Zuzana – sila jednotlivca

Autorka je programová riaditeľka Aliancie Fair-play

Mladá a krehká, ale i vzdelaná a inteligentná žena sa sama postavila a cez hmatateľný príklad popísala zhubnú podstatu chobotnice, ktorá si tentoraz siahla na verejné zdroje pre slovenské predsedníctvo v centrále so vznešenou diplomatickou aurou. Sálala z toho sila i odkaz – kráľ je nahý.

Je možné, že na túto kauzu opäť hľadím z bubliny či nejakého prieniku uzavretých bublín, ale Zuzanin prípad sa dotkol obrovského množstva ľudí. A nielen ako akt odvahy, ale ako základná ľudská potreba postaviť sa za mladú ženu, ktorá čelí presile najmocnejších a najprefíkanejších mužov v štáte.

Popísala arogantné narábanie so zdrojmi vo výške státisícov eur. Zachovala sa tak, ako by sa slušný úradník mal. Pragmatik by povedal, že sa jej možno odchádzalo a hovorilo ľahšie pre jej kvalitné vzdelanie, znalosť jazykov i možnosť uspieť kdekoľvek na svete. Patrí k elite, k víťazom globalizácie. Ťažšie by sa zrejme stávalo slobodnej matke v strednom veku alebo živiteľovi rodiny s veľkými záväzkami. Aj ona však pochádza zo slovenského prostredia. O vnútorných či rodinných výzvach, ktorým mohla vážne čeliť, nevieme.

Zaslúži si našu podporu a poďakovanie. Zaslúži si, aby bol jej hlas seriózne vypočutý a jej zistenia nezávisle preverené. Nádej, ktorú symbolizuje, tak veľmi potrebujeme. Eufória spôsobená jej aktom však naznačila i niečo nezdravé. Miera nadšenia by ju zrejme momentálne vyniesla i do vysokej funkcie.

Hlad po slušnosti

V deň, keď sa Zuzana stretla s médiami, som na parkovisku oškrela neznámemu susedovi auto. Nechala som tam na seba kontakt, a potom prišlo prekvapenie. Dotyčný mi do telefónu nevynadal, ale prejavil obrovské nadšenie z toho, že som len tak neodišla. To nadšenie nebolo primerané a šiel z neho na mňa aj smútok. Smútok, že základné prejavy slušnosti vyvolávajú v tejto krajine vlnu prekvapenia a nekritického obdivu.

Hovoria o obrovskom hlade po slušnosti, pozitívnych príkladoch, hrdinoch. Hovoria o tom, že normy v tejto krajine klesli príliš hlboko. Je povzbudivé, že po odpornostiach galaktických rozmerov, ktoré sa na nás valia, sa ešte dokážeme mobilizovať, pre niekoho a niečo nadchnúť. Tak, ako sa Zem nachádza na periférii Mliečnej dráhy, tak i Zuzana popísala malý prípad, akých bežiaci pás oligarchického systému chrlí každý deň desiatky, ak nie tisíce. Je súčasťou niečoho oveľa väčšieho a zhubnejšieho. Kým Zuzana svojou krehkosťou, odvahou i súhrou ostatných okolností vzbudila vlnu verejného pozdvihnutia, popri nej prechádzajú v tejto krajine oveľa závažnejšie prípady takmer bez povšimnutia.

Len pred pár týždňami bol „rozprášený“ protikartelový odbor na Protimonopolnom úrade. Odbor, ktorý mohol svojou silou a odhodlaním zasadiť rozhodujúci úder mocným skupinám systémovo dlhoročne zneužívajúcim verejné zdroje v miliardách. Mohol zaplátať obrovskú dieru, ktorá umožňuje ťažko viditeľnú a odhaliteľnú manipuláciu s verejným obstarávaním. Rozhodujúci skúsení ľudia sú vyštvávaní z kľúčových inštitúcií v neprijateľnej frekvencii.

Už samotné slovo kartel znie komplikovane. Stámilióny sú pre nás bežných smrteľníkov príliš vzdialené. Muži v strednom veku nevzbudia toľko sympatií. No aj oni často odchádzajú napriek tomu, že majú veľké záväzky a doma malé deti. Navyše – čím vyšších záujmov sa dotkli, tým väčšia je potreba dotknutých obmedziť ich možnosť opäť sa slušne zamestnať, žiť normálnym životom. Týchto neviditeľných prípadov sú na Slovensku, len mne známych, desiatky.

Zrážka je nevyhnutná

Zuzanin prípad je silný, symbolický a hodný veľkého verejného záujmu. Mal by sa skončiť pozitívne. Mal by viesť k vyvodeniu dôsledkov. Kauza slovenského predsedníctva však oligarchickú podstatu systému nezmení. Rakovina menom ovládnutie štátu narástla v tejto krajine do takých rozmerov, že si vyžaduje oveľa širšiu a dôslednejšiu verejnú reakciu i pozornosť. Oveľa strategickejší a sústredenejší postup všetkých pozitívnych síl v spoločnosti. Nájdenie spôsobu, akým rovnakú vlnu záujmu vyvolať aj okolo krkolomných problémov a suchých návrhov zákonov, ktoré takéto šafárenie posväcujú.

Bez ohľadu na rozsah zistení sa Zuzana Hlávková stala precedensom. Jej osudom budú ovplyvnené rozsiahle skupiny Slovákov v zahraničí, keď sa budú rozhodovať, či sa vôbec oplatí vrátiť na Slovensko. Jej zrážka s ministerstvom zahraničných vecí v plnej nahote odkryla nekompatibilitu dvoch svetov. Západného – v ktorom si zvykla na otvorenosť, férovú súťaž, funkčnosť, dobré mravy a úmysly či rešpekt voči verejným zdrojom, a toho nášho, kde ruka ruku myje a za každým výdavkom stojí nejaký kmotor.

Zuzana upozornila i na to, do akej slepej uličky sa náš oligarchami ovládnutý štát dostal. Na jednej strane garantuje slobodné voľby, otvára hranice, umožňuje slobodnú ekonomiku. V takom prostredí sa zvyšujú nároky občanov na služby, samotný štát, i ich ekonomická sila. Daňoví poplatníci sú si čoraz viac vedomí svojich práv a cez slobodu slova sa ich aj verejne dožadujú. Sedemdesiat percent verejných investícií sa u nás uskutočňuje len vďaka európskym fondom. Únia za ne v mene nemeckých či škandinávských daňových poplatníkov požaduje výsledky a rešpekt voči týmto zdrojom. Dochádza jej s nami trpezlivosť a verejnú správu tlačí do vyššej kvality inštitúcií, kontrolných mechanizmov, transparentnosti či boja proti korupcii.

V pozadí však operujú skupiny, pre ktoré by boli vláda práva, transparentnosť, férové obstarávanie smrteľnými ranami. Nedovolili by im rozhadzovať, vnímať každé euro, ako príležitosť obohatiť predovšetkým seba, neumožňovali by im vykĺznuť spravodlivosti. Slovensko stojí na križovatke. Oba svety prežiť nemôžu a ani dlhodobo popri sebe existovať. Spoločenské napätie bude stúpať, pretože dôsledky rozsiahlej arogancie a vysokou politikou posvätenej krádeže budú čím ďalej, tým tvrdšie dopadať na bežných učiteľov, zdravotníkov, staviteľov.

Zrážka civilizácií je nevyhnutná. Moc stratila akékoľvek zábrany. Priživiť sa musí aj na drobnostiach, akými je logo nášho predsedníctva. Na historickej udalosti, ktorá mala byť výkladnou skriňou našich schopností.

Bude ich viac

No aj keby sa v prípade Zuzany Hlávkovej nič ďalšie nestalo, už teraz spravila táto jedna mladá žena pre spoločnosť veľmi veľa. Okrem nádeje vyvolala svojím pokojom vlnu, ktorá prichytila premiéra s jeho ministrom pri čine. Ak by na Zuzaniných zisteniach nebolo nič pravdy, premiér by tak ľahko nestratil gráciu a nervy. Nemusel by opäť novinárom nadávať do špinavých protislovenských prostitútok. Mohol túto ženu prijať, poďakovať jej, že sa vrátila na Slovensko a spolu s ministrom nechať podozrenia preveriť. To by však museli stáť mimo systému.

Jedna drobná žena, jedna periférna udalosť! Usvedčila premiéra. Tak ako kauza Bašternák i Zuzana dostala premiéra do pozície, keď sa sám korunoval za kráľa starého, zhnitého, neprijateľného a odchádzajúceho sveta.

Zuzán bude čím ďalej, tým viac. Tento trend je nezastaviteľný. Otázkou ostáva, čím bude ten odchádzajúci svet nahradený. A práve tu leží nesmierna zodpovednosť, ktorú ešte stále držia v rukách elity a tradičné politické sily. Akokoľvek už zdanlivo stratili význam.