimkou tých, ktoré by boli tajné.

Hovorí teda ministerstvo pravdu, že Hlávková o zákazkách nevedela všetko, lebo bola referentka, a to, o čom hovorí, nemala pracovne v kompetencii? 

Je pravda, že bola referentkou, ale už nehovoria, že na tých zákazkách robila. Nerobila všetko, ale pracovala v malom tíme, kde si informácie vymieňali. Napríklad, keď Zuzana robila na otváracom koncerte, vychádzala z podkladov kolegyne, ktorá robila na logu. Povedať, že to nepatrilo do jej náplne práce, je asi technicky pravda, ale nie je to podstata, ktorá by ukazovala, že o tom nič nevie. Keby ministerstvo chcelo byť poctivé, tak povie, že na tom Zuzana robila, zverejní všetko a ukáže, že sa Zuzana mýli. To by celú kauzu uzavrelo. Teraz to tak nie je.

Video: Reakcia Transparency a Zuzany Hlávkovej na útoky premiéra

Hovoríte, že by ministerstvo malo zverejniť dokumenty. To môže byť aj ich argument, že máte zverejniť dokumenty alebo faktúry, ktoré vašu verziu príbehu potvrdzujú. Máte dôkazy, ktoré preukážu, že to tak bolo?

Vieme preukázať napríklad to, že sme si pýtali od ministerstva všetky faktúry. Poslali nám len faktúru k agentúre Evka a nájomné v Slovenskom národnom divadle. Overovaním sme zistili, že Adriana Kučerová, ktorá tam vystupovala, podpisovala ďalšiu zmluvu s ministerstvom zahraničných vecí. Podali sme na ministerstvo ďalšiu infožiadosť, aby nám dali všetky zmluvy s umelcami a aby nám povedali, kto ich platil.

Ako reagovali?

Ministerstvo opäť povedalo, že použilo výnimku a má len tieto zmluvy. Nie je to dôkaz ako nahrávka, ale  logicky z toho vyvodzujeme, že zmluvy majú a skrývajú ich. Potvrdzuje to aj to, že umelo rozdelili zákazku, lebo dali takmer maximálnu výnimku Evke a zvyšné kryli zvlášť. Ak by to urobili vcelku, nemohli by výnimku použiť. Museli by ísť klasickým obstarávaním, kde od začiatku zverejníte všetko – od zadania, cez ponuky až po víťaza. Tieto silné indície ma vedú k tomu, že verím svedectvu, ktoré dopĺňa, ako sa ministerstvo správa. Slovensko má svetovo asi najlepšiu formu zverejňovania zmlúv a faktúr a aj procesu obstarávania. Skúste v iných krajinách hľadať na webe ponuky, kritériá, zápisnice. Slovensko je špička.

Prečo sa potom neviete k dokumentom dostať? 

Mysleli by ste si, že toto je celkom schopný nástroj, ale tu sa vraciame do slovenskej reality, kde úradníci alebo politici nie sú ochotní zákonné nástroje transparentnosti dodržiavať. A vtedy ste ako občan bezmocný. Preto sme sa rozhodli, že zverejníme aj Zuzanino svedectvo. Občan nemá inú možnosť brániť efektívne použitie vlastných daní a priviesť úradníkov k zodpovednosti, lebo tu máme aj nefunkčnú políciu a prokuratúru. Je to pre mňa celkom ťažké zistenie, keď už aj infozákon sa natvrdo nedodržiava, a to je 16 rokov od jeho schválenia. Klesli sme dosť hlboko. A že ide práve o ministerstvo zahraničných vecí, ktoré má na starosti náš dobrý imidž, je smutné a tristné.

Premiér aj ministerstvo vašu verziu spochybňujú a dnes je to slovo proti slovu, nik neukázal dôkazy a dokumenty. Máte dokumenty, ktoré viete napríklad o dva týždne vytiahnuť a dokázať vašu verziu?

Nerád by som hovoril o našej stratégii. V tomto momente je loptička na strane ministerstva, predložili sme im dôkaz aj výrok opernej speváčky, ktorá tam vystúpila, aj svedectvo. Z dávnejších vyjadrení ministerstva vyplýva, že robili prieskum a majú dokumenty, ktoré nemôže byť problém predložiť. Nehovoríme, že tam bola hneď korupcia, že to bolo niekým ukradnuté.

Prečítajte si

Fico novinárom: Ste špinavé protislovenské prostitútky (+video)

Čo teda tvrdíte?

Hovoríme, že tam nebol dodržaný infozákon alebo zákon o verejnom obstarávaní, čo je silná indícia, že sme možno nenakupovali cez výnimku dobre a efektívne. To je celá naša pointa. Svedectvo Zuzany je o pozadí, o tom, ako to prebiehalo. A Zuzana nie je jediný svedok. Sú tam ďalší ľudia, ktorí na stretnutiach  boli a vedeli, ako to tam prebiehalo, ako sa to tlačilo, aby to bolo pred voľbami, ako sa zákazky rozdeľovali. Sme si istí, že sa ľahko nájdu svedkovia, ktorí to videli a vedia to potvrdiť.

Pracovali ste na tom pol roka, čo vám trvalo tak dlho?

Najdlhšie trvalo to rozhodovanie, akú stratégiu zvolíme. Žiaľ, skoro sme zistili, že ministerstvo nebude zverejňovať všetky dokumenty a nehovorí nám pravdu. Každý mesiac sme posielali infožiadosť, rozmýšľali sme, ako sa k informáciám dostať. A ešte dôležitejšia bola úloha Zuzany. Veľa sme rozmýšľali, ako ju ochrániť, či má ísť von, čomu by to poslúžilo. Aj ona sama o tom uvažovala, či do toho ísť či nie. Nebolo to jednoduché. Ale nenáhlili sme sa. V Transparency máme takých podnetov veľa a skoro nik s tým nakoniec nejde von alebo sa to nepodarí dostatočne overiť. Robili sme to ako jednu z vecí popri práci. Preto to trvalo dlho. Môžeme hovoriť aj o našich limitujúcich kapacitách. Ale necítil som, že toto má byť rozhodnutie, ktoré chceme urobiť veľmi rýchlo, dali sme si čas, hovorili sme o tom.

Rozhodlo teda rozhodnutie Zuzany Hlávkovej, že pôjde pred kamery?

V podstate áno. Jej výpoveď je veľmi silná a kredibilná. Konzultovali sme to aj s ďalšími ľuďmi, ktorí pri  tom boli so Zuzanou. V tom momente sa nám zdalo, že to je jediná cesta, ako s tým pohnúť.

Čo od toho očakávate?

Jedna vec je moje očakávanie a druhá cieľ. Náš cieľ je zvrátiť neprávosť, nájsť vinníkov, vrátiť peniaze, vyvodiť politickú a finančnú zodpovednosť ľudí. Bohužiaľ, na Slovensku veľmi často ku kriminálnej ani osobnej zodpovednosti nedôjde, často to ostáva na reputačnej sankcii. Tá na mnohých ľudí funguje, ale bohužiaľ nie na všetkých. Aj tá je pre nás dôležitá, ale takto by štát nemal fungovať – že vieme, že ten politik kradne, alebo kryje zlodejiny, lebo je mu jedno, ako sa na jeho ministerstve hospodári. Každý občan keď niečo ukradne, ide do väzenia, všetci vieme, že kradol, odtrpí si to a potom sa pokúsi vrátiť do spoločnosti. To musí platiť aj pre politikov. O to bojujeme. Nedávno sme sa pozreli  na rozsudky o korupcii –  polovica všetkých rozsudkov je do 20 eur. Tam pekne vidieť, že zákon neplatí pre všetkých. Jednou z ciest je upozorňovať a tlačiť na zmenu z reputačnej úrovne aj na trestnoprávnu a politickú a dúfame, že krok za krokom si aj prokuratúra začne robiť svoju robotu poriadne.

