Denník N

Vražda politika je v Rusku osvedčenou zámienkou na čistky

TASR/AP

V roku 1934 v Leningrade zastrelili druhého muža Sovietskeho zväzu Sergeja Kirova. Dnešný režim reaguje na vraždu Borisa Nemcova podobne ako Stalin pred 80 rokmi.

Autor je editor týždenníka The Economist

Môj priateľ Boris Nemcov leží mŕtvy v moskovskej márnici.

Bezprostredne po oznámení jeho smrti v piatok večer ma ovládli zúfalstvo a nával hnevu. Teraz sa už bojím. Mám strach z toho, čo môže zvestovať jeho zavraždenie – buď návrat do desivej minulosti, alebo zostup do ešte znepokojujúcejšej budúcnosti.

Ruská história je premáčaná krvou a slzami. Nespočítateľné množstvo ľudí zomrelo počas Stalinových čistiek v 30. rokoch minulého storočia. NKVD, tajná polícia, bežne nadránom vyťahovala svoje obete z ich postelí. Rodiny sa po nociach triasli, kým čierne autá brázdili ulice. Zabúchanie na dvere znamenalo mučenie nasledované popravou vo väzenskej kobke.

Iných deportovali ako dobytok, aby sa upracovali na smrť v najodľahlejších zamrznutých miestach Stalinovej ríše zla. Deti boli vytrhávané z náručia rodičov, aby trpeli hladom a biedou v úbohých sirotincoch určených pre potomstvo zradcov.

Vražda ako zámienka

Zámienkou na tieto čistky sa stala spektakulárna vražda.

Predseda komunistickej strany v Leningrade a bonviván Sergej Kirov sa v očiach brutálneho a podozrievavého Stalina stával čoraz väčšou hrozbou. Oddaný „starý boľševik“ – s dokonalým revolučným profilom – Kirov mal vplyv a schopnosti, aby sa zoči-voči postavil čoraz diktátorskejšiemu sovietskemu lídrovi.

Hoci on sám bol ortodoxný komunista, myslel si, že vedenie krajiny zašlo priďaleko. Kirov kritizoval prenasledovanie sovietskych roľníkov, ktoré viedlo k smrteľnému hladomoru na Ukrajine, ale aj v iných častiach Sovietskeho zväzu. A kládol odpor Stalinovmu maniakálnemu a paranoidnému uťahovaniu disciplíny vo vnútri komunistickej strany.

Stálo ho to život. Prvého decembra 1934 ho vinou udivujúcej nedbanlivosti jeho osobných strážcov zastrelili priamo vo vnútri majestátnej budovy miestneho predsedníctva strany.

Stalin vraždu verejne razantne odsúdil. Dokonca niesol Kirovovu truhlu na jeho pohrebe a prevzal osobnú záštitu nad vyšetrovaním. Prerástlo to v masívne čistky v strane a následne v celej krajine. Hysterické podozrievanie zo zrady, terorizmu, sabotáží a špionáže presiaklo do každého kúta sovietskej spoločnosti.

Takmer vo všetkých prípadoch išlo o vymyslené obvinenia.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie