Opravujú držiteľa Nobelovej ceny a hovoria, že myseľ funguje inak, ako sme si mysleli

Ich vzťah bol silnejší ako manželstvo, povedala žena psychológa Amosa Tverského o jeho pute ku kolegovi Danielovi Kahnemanovi.

Dvojica izraelských vedcov zanechala v psychológii nevídanú stopu. Keď Kahnemanovu prednášku z roku 1972 o omyloch ľudskej mysle počul stanfordský psychológ Irv Biederman, povedal, že prácu určite ocenia Nobelovou cenou.

„Bol som o tom absolútne presvedčený. Vytvorili psychologickú teóriu o ekonomickom správaní človeka. Čo by mohlo byť lepšie?“ dodal nadšený Biederman.

Jeho slová sa naplnili. Nobelovu cenu za ekonómiu udelili Kahnemanovi v roku 2002, Tversky niekoľko rokov predtým podľahol rakovine a najvyššieho uznania sa nedočkal.

Knihu Myslenie rýchle a pomalé, ktorá vyšla v roku 2011 a zhŕňa celoživotné dielo oboch autorov, venoval Kahneman pamiatke svojho priateľa, na ktorého s láskou spomína.

Duálne osobnosti, duálna myseľ

Obe osobnosti sa líšili. Kahneman mal o svojej práci večné pochyby, Tversky si myslel, že sa nemýli. Kahneman bol ranné vtáča, Tversky pracoval hlavne večer a nechýbal na žiadnej párty. Kahneman von nechodil.

Tversky bol uvoľnený elegán, ktorý zabával spoločnosť, jeho kolega bol utiahnutý, pôsobil škrobene a všetko bral vážne. Tversky obracal veci na vtip a v spoločnosti rád spieval, hoci to nevedel.

Duálne osobnosti vytvorili aj duálny model mysle rozdelenej na automatický, rýchly, intuitívny, nevedomý a stereotypný systém 1 a pomalý, logický, rozvažujúci a vedomý systém 2 (teória duálnych procesov).

Linda

Predstavte si Lindu, slobodomyseľnú ženu, aktivistku a absolventku filozofie. Čo myslíte, je vyššia pravdepodobnosť, že žena je banková úradníčka a aktívna feministka alebo len banková úradníčka? Drvivá väčšina ľudí si myslí, že platí prvá možnosť.

Lenže čisto štatisticky je pravdepodobnejšia druhá možnosť: množina bankových úradníčok, ktoré sú zároveň aktívne vo feministickom hnutí, je podmnožinou všetkých bankových úradníčok. Preto platí, že s oveľa väčšou pravdepodobnosťou bude Linda len úradníčkou.

Rýchla intuícia (systém 1) nás klame. Len ak sa nad problémom poriadne zamyslíme (systém 2), odhalíme správne riešenie.

Nechuť k stratám

Kahneman s Tverským ukázali, že naša myseľ sa dopúšťa obrovského množstva podobných chýb a v mnohých ohľadoch systematicky zlyháva. Jedným z takých omylov je aj nechuť k stratám (z angl. loss aversion).

Znamená, že strach zo straty je po psychickej stránke silnejší ako pôžitok zo zisku. Jav vysvetľuje rozdiely v správaní, keď sa vyhýbame riziku alebo nie.

Uvedené a mnohé ďalšie psychologické poznatky preniesli vedci do ekonomického rozhodovania. Výsledkom bádania bolo to, čo sa odborne nazýva prospektová teória. Za ňu dostal Kahneman Nobelovu cenu.

Už tomu neverí ani Kahneman

Lenže v psychológii, zdá sa, nie je nič večné a sväté. Aj biblia psychologického výskumu o myslení rýchlom a pomalom sa v ostatnom čase ocitla pod tvrdou paľbou kritiky. Obsahuje viacero štúdií o sociálnom primingu, jave, ktorého podstatou je, že aj drobné podnety menia naše rozhodovanie a správanie, hoci si to neuvedomujeme.