Očakávate, že Miroslav Lajčák skončí ako minister?

Ak naozaj nepreukáže, že jeho ministerstvo robilo poctivý výber dodávateľov na tie predsednícke zákazky, že minimálne po Zuzkinom upozornení konal a dal všetko prešetriť, tak tá otázka je naozaj na mieste. Vo väčšine krajín v Únii by sa to udialo.

A u nás?

U nás je to veľká otázka. Príkladov doteraz je veľmi málo.

Po kauze Bašternák je Robert Kaliňák stále ministrom vnútra. Je vaša kauza taká, že by minister Lajčák odišiel z funkcie?

Od neho by som čakal aspoň to, že odkryje všetky dokumenty a budeme vidieť, či o tom vedel, kto je za to zodpovedný. Potom budeme presnejšie vedieť, po koho osobnej zodpovednosti volať.

Musel o tom vedieť, keď mu to Hlávková povedala.

Áno. V momente, keď už sa na neho Zuzana obrátila, musel to vedieť. Ale možno to nechcel vidieť, možno sa mu denne takto sťažuje desať ľudí, možno to niekomu posunul, kto to nevybavil. Nevieme, nakoľko je zodpovedný. Aj keď politicky je. Čakal by som, že vyvodí zodpovednosť aspoň voči ľuďom, ktorí to manažovali. Či k tomu dôjde, je ťažké povedať, ale myslím si, že tu je dobrá šanca, preto sme do toho išli. Videli sme to aj na Balkáne a v  iných krajinách – vždy raz prišiel ten prvý prípad. Všetky krajiny mali desať až 15 rokov, keď sa nič nedialo a zrazu prišiel prvý prípad. My sme na hrane toho, že už také prípady musia začať chodiť. Toto je dobrá príležitosť ukázať, že tu zákon platí pre všetkých.

Na tlačovej konferencii vás riaditeľ Viva Musica! Matej Drlička kritizoval, že ste ho neoslovili. Rozprávali ste sa napríklad so Zuzanou Ťapákovou, ktorú ste priamo obvinili, že je za to zodpovedná? Poznáte jej verziu?

Nevieme jej verziu. Vychádzali sme z komunikácie ministerstva zahraničných vecí. Pýtali sme sa na úlohu pani Ťapákovej, nedostali sme odpoveď kvôli osobným dátam. Pre kauzu je najdôležitejšie stanovisko ministerstva, ktoré by popísalo, ako prebiehal výber zákaziek pri otváracom koncerte alebo pri predstavení loga.

Prečítajte si

Prehovorila o predražení u Lajčáka: Som sklamaná, verila som, že sa k tomu postaví čelom (+video)

A agentúry Evka ste sa pýtali?

Nie.

Komunikácia teda prebiehala len medzi Transparency a ministerstvom zahraničných vecí?

Otázky sme smerovali na tých, ktorí zákazky organizovali a rozhodovali, ako bude celý proces vyzerať. Uznávam, že sme mohli osloviť aj Evku aj druhú agentúru, ale od nich si nebudeme pýtať ani prieskum trhu, ani ostatné ponuky. Zisťovali sme, či tam bol prieskum, ako prebiehal, či to bolo v súlade so zákonom, čo všetko rieši ministerstvo, ktoré má aj všetky informácie. Preto sme to žiadali od nich.

Je to politicky citlivá vec, nemalo by Transparency pred zverejnením vedieť verzie všetkých dotknutých strán, aby ste si vedeli urobiť celkový obraz?

Jasné. Naše uvažovanie bolo také, že sa pozeráme, ako prebiehajú zákazky, ako sú ministerstvom poskytované, a preto sme sa obracali na nich. Pýtali sme sa tých, ktorí sú za celú vec zodpovední a ktorí podľa zákona musia odpovedať.

Odkomunikovali ste to dobre?

Teraz by som sa na to ešte nepozeral, možno by bolo lepšie o mesiac alebo o rok. Nie som spokojný na sto percent, ako sme to celé urobili, ale tiež si myslím, že sme veci urobili veľmi slušne. Ale hodnotiť to môžem, až keď uvidím, či to pohlo krajinou, ministerstvom alebo nie.

Video: Zuzana Hlávková: Reakcia premiéra bola vulgárna
autor: Eugen Korda, .týždeň

Čo bude ďalej? Čo ešte plánujete?

Je to pre nás citlivé. Je to trochu aj komunikačná hra, boj o dôveru verejnej mienky, nemôžem vám povedať všetko, čo chystáme a ako to plánujeme. Prípad zaujal veľa ľudí. Máme desiatky podporných listov, šesť právnikov nám ponúklo právnickú ochranu, všetko sú to renomovaní ľudia. Kolegovia z neziskoviek nám ponúkajú pomoc. Vidí sa v tom veľa ľudí a Zuzane a nášmu príbehu veria a chcú krajinu zmeniť. Minister Lajčák môže ukázať, či mu záleží na tejto krajine, či mu ide o ľudí, ktorí študujú v zahraničí a uvažujú, či sa vrátia alebo nie. To, čo Lajčák povie a urobí do pár dní, ukáže, či mu ide len o kariéru alebo aj o verejné peniaze a životy ľudí.

Aké máte reakcie?

Napísal mi napríklad človek, že by rád vychoval svoje tri deti tak, aby sa k veciam postavili ako Zuzana. V inom maili nám napísali, že ich príbuzní v štátnej správe sú v podobnom stave a nevedia, ako sa rozhodnú a je to pre nich ťažké. Tento príbeh ich inšpiruje. Vidím tu veľa pozitív, ale je tu riziko, že táto vláda alebo minister Lajčák ich môžu zadupať a odradiť, alebo sa naopak môže ukázať, že skepsa a cynizmus voči politikom nie je zďaleka vždy oprávnený. Ešte poviem jeden krátky príbeh – išiel som z Markízy taxíkom a taxikár ma spoznal a povedal, že je Zuzana skvelá a ako jej drží palce. Ale že je veľmi sklamaný z toho, ako politici reagovali. Volil SNS, ale aj Danko ho sklamal. A potom povedal, že  bude voliť asi Kotlebu.

Čo vy na to? 

Snažil som sa mu vysvetliť, že Kotleba tiež asi nebude dodržiavať zákony. Ale tu vidieť, kam vládni politici týchto ľudí tlačia. Sú zúfalí a chcú, aby zákon platil pre všetkých. Ženú sa do zlých extrémov, ale nevedia si poradiť a neveria politikom. Minister Lajčák tu má obrovskú možnosť ukázať, že to nie je úplne tak, že politici sú na peniaze, svoju slávu a kariéru, ale berú vážne to, čo hovoria – že nechcú, aby ľudia odchádzali, že chcú, aby sa ľudia mali dobre, aby platil zákon pre všetkých. Rád sa nechám prekvapiť.

Ale môže sa stať aj iný extrém – Ťapáková už ohlásila, že podá žalobu. Budete vedieť uspieť na súde?

Myslím si, že áno. Je to úplne isté, že hovoríme pravdu, a tí, čo klamú, tí na súdoch, aj keď nie vždy, prehrávajú. Vieme dokázať, že máme pravdu. Pri všetkých situáciách existujú písomné svedectvá, sú svedkovia, myslíme si, že to vieme dokázať.

Okrem svedectva pani Hlávkovej a Pavla Szalaia, ktorý sa jej zastal, sú ešte iné?

Samozrejme. Určite by sme zavolali na súd aj ľudí, aby pod prísahou podali svoje svedectvo, ktoré potvrdzuje slová Hlávkovej a Szalaia. Nie je to pre nich ľahké, ale verím, že sa ešte ozvú aj verejne. Veľmi by svojím postojom mohli Slovensku pomôcť.

Dostali ste ponuku od ministra zdravotníctva Tomáša Druckera, aby ste zasadli v dozornej rade v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ako to dopadlo? Nastúpite do poisťovne? 

Minister mi to ponúkol a dohodli sme detaily. Súhlasil s našou víziou, ktorú sme mu s INEKO ponúkli, aby sa poisťovňa viac otvorila verejnosti. Ak sa dnes pozriete na stránku poisťovne a hľadáte niečo k dozornej rade, je tam len menný zoznam a to je všetko. Nemyslíme si, že je správne, aby verejnosť nevedela, čo robia, keď sú tam nominovaní a berú za to plat. Druhá vec, čo sme žiadali, je, aby sme zverejnili model vyhodnocovania úspešnosti či neúspešnosti manažmentu. Od toho sa odvodzuje politická, osobná zodpovednosť aj finančná odmena. Minulé vedenie dostalo finančnú odmenu, ale ako k tomu došli, ako hlasovali, to nevieme. Celé fungovanie by malo byť otvorené a mal by byť jasný model na to, aby sme vedeli povedať, či poisťovňa je v dobrom stave a manažment ju posúva k lepšiemu.

Mali ste aj tretiu požiadavku.

Otvorenosť dát – dokumentácie. Zo všetkých poisťovní poskytuje najmenej informácií, najhoršie zverejňuje zmluvy, najmenej ochotne poskytuje informácie o nemocniciach a ambulanciách. Čo by mala robiť najmä preto, aby jej poistenci chodili do najlepších ambulancií a nemocníc a má im pomáhať vyberať. Minister s tým súhlasí. Nehovoríme, že sa má zverejňovať všetko, ale potenciál  toho, čo by verejnosť o takej mega štátnej firme mala vedieť, je obrovský, a to je naša misia. Do týždňa či dvoch by sme to mali uzavrieť. Ešte ale nemá všetky nominácie.

Kto bude okrem vás v dozornej rade?

Hovorili sme o tom, ale nechcem to prezrádzať, je to na ministrovi, koho a prečo tam dáva. Ale sú tam ľudia, ktorí majú hodnoty, ktoré mám aj ja. Ale podmienky pre ministra sme dávali práve preto, aby aj keď som tam len jeden z desiatich, budem to vedieť presadiť. Je tu šanca, že to prejde, aj keď možno nie na sto percent, ale verím, že toto by mal byť náš vklad, aby sa vo veľkej štátnej firme výrazne znížilo riziko, že tam budú miznúť milióny, budú uzatvárať nevýhodné zmluvy.

Prečítajte si

Kontrola vedela o problémoch štátnej poisťovne už v máji, teraz chystá ozdravný plán

Dokedy chcete zmeny presadiť?

Presný termín nemám, ale chcel by som to do roka. Nemáme v šuplíku návrhy, ako by to malo vyzerať, chceme na tom robiť. Najskôr zrejme treba vyriešiť akútne veci, neprídem na prvé rokovanie, aby sme začali riešiť  dáta, keď treba riešiť financie.

Ostanete šéfom Transparency, aj keď budete v dozornej rade Všeobecnej?

Áno.

Ako budete riešiť konflikt záujmov?

Je tam samozrejme konflikt. Riešili sme to viackrát. Budeme ďalej riešiť zdravotníctvo a aj kritizovať ministerstvo a zároveň budem pracovať v poisťovni ako ministrov nominant. Aj s INEKO to vidíme podobne. Spoločne sme pracovali v Študentskom pôžičkovom fonde za podobných okolností. Nebola to taká veľká inštitúcia. Zavolal nás tam minister školstva Eugen Jurzyca, ktorý predtým robil v INEKO. Bolo to v menšom, neplatené, na úkor nášho času. Dôverovali sme ministrovi Jurzycovi, že nám nechá voľné ruky, že akceptuje, čo spravíme. Táto skúsenosť mi dala veľa a videl som, koľko vecí sme zmenili, podali sme trestné oznámenie. Prišiel nový riaditeľ, mal som z toho dobrý pocit.