Lenže tieto štúdie sú notoricky známe tým, že sa ich výsledky opakujú iba veľmi ťažko. „Keď človek číta príslušnú kapitolu o primingu (z knihy Myslenie rýchle a pomalé, pozn. red.), môže dnes vyškrtať prakticky polovicu vecí. Dnes tomu neverí ani Kahneman,“ povedal pred časom pre Denník N Marek Vranka, psychológ z Univerzity Karlovej v Prahe.

Útok na teóriu

Po kozmetických úpravách Kahnemanovej publikácie prichádza frontálejší útok na teóriu ako takú. Bence Bago z francúzskej Sorbonny s kolegom uverejnili článok, podľa ktorého má logické uvažovanie pôvod už v systéme 1.

„Ukázali sme, že logické odpovede môžu pochádzať už z intuitívneho systému 1. Teória duálnych procesov to rozhodne nepredpovedá,“ povedal Bago pre Denník N.

Jednoduché delenie na intutitívny systém 1 a logický systém 2 neplatí, tvrdia autori. V tlačenej verzii vyjde štúdia v časopise Cognition v januári budúceho roku.

IT technici a boxeri

Ľudia riešili úlohy alá „Linda“. Povedali im napríklad príbeh o „IT technikoch a boxeroch“ a „človeku, ktorý je veľmi silný“. Príbeh pokračoval vysvetlením, že v množine je 995 IT technikov a len 5 boxerov. Otázka znela, či je „silný človek“ skôr IT-čkár alebo boxer.

Intuícia nám napovedá, že ide o boxera, lebo to sú siláci. Lenže ak je v množine až 995 technikov, pravdepodobnosť, že pôjde o jedného z nich, je oveľa vyššia.

Intuícia by nám v tomto prípade napovedala zle (konflikt intuície a správnej odpovede). V obmenenej verzii počty vymenili (995 boxérov a 5 IT technikov): tu by intuícia radila dobre (nekonflliktné zadanie).

Logické myslenie systému 1

Ľudia mali na odpovede minimum času. Museli sa rozhodovať rýchlo, takže do rozhodovacieho procesu nemohli zapojiť systém 2. V iných prípadoch zaťažili systém 2 ľudí riešením pamäťovej úlohy, a tým ho vyradili.

Cieľom manipulácií bolo zabezpečiť, aby sa ľudia rozhodovali iba podľa systému 1. Až v ďalšom kroku im dali dostatok času, aby sa nad riešením poriadne zamysleli a aktivovali tak pomalý, vedomý a rozvážny systém 2.

Autori zistili, že asi až v 30 percentách prípadov sa ľudia rozhodovali logicky hneď, čiže podľa systému 1. „Kahneman tvrdil, že logické myslenie pochádza iba zo systému 2. My si myslíme, že systém 1 obsahuje až dva typy spontánnych odpovedí: myslenie založené na stereotypoch a ľudových predstavách a myslenie založené na logike a zvažovaní pravdepodobností.“

„Domnievame sa, že systém 1 nerobí nejaké explicitné kognitívne operácie. Stále ide o intuície a prevážia tie z nich, ktoré sú silnejšie,“ dodal Bago. V takom prípade šanca, že systém 2 zasiahne do rozhodovania, klesá, lebo jedna z intuícií dominuje.

Ak sú intuície podobne silné, viera v ich presvedčivosť opadá, lebo si medzi nimi nevieme vybrať. To vytvára priestor pre zapojenie systému 2 do rozhodovacieho procesu, ktorý ich „rozsúdi“.

Nešlo o výsledok náhody

Baga sme sa opýtali, či výsledky systému 1, ktoré sa javia ako výsledok logiky, nie sú len produktom náhody či šťastia respondentov. Naše pochybnosti odmietol.

Autor pre Denník N vysvetlil, že v nekonfliktnom zadaní, keď sa intuície a správne odpovede zhodovali, sa ľudia skoro nikdy nemýlili. Ak by respondenti iba náhodne hádali, mali by mať 50-percentnú úspešnosť, nie skoro 100-percentnú.

„Vytvorili sme hybridný model uvažovania,“ povedal nám Bago. Je to model, ktorý odmieta binárne delenie mysle na rýchly, nevedomý a stereotypný systém 1 a logický a rozumný systém 2, pretože aj systému 1 priznáva schopnosť logického uvažovania.

Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1016/j.cognition.2016.10.014