Ale Peter Plavčan, ktorý napríklad tiež dostal odmeny vo fonde neprávom a o ktorom ste informovali, je dnes ministrom školstva za SNS.

Áno, ale pozrite sa na fond. Funguje lepšie. Bohužiaľ na Slovensku fungujeme len v reputačnej oblasti. Vidíte, ako s tým bojuje, ako mu to poškodilo. On vrátil peniaze. Vďaka nám sa vrátilo do fondu vyše 100-tisíc eur. To nie je márny boj. Áno, nie je to perfektné, všetky súdy nie sú skončené, nie všetci vrátili peniaze. A to je dilema, môžem ísť do toho vzťahu, ktorý oslabuje moju nezávislosť voči vláde či ministerstvu, alebo ostať von a robiť si svoju robotu a dúfať, že zvonku to viem ovplyvniť.

Prečítajte si

Koalícia funguje a ministra školstva, ktorého chce opozícia odvolať, nekritizuje

Ako s tou dilemou narábate? 

Nie je to ľahký výber. Podobne pred asi dvomi rokmi nám ministerstvo vnútra volalo, aby sme im pomohli nastaviť elektronické trhovisko. Chápem ich, je tu málo ľudí, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu a majú aj kredibilitu a nebudú tam riešiť svoje firmy. Nemám červenú čiaru, za ktorú nejdem a nepomôžem napríklad vláde. Vidím, že ak to nespravím, tak je výrazná šanca, že to bude horšie. Všeobecná zdravotná poisťovňa má veľkú nedôveru a je veľká šanca, že keď tam nebudem, naše zmeny neprejdú. 

Boli ste v pracovnej skupine, ktorá riešila konflikty záujmov u lekárov a platby od farmaceutických firiem na ministerstve zdravotníctva. To nevyšlo.

To bola jediná vec. Uvidíme, či to nevyšlo.

Čo vás presvedčilo vziať tú ponuku v dozornej rade zdravotnej poisťovne?

Má to výhody aj nevýhody, ale nie je podľa mňa fér povedať, že to je určite zlé. Celý Inštitút finančnej politiky sa musel rozhodovať, či robiť pre štát alebo nie. Podobne aj Ján Kovalčík, ale koľko je ľudí s takou expertízou? Diskutovali sme o tom aj s INEKO a je podľa mňa fér si priznať, že pre komunikáciu to nemusí byť najlepšie, ale čo ak pri práci pre štát vieme veľa hodnôt presadiť, ale z pozície INEKO či Transparency nie? Z mojej skúsenosti viem, že nie je úplne ideálne byť mimo. Možno je to inak v USA, kde je omnoho viac odborníkov.

Ako dlho ste to zvažovali?

Mali sme to na stole asi mesiac. Bola možnosť navrhnúť niekoho iného, aj to, že to úplne odmietneme. Skúšajú to aj iné pobočky Transparency. Je po nás veľký dopyt, naša základná misia je byť dozorom, ale ak uvážim, aký benefit môže mať moje pôsobenie v štátnej poisťovni, tak mi to stojí za to do toho ísť, ak budem vedieť ušetriť nejaké milióny. Dôležitá je ešte úloha ministra. Určite by som to neprijal za hocijakého ministra.

S Tomášom Druckerom ste sa stretli už v Slovenskej pošte.

Tá skúsenosť je pre nás dôležitá.  Bol veľmi otvorený, nie všetko prešlo, ale spravili veľa. Bola to skúsenosť so zmenou štátnej firmy, pozerali sme sa na to, ako dávajú granty a ako robia obstarávanie, ako čo zverejňujú. Moja skúsenosť je, že tento človek berie argumenty racionálne, dá sa s ním hovoriť, má silu na to – niečo zmeniť. Vidím aj jeho nominácie vo Všeobecnej aj v Národnom centre zdravotníckych informácií. Povedali sme si, že je to minister, ktorý by za to stál. Veľa ministrov v tejto vláde by za to nestála, to je zjavné.

Veríte mu?

Verím, že nás tam nemá za bábku, ktorá mu prikryje hocičo, lebo toto reputačné riziko tam pre nás samozrejme je.

V Študentskom pôžičkovom fonde ste nepoberali plat, nemohli vás obviniť, že niečo hovoríte, lebo za to máte peniaze. V dozornej rade však už odmena je. Koľko budete zarábať?

Mám pocit, že to je tisíc eur, ale nebavili sme sa o tom. Áno, je tu silnejší konflikt, je najväčší z toho, čo sme doteraz robili pre štát. Na druhej strane potenciálne zmeny sú neporovnateľne väčšie.

Ak by vám to ponúkol minister zdravotníctva, ktorý tu bol za posledných 15 rokov, koho ponuku by ste ešte prijali?

Napadá mi samozrejme minister Rudolf Zajac. Ale on mal veľa šikovných ľudí. Prvá Ficova vláda bola nastavená veľmi zle voči mimovládkam. Za Radičovej vlády tam bol Ivan Uhliarik, u neho bol Martin Filko aj Angelika Szalayová. Ale ešte je v tom aj ďalší faktor – zdravotníctvu sme sa začali venovať pred zhruba piatimi rokmi. V prieskumoch korupcie vychádzalo ako veľký problém. Nie je náhoda, že korupcia je taký veľký problém práve v zdravotníctve. Jednak z pohľadu pacientov, ktorí majú veľmi zlé návyky, ale aj z pohľadu manažmentov. Teraz o tom vieme omnoho viac.

A za posledných päť rokov?

Určite nie. Tí ľudia nemali našu dôveru a myslím, že nemali ani víziu. Nevnímali ani to, že transparentnosť by mala byť súčasťou riešenia zdravotníctva. Nedostali sme ani žiadne ponuky.

 Ako na vás pôsobí šéf Všeobecnej? Podporí vás?

Bol s nami na stretnutí. Ale bolo to jedno stretnutie, Druckera poznám dva či tri roky. U pána Kočana neviem, čo bude robiť, viem, len čo hovorí. Ale mám čakať rok, čo urobí? Hovorí, že sa na sprehľadnení zmlúv už pracuje. Malo by to byť do konca roka. Ale ak tam prídem a po pol roku nebudú, tak sa môžem pýtať, prečo to nie je. Ak by sa nediali zmeny, na ktorých sme sa dohodli, ľahko odídem.

Ak by sa zaviedli vaše tri požiadavky, nebude stále jasné, kto má prečo zmluvu a prečo má danú cenu. Budete to chcieť aj tak presadiť?

Určite by to malo byť verejné. Tu máme ďalší konflikt záujmov, lebo sa súdime s ministerstvom práve o analýzu pri CT a MR. Pred rokom sme dali žalobu vo veci kauzy „tety Anky“. Systémová chyba bola, že neboli jasné kritériá, prečo jej blízke firmy dostali zmluvy. My sme o to žiadali, dostali sme niečo, z čoho sa nedalo odvodiť, či niekto má mať zmluvu. Viac nám odmietli dať. Aj keď sme to neuviedli v tých troch podmienkach, je to pre nás kľúčové. Všeobecná musí vedieť ľahko každému vysvetliť, či a prečo má nárok na zmluvu.

Hovorili ste o žalobe s ministrom?

Áno. Povedal, že v zverejnení nevidí problém, a máme sa opätovne obrátiť na Všeobecnú, tak sme to riešili aj s novým šéfom.

Už viete, kedy nastúpite?

Ešte nie sú kompletní členovia, ale treba situáciu riešiť. Môže to byť zajtra aj do týždňa. Bude to čoskoro.